Ipeľská pahorkatina
| Ipeľská pahorkatina | |
| geomorfologický podcelok | |
.jpg) Okolie Brhloviec
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Regióny | Nitriansky, Banskobystrický |
| Okresy | Levice, Nové Zámky, Krupina |
| Nadradená jednotka |
Podunajská pahorkatina |
| Susedné jednotky |
Bzovícka pahorkatina Sitnianska vrchovina Hodrušská hornatina Hronská niva Burda Ipeľská niva |
| Podradené jednotky |
Bajtavská brána Zalabský chrbát Santovská pahorkatina Brhlovské podhorie Sebechlebská pahorkatina Bátovská pahorkatina Čajkovská zníženina |
| Mestá | Levice, Dudince |
| Súradnice | 48°05′20″S 18°47′02″V / 48,089°S 18,784°V |
| Najnižší bod | južný okraj územia |
| - výška | cca 105 m n. m. |
  Poloha územia na Slovensku
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Ipeľská pahorkatina je geomorfologický podcelok Podunajskej pahorkatiny. Tvorí ju územie, ležiace medzi údoliami riek Hron a Štiavnica.
Vymedzenie
[upraviť | upraviť zdroj]Podcelok sa nachádza na východnom okraji Podunajskej pahorkatiny a zaberá pás územia medzi Hronskou a Ipeľskou nivou. Východným smerom leží Ipeľská niva a Bzovícka pahorkatina (podcelok Krupinskej planiny), severný okraj vymedzujú Štiavnické vrchy s podcelkami Sitnianska vrchovina a Hodrušská hornatina. Západne pokračuje Podunajská pahorkatina Hronskou nivou a južný okraj sa dotýka pohoria Burda.[1]
Delenie
[upraviť | upraviť zdroj]Ipeľská pahorkatina sa delí na tieto časti:
- Bajtavská brána
- Zalabský chrbát
- Santovská pahorkatina
- Brhlovské podhorie
- Sebechlebská pahorkatina
- Bátovská pahorkatina
- Čajkovská zníženina
Geológia
[upraviť | upraviť zdroj]Rozčlenená pahorkatina na rôznych neogénnych sedimentoch a pyroklastikách s ostrovčekmi mezozoika, rozlámaných a prekrytých sprašov a sprašovými hlinami. Po zlomoch vystupujú minerálne a termálne vody v Santovke, Slatine a v Dudinciach.
Chránené územia
[upraviť | upraviť zdroj]Na území Ipeľskej pahorkatiny ležia maloplošné chránené územia:
- Horšianska dolina – národná prírodná rezervácia
- Travertínová kopa – prírodná pamiatka
- Zlepencová terasa – prírodná pamiatka
- Dudinské travertíny – prírodná pamiatka
- Sovie vinohrady – prírodná rezervácia
- Kráľovičova slatina – chránený areál
- Bohunický park – chránený areál[2]
Doprava
[upraviť | upraviť zdroj]Severojužným smerom vedie európska cesta 77 (Zvolen – Budapešť) v trase cesty I/66 (Zvolen – Šahy), ktorú pri Horných Semerovciach križuje cesta I/75 (Nitra – Hontianske Nemce). Severným okrajom vedie cesta I/51 (Levice – Banská Štiavnica). Zo severu na juh vedie aj železničná trať Zvolen – Čata.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2018-06-19]. Dostupné online.
- ↑ mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2018-08-31]. Dostupné online.