Preskočiť na obsah

Bogota (vrch)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Bogota
vrch
Štát Slovensko Slovensko
Región Košický
Okres Košice-okolie
Obce Svinica, Slanské Nové Mesto
Pohorie Slanské vrchy
Podcelok Bogota
Povodia Hornád, Bodrog
Nadmorská výška 856,4 m n. m.
Súradnice 48°42′04″S 21°30′59″V / 48,701°S 21,5164°V / 48.701; 21.5164
Orogenéza/vrásnenie Alpínske vrásnenie
Najľahší výstup z Dargovského priesmyku
Poloha v rámci Košického kraja
Poloha v rámci Košického kraja
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Bogota[1] (856,4 m n. m.[2][3]) je vrch v Slanských vrchoch, krajinnom celku Matransko-slanskej oblasti.[4] Leží nad obcou Svinica, približne 15 km východne od Košíc.[5]

Nachádza sa na juhu strednej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Bogota.[4] Vrch leží v Košickom kraji, v okrese Košice-okolie a zasahuje na katastrálne územie obce Svinica a Slanské Nové Mesto.[1] Najbližšími sídlami sú západne situované obce Svinica, Ďurkov a Ruskov, južne Slančík, Slanské Nové Mesto a Zemplínska Teplica, východne Malé Ozorovce, Trnávka a Dargov a severne Košický Klečenov.[2][5]

Bogota leží v centrálnej časti rovnomenného podcelku, ktorému dal vrch názov a je jeho dominantou. Je súčasťou hlavného hrebeňa Slanských vrchov, vedúceho od severu z Dargovského priesmyku južným smerom do Slanského sedla. Západne sa nachádza Črepník (449 m n. m.), Margita (352 m n. m.) a Roháč (353 m n. m.), severne Hrad (425 m n. m.), Ploská (602 m n. m.), Tereš (824 m n. m.), Lazy (859 m n. m.), Mošník (911 m n. m.) a Ščob (471 m n. m.), východne Veľký (708 m n. m.) a Malý Žiar (732 m n. m.), Čertov kameň (698 m n. m.) a Kapoveň (704 m n. m.) a južne Dlhý vrch (577 m n. m.), Veľký Milič (895 m n. m.) a Hradisko (708 m n. m.).[5][2] Severovýchodné a západné svahy odvodňujú prítoky Svinického potoka a Bystrý potok do Oľšavy v povodí Hornádu, na južnom úbočí pramení rieka Roňava v povodí Bodrogu a z východných častí voda odteká riečkou Chlmec do Ondavy. Na vrchole stoja vojenské objekty a vedie sem cesta, značený turistický chodník však nie. Juhovýchodná časť masívu je súčasťou prírodnej rezervácie Krčmárka.[5]

Vrchol pokrýva súvislý lesný porast[6], ktorý neumožňuje rozhľad. Z vhodných lokalít s redšou vegetáciou je možné vidieť okolité vrcholy Slanských vrchov, Košickú kotlinu, Východoslovenskú nížinu a Volovské vrchy, výnimočne aj Tatry, Čiernu horu, Branisko, Čergov a Vihorlatské vrchy.[7]

Na vrchol nevedie značená turistická trasa, no úbočím prechádza červeno značená trasa z lokality Regeta cez rázc. Maliniak do Dargovského priesmyku. Zo Zemplínskej Teplice vedie na rázc. Maliniak zeleno značená trasa.[5]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2023-12-08]. Dostupné online. Archivované 2023-12-08 z originálu.
  2. a b c Slanské vrchy – Dargov. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
  3. Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 67.
  4. a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-12-08]. Dostupné online.
  5. a b c d e Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2023-12-08]. Dostupné online.
  6. Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2023-12-08]. Dostupné online.
  7. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2023-12-08]. Dostupné online.

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]