Appaloosa

Appaloosa je škvrnité plemeno koňa domáceho chované severoamerickými Indiánmi kmeňa Nez Percé.

Predchodcovia a príbuzné plemená

Škvrnité kone poznal už Starý Svet. Dokazujú to kresby pravekých maliarov, ktorí zhruba 19 tisíc rokov pred našim letopočtom zobrazili škvrnité kone na stenách francúzkych jaskýň Lascaux a Perche Merle. Podľa zachovaných záznamov, sedlali škvrnité kone tiež ázijskí jazdci, ktorí sto rokov pred naším letopočtom dobývali územie súčasného Rakúska. Škvrnité kone tiahli tiež vojnový voz perzského kráľa, ktorý sa okolo roku 480 pred naším letopočtom snažil o podrobenie Grécka. Od roku 1600 sa škvrnité kone stali veľkou módou v Európe a o 85 rokov neskôr boli importované do Anglicka, kde založili chov.

Významnú rolu v histórii plemena hrá tiež Rakúsko. Tak sa škvrnité kone dostali do Kladrub a neskôr do Lipíc. Z tohto obdobia pochádza obraz Johanna Georgea Hamiltona, zachytávajúci lipicanov so zreteľnou „dekou“. Ťažké kone ktoré neboli odoslané do Lipíc, boli v Kladruboch nad Labem krížené s ďalšími chladnokrvníkmi, čo mimo iného ovplyvnilo vyšľachtenie Norika. V Dánsku bol chovaný škvrnito sfarbený knabstrupský kôň, ale tieto kone mali len málo alebo nemali vôbec nič spoločného so skutočnými appaloosami.

Plemeno appaloosa

Appaloosa je kôň, ktorého pôvod siaha výhradne ku koňom vyšľachteným indánskym kmeňom Nez Percé (v preklade Prepichnuté nosy).

Vývoj tohto plemena začal v Novom Svete okolo roku 1500, kedy sa prví Španieli usadili na území Mexika a začali tu chovať ovce a kone. Hoci Indiáni s týmito kolonistami spolupracovali, nemohli na ich koňoch jazdiť. Časom sa im však podarilo kone ukradnúť, a naučili sa s nimi pracovať.

V roku 1621 priplávala z Terstu do Vera Cruz loď s nákladom, ktorý peukázateľne obsahoval tiež škvrnito sfarbené kone. Už niekoľko rokov pred tým boli kone zaregistrované na severe a odhaduje sa, že zhruba okolo roku 1700 sa škvrnité kone prostredníctvom Navajov dostali do vlastníctva kmeňa Nez Percé. Jeho príslušníci sa v tej dobe usadili na hraniciach štátov Oregon, Idaho a Washington, kde sa živili rybolovom. V priebehu leta opúšťali údolia a presúvali sa do hôr, kde obchodovali. Pri jednom z týchto výmenných obchodov po prvýkrát na vlastné oči uvideli zviera veľké ako jeleň, ktoré sa živilo trávou a bolo využívané na nosenie nákladov.

Samozrejme, že zviera prostredníctvom výmenných obchodov získali a čoskoro neostali pri jednom. Len čo mali Nez Percezovia niekoľko koní, prestali si ich obstarávať výmenou, ale začali ich kradnúť. Do pätnástich až dvadsiatich rokov všetci príslušníci kmeňa vlastnili kone a vedeli tiež, ako s nimi manipulovať. Neuplynulo ani sto rokov a s kmeňom sa stala prevratná zmena – z rybárov a poľnohospodárov sa stali kočovní lovci. Tento kmeň bol tiež jediný, ktorý choval kone. To znamenalo nielen kvantitatívne zvyšovanie ich počtu, ale tiež zvyšovanie kvality chovu. Vďaka tomu boli teda kone, ktoré neboli zaradené do chovu, využívané ako nosiči. Silné, rýchle a výkonné kobylky a žrebce boli zaradené do chovného programu, zameraného na produkciu špičkových koní, ktoré bolo možné využívať na lov bizónov a pre bojové účely.

Pozoruhodnou skutočnosťou ostáva, že Indiánov kmeňa Nez Percé nikto chovať kone neučil. Aj tak už v roku 1806 Lewis popísal, aký bol očarený eleganciou, kvalitou a vytrvalosťou koní Nez Percezov. Napísal tiež, že menej kvalitné kone boli kastrované a do chovu boli starostlivo vyberané len tie najlepšie jedince. Aj keď sa Nez Percezovia priamo nezaslúžili na vzniku škvrnitých koní, nemožno im uprieť zásluhu na tom, že práve appaloosy svojimi vlastnosťami vynikajú nad ostatné plemená.

