Preskočiť na obsah

Mošník (vrch v Slanských vrchoch)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Mošník
vrch
Štát Slovensko Slovensko
Regióny Košický, Prešovský
Okresy Košice-okolie, Vranov nad Topľou, Trebišov
Obce Vyšná Kamenica, Banské, Dargov
Pohorie Slanské vrchy
Podcelok Mošník
Povodia Oľšava, Topľa
Nadmorská výška 911,1 m n. m.
Súradnice 48°47′46″S 21°32′27″V / 48,7962°S 21,5408°V / 48.7962; 21.5408
Najľahší výstup po značke z Herlianskeho sedla
Poloha v rámci Košického kraja
Poloha v rámci Košického kraja
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Mošník (911,1 m n. m.[1]) je vrch v strednej časti Slanských vrchov. Nachádza sa v rovnomennom podcelku, približne 12 km juhozápadne od Vranova nad Topľou.[2] Lokalitou prechádza Medzinárodná diaľková turistická trasa E3.[3]

Nachádza sa v strednej časti pohoria, v centrálnej časti geomorfologického podcelku Mošník.[4] Vrch leží na hranici Košického a Prešovského kraja, rozhraní okresov Košice-okolie, Trebišov a Vranov nad Topľou a zasahuje na katastrálne územia obcí Vyšná Kamenica, Dargov a Banské.[5] Približne 2 km severne leží Herlianske sedlo (661 m n. m.).[2]

Najvyšší vrch podcelku Mošník leží v hlavnom hrebeni pohoria a pokrýva ho zmiešaný les. Rozsiahly masív má pretiahnutú vrcholovú plošinu v severo-južnom smere, na ktorej je vybudovaná telekomunikačná veža s výškou 46,86 m, slúžiaca na účely leteckej navigácie.[6] Vrcholová časť je prístupná lesnou cestou, odbočujúcou z cesty II/576 v Herlianskom sedle, nachádzajúcom sa severným smerom. Južný okraj masívu vymedzuje sedlo Mošník. Susednými dominantnými vrchmi sú na juhu ležiace Lazy (859 m n. m.), na východe Strechový vrch (778 m n. m.) a severne ležiaca Črchlina (899 m n. m.). Východné svahy odvodňuje riečka Olšava do Tople, západne situované časti Mošníka odvádzajú vodu Svinickým potokom rieke Oľšava.[2]

Zalesnený vrchol sťažuje výhľad, no z vhodných lokalít poskytuje ďaleký rozhľad. Vďaka značnej nadmorskej výške sú viditeľné mnohé vrchy pohoria a široké nížinaté okolie. Z pohorí sa pri vhodných podmienkach na horizonte objavujú Zemplínske vrchy, Vihorlatské vrchy, Čergov, Branisko, Vysoké a východná časť Nízkych Tatier, Čierna hora a Volovské vrchy.[7]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Slovenská republika: podrobný autoatlas so zemepisnou sieťou WGS-84 pre GPS. 8. vyd. Harmanec : Vojenský kartografický ústav, 2007. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola mapová časť, s. 67.
  2. a b c d mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2020-09-30]. Dostupné online.
  3. mapový portál HIKING.SK. Denník N (Bratislava: N Press), 2022-01-01. Dostupné online [cit. 2023-01-29]. ISSN 1339-844X.
  4. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2020-09-30]. Dostupné online.
  5. Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2020-09-30]. Dostupné online. Archivované 2022-06-27 z originálu.
  6. Technologický objekt pre letecké navigačné služby, Mošník, Slanské vrchy [online]. Chemkostav a.s., 19.7.2015, [cit. 2020-09-30]. Dostupné online.
  7. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2020-09-30]. Dostupné online.

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]