Preskočiť na obsah

Astypylos

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Astypylos (starogr. Ἀστύπυλος – Astypylos) je v gréckej mytológii paionský bojovník bojujúci pod velením Asteropaia v trójskej vojne.[1]

Astypylos a jeho spolubojovníci z Paionie[2] boli spojencami Trójanov vo vojne proti Achájcom.[3][4] V trójskej vojne sa však všetci dočkali, len biednej smrti. Astypylos umiera v dvadsiatom prvom speve Homérovej Iliady,[5] v ktorom sú Trójania z údolia rieky Skamandros, arény takmer všetkých bojov, opisovaných Homérom,[6] zahnaní Achillom do jej vôd a nemilosrdne zabíjaní. Len čo Achilles usmrtil ich zdatného vodcu Asteropaia,[3] Astypylos a jeho spolubojovníci už neunikli a po chvíli v rieke Skamandros, bohmi zvanej Xanthos,[7] plávali ich mŕtve telá.[2]

Hovoria o tom Homérove verše: „Potom sa rozbehol napadnúť Paionov, výborných jazdcov, ktorí sa povedľa brehu vírivej rieky hneď na útek dali, len čo uvideli, že vodca ich v urputnom boji rukou Achilla násilne zahynul mečom. Potom sa zmocnil Thersilocha a Mydóna, Thrasia rovnako, Ainia, Astypyla, potom Ofelesta a Mnésa. Ešte by Paionov bol viac usmrtil Achilles rýchly, ale ten vírivý Xanthos sa rozhneval na neho, a v ľudskej podobe, sa z hlbinných vírov ozval: Achilles, vynikáš nad chlapmi silou, no vynikáš nad nimi tiež zlými činmi, veď bohovia sami chránia ťa vždycky. Ak už z Diovej vôle, máš všetkých Trójanov zničiť, aspoň ich vyžeň z mojich vôd a na pláni páchaj tie hrôzy, lebo už milé vlny mám plné mŕtvol, a nemá sa kadial valiť môj tok k moru, tak ma mŕtvoly tiesnia, a ty tu len zabíjaš zhubne! Prestaň už, vládca ľudu; bo hrôza ma chytá!.."[2]

Referencie a bibliografia

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Homér, Iliada, 21, 151-211
  2. a b c Homér, Iliada, 21, 205-221
  3. a b Apollodoros, Bibliotheca, Epitome, E,4,7.
  4. Homér, Iliada, 17, 215-220
  5. Homér, Iliada, 21, 209-211
  6. Aleksander Krawczuk. Trójska vojna. Bratislava : Obzor, 1990. ISBN 80-215-0044-1. S. 110-111.
  7. Vojtech Zamarovský. Bohovia a hrdinovia antických bájí. Bratislava : Mladé letá, 1980. 66-048-80. S. 432.