Označenie Appaloosa získali tieto kone až neskôr, zhruba okolo roku 1870. V tejto dobe sa pestovatelia pšenice usadili pri rieke Palouse, kde v tej dobe žili tiež Nez Percezovia, ktorí vlastnili veľké stádo škvrnitých koní. Farmári najskôr začali týmto koňom hovoriť „Palouse“ a potom „Palousey horses“, z čoho neskôr vzniklo označenie „A Palousey“. V krátkom období sa toto označenie skrátilo na „Apalousey“ a nakoniec vznikol dodnes používaný výraz „Appaloosa“.

Najkrutejšia kapitola v histórii appaloos sa začala 15. mája 1877, kedy generál Howar dal rozkaz dopraviť v priebehu 30 dní náčelníka Josepha s jeho kmeňom a všetkým majetkom do rezervácie Lapwai. Indiáni sľúbili, že sa do rezervácie presunú a pretože ich tlačil čas, museli prekročiť Hadiu rieku. Rieka bola zhruba 400 metrov široká a v danú chvíľu sa korytom hnala voda s topiacimi sa ľadovými krami. Nez Percezovia sa dostali na druhý breh tak, že sa nechali voľne vliecť koňmi, ktorí rieku preplávali zapriahnutí do pltí z bizónich koží. Prúd bol však natoľko silný, že veľa koní strhol so sebou. Všetci ľudia prekonanie rieky prežili, ale 900 appaloos sa utopilo.

Nez Percezovia sa ďalej presúvali k rezervácii Lapwai. Počas cesty však došlo medzi Indiánmi a prisťahovalcami k niekoľkým malým šarvátkam, ktoré vyvrcholili tým, že traja mladí bojovníci zabili pri Lososej rieke 4 osadníkov. Tento konflikt vyvolal vojnu, vplyvom ktorej sa mierumilovný indiánsky presun zmenil na vojenské ťaženie. 17. júla boli skoro ráno napadnutí kapitánom Perrym, ale jeho 112 vojakov proti 55 bojovníkom Nez Percez namali šancu. To bol začiatok štvanice na Indiánov, ktorá trvala viac než tri mesiace a jazdci počas nich prekonali trasu dlhú 1300 míľ. Ďalší neočakávaný útok prišiel zo strany generála Howarda pri Clearwateri, ale Indiánom sa podarilo útok zastaviť a pokračovali v úteku cez Lolo Pas s cieľom opustiť územie Spojených štátov a v Kanade sa pripojiť k Sediacemu Býkovi.

Pretože však armáda disponovala telegrafickým spojením, podarilo sa jej trasu postupujúcich Indiánov vysledovať. Tak sa stalo, že ráno, 29. septembra 1877, došlo k druhému útoku na Indiánov, pri ktorom 600 vojakov americkej kavalérie bojovalo proti 120 bojovníkom Nez Percez. Tým sa síce podarilo útok odraziť, ale keď sa asi po šesťňovom obliehaní kapitán Haward spojil so svojím vojskom, 5. októbra 1877 boli donútení ku kapitulácii. Zatiaľ čo Nez Percezovia boli dopravení do rezervácie, všetky appaloosy čo im ostali boli zabavené a predané vo Fort Keogh.

Napriek tomu existovali ľudia, ktorým osud appaloos nebol ľahostajný. Patril k nim aj Claude Thompson a dr. Francis Haines, ktorí o tomto plemene zhromaždili všetky dostupné informácie a na ich základe vytvorili plemenný štandard, ktorý takmer bezo zmeny platí až do dnešnej doby. 30. decembra roku 1938 založili Appaloosa Horse Club U.S.A. v štáte Oregon. Už počas prvých rokov existencie mal klub 55 členov a 113 registrovaných koní. V súčasnosti má Appaloosa Horse Club vo svojom registri zapísaných viac ako 600 tisíc appaloos a o ďalšie rozširovanie a podporu sa stará niekoľko ďalších klubov registrovaných pod jeho hlavičkou.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Appaloosa

Externé odkazy

Appaloosa Horse Club Site (po anglicky)