Belianske kopce
| Belianske kopce | |
| geomorfologická časť Podunajskej pahorkatiny | |
 Severná časť územia
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Nitriansky |
| Okres | Nové Zámky |
| Časť | Podunajskej pahorkatiny |
| Hranice | Hronská niva, Hronská tabuľa, Strekovské terasy, Búčske terasy |
| Mestá | Šarkan, Ľubá, Gbelce, Belá |
| Rieka | Paríž |
| Súradnice | 47°50′42″S 18°35′02″V / 47,845°S 18,584°V |
| Najvyšší bod | Veľký vrch |
| - výška | 251 m n. m. |
| Najnižší bod | juhovýchodný okraj územia |
| - výška | cca 115 m n. m. |
   Poloha územia v rámci Slovenska
| |
  Poloha územia v rámci Nitrianskeho kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Belianske kopce[1] sú geomorfologickou časťou Hronskej pahorkatiny, podcelku Podunajskej pahorkatiny.[2] Nachádzajú sa severozápadne od Štúrova.[3]
Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]
Výraznejšie vyzdvihnuté územie sa nachádza na juhu východnej polovice Podunajskej pahorkatiny a v južnej časti podcelku Hronská pahorkatina. Dvíha sa medzi Štúrovom a Gbelcami a ležia tu obce Šarkan, Ľubá, Gbelce a Belá. Severný okraj vymedzuje Paríž, ktorý odvádza do Hrona vodu zo severných svahov a je v tejto lokalite jediným významnejším vodným tokom.[4]
Východne susedí podcelok Hronská niva, severne, západne i južne nadväzujú časti podcelku Hronská pahorkatina, konkrétne Hronská tabuľa, Strekovské terasy a Búčske terasy.[2] Najvyšším bodom územia je Veľký vrch (250,9 m n. m.), na ktorom je vysielač.[3] Maximálna dĺžka územia je 10 km, maximálna šírka 4,5 km.
Flóra[upraviť | upraviť zdroj]
Južné svahy Belianskych kopcov sú porastené vinicami, ktoré sú súčasťou Južnoslovenskej vinohradníckej oblasti. Menšie územia listnatých lesov sú nerovnomerne roztrúsené na celej ploche, vo východnej časti tvoria dubové lesy súvislý celok.
Juhovýchodné svahy sú súčasťou PR Vŕšok. Rezervácia bola vyhlásená v roku 1965 na výmere 1,45 ha. Je to veľmi významná botanická lokalita s množstvom vzácnych druhov rastlín. Zo zoologického hľadiska je významnou lokalitou xerotermofilných druhov živočíchov.
Doprava[upraviť | upraviť zdroj]
Oblasťou prechádza jediná cesta, obsluhujúca obce Ľubá a Belá, ktorá sa pripája na cestu II/509 zo Štúrova do Gbeliec. Túto cestu kopíruje aj významná železničná trať Bratislava – Štúrovo. Východne od Belianskych kopcov vedie zo Štúrova na sever aj železničná trať do Levíc a cesta I/76 do Tlmáč.[5]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2024-06-04]. Dostupné online.
- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2019-02-09]. Dostupné online.
- ↑ a b mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2024-06-04]. Dostupné online.
- ↑ TM 142 Burda – Ipeľská pahorkatina – Turistické mapy VKÚ [online]. vku-mapy.sk, [cit. 2024-06-04]. Dostupné online.
- ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 129.