Preskočiť na obsah

Argeia (dcéra Adrasta)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Argeia, miniatúra, Bibliothèque nationale de France

Argeia (starogr. Ἀργεία – Argeia), lat. Argea) je v gréckej mytológii dcéra argejského kráľa Adrasta a jeho manželky Amfithey dcéry Prónaka.[1]

Argeia dcéra argejského kráľa Adrasta a Amfithey sa vydala za Polyneika exilového kráľa Téb, a porodila mu troch synov: Thersandra,[2] Adrasta a Timea.[3]

Medzi Polyneikom a jeho bratom Eteoklom nastali v Tébach po vyhnaní ich otca Oidipa sváry o následníctvo trónu. So strýkom Kreónom sa nakoniec dohodli, že sa budú pri vládnutí vždy po roku striedať.[4] Eteokles vládol prvý rok. Keď rok skončil mal na trón zasadnúť Polyneikos, ale Eteokles sa odmietol vlády vzdať a brata vyhnal.[5]

Polyneikes sa preto uchýlil do Argu,[4] kde ho prijal kráľ Adrastos a onedlho sa stal jeho zaťom.[5] Svojho nároku o tébsky trón sa však nevzdal a pomocou svojho svokra začali onedlho zhromažďovať vojsko na ťaženie proti Tébam [6] a v krátkom čase pod vedením siedmich vodcov vytiahli do vojny, zvanej Siedmi proti Tébam. V následnej neľútostnej bitke Polyneikes uštedril bratovi smrteľnú ranu a keď mu chcel vziať jeho zbroj Eteokles ešte pozbieral svoje posledné sily a prebodol ho.[7]

Argeia išla potom po boji spolu so svojou švagrinou Antigonou[8] hľadať svojho milovaného manžela aj napriek zákazu ho pochovať, ktorý vydal pod hrozbou smrti kráľ Kreón[8]. Hľadala ho medzi mnohými mŕtvymi až kým ho našla. Argeia sa ho potom pokúsila oživiť svojimi bozkami a slzami, ale všetky jej snahy boli márne. Potom jeho telo spolu s Argeiou spopolnili a jeho popol umiestnili v urne. Antigonu nechal následne kráľ Kreón zaživa zamurovať a Argeie sa podarilo utiecť. Argeia tak svojim činom preukázala skutočnú lásku k svojmu manželovi.[8]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Apollodoros, Kronika, 1,9,13.
  2. Hyginus, Fabulae 71.
  3. Pausanias, Periégésis tés Hellados, 2,20,5.
  4. a b Apollodoros, Kronika, 3,6,1.
  5. a b Pausanias, Periégésis tés Hellados, 9,5,12.
  6. Homér, Iliada, 4,364.
  7. Hyginus, Fabulae 68.
  8. a b c Hyginus, Fabulae 72.

Literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]