Baba - V bukách
| Baba - V bukách | |
| prírodná rezervácia | |
 | |
| Štát |  Česko
|
|---|---|
| Región | Kraj Vysočina |
| Okres | Okres Žďár nad Sázavou |
| Lokalita | Bohdalov |
| Nadmorská výška | 607 – 694 m n. m. |
| Súradnice | 49°27′23″S 15°51′55″V / 49,45639°S 15,86528°V |
| Rozloha | 36,1724 ha |
| Vznik | 15. november 1990[1] |
| - Vyhlásil | Okresný národný výbor Žďár nad Sázavou |
| Správa | AOPK ČR |
| Kód AOPK ČR | 1278 |
  Baba - V bukách Poloha na mape Česka
| |
| Wikimedia Commons: Baba - V bukách | |
| Webová stránka: Biolib.cz | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
| Európsky významná lokalita CZ0610175 | |
Baba - V Bukách je prírodná rezervácia, ktorá sa nachádza neďaleko mestečka Bohdalov, 0,5 km východne od obce Chroustov v okrese Žďár nad Sázavou. Prírodná rezervácia bola vyhlásená v roku 1990, územie sa nachádza v nadmorskej výške 607 až 694 m n. m. a zaberá rozlohu 44,61 ha.
Ochrana
[upraviť | upraviť zdroj]Predmetom ochrany územia je bukový porast, a to predovšetkým acidofilné a kvetnaté bučiny. Ide o významné územia s radom chránených druhov živočíchov a rastlín. Najväčšie vegetačné zastúpenie tu má stromové poschodie, konkrétne pôvodné dreviny a to predovšetkým buk lesný (Fagus sylvatica) a jedľa biela (Abies alba) a zvyšok zaberá smrek obyčajný (Picea abies) a smrekovec opadavý (Larix decidua). Z bylinného poschodia sa tu vyskytuje rad ďalších rastlín napr. kopytník európsky (Asarum europaeum), papradka samičia (Athyrium filix-femina), ostrica guľkoplodá (Carex pilulifera), netýkavka nedotklivá (Impatiens noli-tangere). Z fauny tu žijú rôzne druhy bystrušiek (Carabus sp.), hniezdi tu bocian čierny (Ciconia nigra), ktorý je silne ohrozený, ďalej muchárik malý (Ficedula parva), výr skalný (Bubo bubo) a i. Na vrchole Baby nájdeme početné skaly a kamenné moria. Územím prechádza náučný chodník prírodným parkom Bohdalovsko. Ideálna doba pre návštevu prírodnej rezervácie je jesenné obdobie, kedy sú stromy typicky sfarbené.[2]
V blízkosti rezervácie sa nenachádza žiadne veľké mesto teda ani továreň, vďaka tomu územie nie je znečistené splodinami. Turisticky ani športom nie je prírodná rezervácia obzvlášť ohrozená. Lokalitou neprechádza žiadna cyklotrasa, iba turistický značený náučný chodník prírodným parkom Bohdalovsko, dĺžka jeho trasy je asi 38 km. Väčšia návštevnosť lesa je predovšetkým v dobe rastu húb.[2]
K tomu aby na chránenom území nedochádzalo k činnostiam, ktoré sú z ochranárskeho hľadiska nežiaduce, by malo slúžiť rozmiestnenie informačných tabúľ.[2]
Lokalita
[upraviť | upraviť zdroj]Prírodná rezervácia leží v Bítešskej vrchovine, v komplexe Arnoleckých hôr, ide o severne orientovaný, zalesnený svah chrbta Baba. Územie je obklopené zo všetkých strán lesným porastom, na jeho vrchole sa nachádzajú skaly, balvanité sute a kamenné moria. Terén je naklonený na sever, severovýchod, sklon je prudší a smerom na severovýchod dochádza k jeho poklesu.[2]
História
[upraviť | upraviť zdroj]
V roku 1990 bolo chránené územie vyhlásené prírodnou rezerváciou. Vplyvom historicky zlého lesného hospodárstva[2] pozorujeme v určitom úseku prírodnej rezervácie nevhodnú drevinú skladbu, a to zastúpenie smreka a smrekovca, keďže každý z nich tvorí v určitých častiach monokultúru. Tieto porasty sú citlivé na biotické faktory (lykožrút smrekový) a vietor. Na druhú stranu sa tu nenachádzajú pôvodné listnaté stromy, ako je brest, javor, jedľa, lipy. Okolo územia nie sú žiadne poľnohospodárske plochy, takže poľnohospodárstvo prírodnú rezerváciu v minulosti ani v súčasnosti (k roku 2011) neovplyvňuje. Neďaleko prírodnej rezervácie sa nachádza malá rybničná sústava, ani tá nemá žiadny významný vplyv na rezerváciu.[2] Poľovnícka činnosť je na území vykonávaná dlhodobo.[2] Dôvodom hospodárenia je chov srnčej zveri, jej počet bol v minulosti vyšší, dochádzalo k ohryzom a veľkým škodám na listnáčoch, ďalej sa tu nachádza zver čierna a zajačia. V minulosti nedochádzalo na území ani k ťažbe nerastných surovín.[2] V roku 2004 bol schválený Plán starostlivosti o prírodnú rezerváciu na roky 2005 až 2017.[2]
