Búčske terasy
Búčske terasy | |
geomorfologická časť Podunajskej pahorkatiny | |
Okolie obce Búč
| |
Štát | Slovensko |
---|---|
Región | Nitriansky |
Okresy | Komárno, Nové Zámky |
Časť | Podunajskej pahorkatiny |
Hranice | Hronská niva, Čenkovská niva, Hurbanovské terasy, Chrbát, Strekovské terasy, Belianske kopce |
Mestá | Štúrovo, Mužla, Bátorove Kosihy |
Rieky | Modriansky potok, Vojnický potok, Mužliansky potok |
Súradnice | 47°49′19″S 18°27′54″V / 47,822°S 18,465°V |
Najnižší bod | južný okraj územia |
- výška | cca 110 m n. m. |
Poloha územia v rámci Slovenska
| |
Poloha územia v rámci Nitrianskeho kraja
| |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Búčske terasy[1] je názov geomorfologickej časti Hronskej pahorkatiny, podcelku Podunajskej pahorkatiny.[2] Zaberá pás rovinatého územia od Štúrova až po Marcelovú.[3]
Polohopis
[upraviť | upraviť zdroj]Nachádza sa na južnom okraji východnej polovice Podunajskej pahorkatiny a zaberá južnú časť podcelku Hronská pahorkatina, západne od Štúrova. Rozkladá sa severne od Dunaja, kde smerujú všetky vodné toky. Najvýznamnejšie sú Modriansky potok, Vojnický potok, Mužliansky potok a Obidský kanál.[3] Územie susedí na juhu s Čenkovskou a na východe s Hronskou nivou - podcelkami Podunajskej pahorkatiny, na severe a západe pokračuje Hronská pahorkatina časťami Belianske kopce, Strekovské terasy, Chrbát a Hurbanovské terasy.[2]
Búčske terasy zasahujú do okresov Komárno a Nové Zámky v Nitrianskom kraji a z významných sídiel tu leží na východnom okraji mesto Štúrovo a obce Mužla, Gbelce a Bátorove Kosihy.[3]
Doprava
[upraviť | upraviť zdroj]Južným okrajom prechádza cesta I/63 z Komárna do Štúrova, na ktorú sa v Moči pripája cesta II/580, vedúcu do Gbeliec, kde križuje cestu II/509 do Štúrova. Súbežne s ňou vedie významná železničná trať Bratislava – Štúrovo a východným okrajom aj trať do Levíc.[4]
Chránené územia
[upraviť | upraviť zdroj]V tejto časti Podunajskej pahorkatiny leží prírodná pamiatka Mužliansky potok a prírodná rezervácia Búčske slanisko.[3]
Turizmus
[upraviť | upraviť zdroj]Rovinatá južná časť Podunajskej pahorkatiny ponúka možnosti na nenáročnú turistiku a cykloturistiku. Znnačené turistické trasy tu nie sú.[3]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2024-06-06]. Dostupné online.
- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2024-06-06]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2024-06-06]. Dostupné online.
- ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 129, 130.