Preskočiť na obsah

Atalanté (dcéra Iasióna)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Meleagros a Atalanta, autor: Giulio Romano (1499 – 1546)

Atalanté alebo Atalanta alebo Atalante (starogr. ἈταλάντηAtalanté, lat. Atalanta) je v gréckej mytológii dcéra arkádskeho kráľa Iasióna.[1]

Kalydónsky kráľ Oineus po bohatej úrode obetoval všetkým bohom, ale zabudol na bohyňu lovu Artemidu. Bohyňa preto za trest poslala na Kalydón strašného diviaka, ktorý narobil v krajine veľké škody.[2][3] Kráľov syn Meleagros preto na lov diviaka zvolal najstatočnejších mužov z celého Grécka.[4][5]

Na nebezpečnom love sa zúčastnila ako jediná žena aj Atalanta z Arkádie. Obrovský diviak stačil jednému lovcovi dokaličiť nohu, hrdinu Ankaia, syna arkádskeho kráľa Lykourga zabiť, až kým ho Atalanta zasiahla svojím šípom.[4] Muži sa nechceli nechať ženou zahanbiť, ale dlho sa im nedarilo, až sa Meleagrovi nakoniec predsa len pošťastilo zviera doraziť.[6] Hoci o jeho kožu mali záujem všetci, Meleagros svoju korisť daroval Atalante,[4] čo sa ostatným lovcom nepáčilo a trofej Atalante vzali. Meleagra to však tak nahnevalo, že v hádke zabil dvoch svojich ujcov.[7][8]

Atalanta sa neskôr vydala za Meilanióna a mala s ním syna Parthenopaia,[9] ktorý zahynul vo vojne Siedmi proti Tébam.[1]

V starších mýtoch o Atalante išlo o dve osoby rovnakého mena, jednej z Arkádie, druhej z Boiótie, ktoré nespájali spoločné príhody. Postupne sa však tieto mýty a postavy začali prekrývať, až splynuli. Ako sa zdá, prvý ich spojil v druhom storočí pred Kr. autor Apollodoros.[1]

Referencie a bibliografia

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b c Vojtech Zamarovský. Bohovia a hrdinovia antických bájí. Bratislava : Mladé letá, 1980. 66-048-80. S. 80-81.
  2. Diodoros, Bibliotheca historia, 4,34,2.
  3. Ovidius, Metamorphoses, 8,281.
  4. a b c Apollodoros, Kronika, 1,8,2.
  5. Diodoros, Bibliotheca historia, 4,34,3.
  6. Ovidius, Metamorphoses, 8,414.
  7. Diodoros, Bibliotheca historia, 4,34,5.
  8. Ovidius, Metamorphoses, 8,425.
  9. Hyginus, Fabulae 70.