Prírodné pomery
[upraviť | upraviť zdroj]Geologický podklad tvoria metamorfované horniny moldanubika a to predovšetkým ruly a migmatity. Najväčšiu časť zaberajú migmatitické biotitické ruly s kyanitom. Vo východnej časti sa nachádzajú biotitické migmatitické ruly až migmatity, väčšinou páskované. Na vrchole územia sa nachádzajú skaly, na ktoré nadväzujú balvany, kamenné moria. Na daných horninách sa nachádzajú kyslé až silne kyslé kambizeme.[2][3]
Flóra
[upraviť | upraviť zdroj]Lesné porasty tvoria najmä acidofilné bučiny, ktoré sa nachádzajú na kyslých pôdach, zastúpenie bylinného poschodia je tu chudobnejšie. Na skalách sú chudobnejšie typy kvetnatých bučín, s prímesou jedle bielej. Hlavnými drevinami sú buk lesný (Fagus sylvatica), jedľa biela (Abies alba), ďalej javor horský (Acer pseudoplatanus), smrekovec opadavý (Larix decidua), smrek obyčajný (Picea abies), borovica lesná (Pinus sylvestris), lipa malolistá (Tilia cordata). Z bylinného poschodia tu nájdeme predovšetkým kopytník európsky (Asarum europaeum), vachtu trojlistú (Menyanthes trifoliata), soldanelku horskú (Soldanella montana)[4] z papradí sa tu nachádzajú papradka samičia (Athyrium filix-femina), peračina dúbravová (Gymnocarpium dryopteris), pľuzgiernik krehký (Cystopteris fragilis) niektoré druhy ostríc ako je napríklad ostrica guľkoplodá (Carex pilulifera), ostrica prstnatá (Carex digitata), ďalej netýkavka nedotklivá (Impatiens noli-tangere), smlz trsťovníkovitý (Calamagrostis arundinacea), sitina rozložitá (Juncus effusus), jastrabník lesný (Hieracium murorum).[2][3]
Lesné pôdy sú charakteristické špecifickou štruktúrou danou tým, že sa na ich povrchu hromadí rastlinný opad, ktorý sa postupne premieňa na humózny materiál. Pre lesné pôdy je tiež typický vysoký obsah biomasy mikroorganizmov, a to najmä húb. Vyskytovali sa tu predovšetkým saprotrofné huby, zastúpenie stopkovýtrusných húb je chudobné a to vďaka malému množstvu mŕtveho dreva v lokalite. Pre rozvoj saprotorofných druhov húb sa navrhuje ponechanie odumretej hmoty na mieste.[2][3]
Nachádzajú sa tu drevokazné huby, ktoré parazitujú na mŕtvom aj živom dreve, spôsobujú množstvo chorôb dreva. Rastie tu napríklad trúdnikovec pestrý (Trametes versicolor), hliva ustricová (Pleurotus ostreatus). a i.[2][3]
Fauna
[upraviť | upraviť zdroj]Na území prírodnej rezervácie z bezstavovcov nájdeme rôzne druhy bystrušiek ako je napríklad bystruška záhradná (Carabus hortensis), bystruška fialová (C. violaceus), bystruška hladká (Carabus glabratus), a utekáčik kovový (Pterostichus burmeisteri). Žijú tu aj niektoré druhy mravcov, napr. mravec lesný (Formica polyxena), a ďalej mravec červený (F. sanguinea) a mravec Lémanov (F. lemani). Bol tu pozorovaný slepúch lámavý (Anguis fragilis), ktorý je silne ohrozený rovnako tak ako bocian čierny (Ciconia nigra), ktorý predtým hniezdil priamo v lokalite, dnes má hniezdo asi 1 km na juhovýchod. V chránenom území nájdeme silno ohrozeného holuba plúžika (Columba oenas), hniezdisko tesára čierneho (Dryocopus martius), žlnu sivú (Picus canus). Územie obýva tiež silne ohrozený muchárik malý (Ficedula parva), ohrozený krkavec čierny (Corvus corax), jeho hniezdenie tu nebolo preukázané, iba prelety nad lokalitou. Z ďalších ohrozených druhov tu žije jastrab veľký (Accipiter gentilis), výr skalný (Bubo bubo) a veverica obyčajná (Sciurus vulgaris) .[2][3]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Stránky AOPK ČR [online]. [Cit. 2016-12-23]. Dostupné online. (po česky)
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n Plán péče o přírodní rezervaci Baba - V bukách na období 2013 - 2025 [online]. [Cit. 2016-12-24]. Dostupné online. (po česky)
- ↑ a b c d e ČECH, Luděk. Jihlavsko. 2002, s. 346
- ↑ http://www.dedictvivysociny.cz/priroda/natura_2000-12/?id=1613
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Baba - V bukách
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Baba - V bukách na českej Wikipédii.