Moldanubikum
Moldanubikum alebo moldanubická zóna je geologická jednotka Českého masívu a európskych hercyníd. Okrem Českého masívu vystupuje aj v pohorí Schwarzwald a Vogézy. Je považovaná za staré prekambrické jadro obalené mladšími vrchnoproterozoickými jednotkami[1]. Predstavuje najsilnejšie metamorfované horniny (amfibolity a granulity) celého herýcnskeho orogénu, navyše intrudované rozsiahlymi granitoidnými telesami. Buduje juhozápadnú časť Českého masívu.
Termín moldanubikum zaviedol rakúsky geológ Eduard Suess v roku 1901[2].
Pozícia
[upraviť | upraviť zdroj]Leží na území Česka, Nemecka a Rakúska. Moldanubikum na východe hraničí s moravsko-sliezskou oblasťou, na severe hraničí s kutnohorsko-svrateckou oblasťou, ktorá má mierne nižší metamorfný postih a západe so stredočeskou oblasťou. Na juhu na ňu nasadá alpská predhlbeň - Molasová panva. Geomorfologicky zaberá Českomoravskú vrchovinu, Šumavu, Český les a Novohradské hory.
Charakteristika
[upraviť | upraviť zdroj]Moldanubikum bolo postihnuté veľmi intenzívnou katazonálnou, v menšej miere i mezozonálnou metamorfózou[3]. Prevládajú v ňom premenené horniny amfibolitovej fácie (hlavne pararuly) ale miestami je pozorovaná aj metamorfóza granulitovej alebo eklogitovej fácie. Nenachádzajú sa tu žiadne slabo metamorfované horniny. Celý metamorfný komplex je prestúpený masívmi granitoidných plutonických hornín hercýnskeho (varískeho) veku, ktoré miestami spôsobili silnú periplutonickú migmatitizáciu a podmienili vznik kordieritických rúl. Hercýnske plutóny patria k moldanubiku iba geograficky[3] a tvoria dva veľké komplexy - Stredočeský plutón a Moldanubický plutón a niekoľko menších telies (Třebíčský plutón).
Moldanubikum temer nemá sedimentárny pokryv[2], iba v predhorí sú nesúvislé uloženiny vrchnej kriedy, treťohôr a kvartéru[4].
Litostratigrafia
[upraviť | upraviť zdroj]Litostratigraficky sa moldanubikum člení na 2 skupiny:
- monotónna skupina (spodná) - tvorená hlavne sillimanit-biotitickými pararulami, ktorých protolit bol pravdepodobne flyš, v menšej miere ju tiež tvoria metakvarcity, erlány a amfibolity.
- pestrá skupina (vrchná) - tvoria ju okrem pararúl, metakvarcitov aj ortoruly, granulity, amfibolity, mramory, leptinity, skarny, grafitické bridlice, eklogity a serpentinity. Predstavuje mladší, zrejme silúrsko-devónsky komplex.
Tektonostrafia
[upraviť | upraviť zdroj]Tektonostratigraficky možno moldanubikum členiť na 3 resp. 4 jednotky[5]:
- ostrongská jednotka: približne zodpovedá monotónnej skupine
- drozendorfská jednotka: tvorená slabšie metamorfovanými horninami
- gfhölská jednotka: tvorená silnejšie metamorfovanými horninami, spolu s drozendorfskou jednotkou sa približne rovnajú pestrej skupine
- bavarikum: periplutonické metamorfity
Regionálne členenie
[upraviť | upraviť zdroj]Česko
[upraviť | upraviť zdroj]Na území Česka sa moldanubikum člení na nasledovné zóny[6]:
- moldanubikum Českého lesa a Šumavy: je tvorené monotónnou skupinou s prevahou pararúl a so svorovými zónami, ktoré sú retrográdnymi metamorfitmi
- Juhočeské moldanubikum: obsahuje serpentinity, granulity a pegmatity, pri Písku sú známe náleziská zlata
- Moravské moldanubikum: tvorené monotónnou i pestrou skupinou
- Strážecké moldanubikum: tvorené pestrou skupinou
Granitoidné plutóny v moldanubiku majú hercýnsky vek, všetky staršie sú prepracované na ortoruly
- moldanubický plutón: tvorí centrálnu časť moldanubika, obklopuje ho viacero telies durbachitov, prevahu majú granitoidy S-typu
- stredočeský plutón: tvoria ho granodiority až kremenné diority, durbachity
Samostatný celok tvorí tzv. ostrovná zóna, ktorá je uzavreninou stredočeskej oblasti v moldanubiku.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Beneš, K. a kol. 1983, Geologická stavba šumavského moldanubika. Rozpravy ČSAV, řada MPV, 1983, roč. 93, 7.
- ↑ a b Mísař, Z., Dudek, A., Havlena, V., Weiss, J., 1983, Geologie ČSSR I Český masív. SPN, Praha, 333 s.
- ↑ a b Svoboda, J. a kol. 1964, Regionální geologie ČSSR, I. Český masív, 1. Krystalinikum, Praha, ÚÚG, NČSAV, 380 s.
- ↑ Kopecký, A., 1983, Neotektonický vývoj a stavba šumavské horské soustavy. Sborník geologických věd, Antropozoikum, 15, s. 71 - 159
- ↑ Fuchs, G., 1976, Zur Entwicklung der Böhmischen Masse. Jahrb. Geol. Bundelsansalt, 129, s. 41–49
- ↑ Dudek, A., Chlupč, I., Pouba, Z., Vejnar, Z., Zapletal, J., 1994, Report of the Working Group for Regional Geological Classification of the Bohemian Massif at the former Czechoslovak Stratigraphic Comission: Regional geological subdivison of the Bohemian massif on the territory of the Czech republic. Journal of the Czech Geological Society, 39, 1, s. 127 - 144
