Bazilika svätého Prokopa
| Bazilika svätého Prokopa* | |
|---|---|
| Lokalita Svetového dedičstva UNESCO | |
| |
| Štát |  Česko
|
| Typ | kultúrna pamiatka |
| Kritériá | ii, iii |
| Identifikačné č. | 1078 |
| Región** | Európa a Severná Amerika |
| Súradnice | 49°13′06″S 15°52′25″V / 49,21833°S 15,87361°VSúradnice: 49°13′06″S 15°52′25″V / 49,21833°S 15,87361°V |
| História zápisu | |
| Zápis | 2003 (27. zasadnutie) |
| * Názov ako je zapísaný v zozname Svetového dedičstva. ** Klasifikované regióny podľa UNESCO. | |
Bazilika svätého Prokopa je románsko-gotický kresťanský kostol v Třebíči. Bol vybudovaný na mieste pôvodnej mariánskej[1] kaplnky pri benediktínskom kláštore približne v rokoch 1240 až 1280. Ako súčasť objektu „kláštora s kostolom sv. Prokopa“ sa stal v roku 2002 národnou kultúrnou pamiatkou[2] a o rok neskôr bol spoločne so židovskou štvrťou zapísaný na zoznam svetového dedičstva UNESCO.[3]
Pôvodným patrociniom baziliky bolo Nanebovstúpenie Panny Márie. Svätý Prokop sa stal patrónom baziliky v roku, kedy sa pripomínalo päťstoročné výročie jeho svätorečenia, teda v roku 1704; v tomto roku dal Jan Karel, hrabě z Valdštejna, vytvoriť z presbytéria baziliky zámockú kaplnku sv. Prokopa.[4][5]
Svojim účelom je bazilika svatého Prokopa farským kostolom farnosti Třebíč-zámo a je tiej jej vlastnictvom.
Význam
[upraviť | upraviť zdroj]
Mimoriadna architektonická hodnota baziliky svätého Prokopa tkvie v tom, že v sebe spája princípy dvoch slohových období: románskeho a gotického. Nie je to pritom stavba prechodná: prvky gotické neprekrývajú prvky románske. Hoci stavitelia chrámu vychádzali z románskej koncepcie, boli už zoznámení s gotickými prvkami a pracovali s nimi; príkladom sú masívne gotické rebrá krypty. Pritom vonkajšik veľkej apsidy je s výnimkou niekoľkých detailov takmer úplne románsky.[6]
Zaujímavosťou, ktorá vynikla až potom, čo boli múry zbavené omietok a ponechaná im len ich surová kamenná podoba, sú značky kamenárov na niektorých kvádroch. Vnútorné omietky boli odstránené na popud ďalšieho obnovovateľa kostola, architekta Kamila Hilberta. Za obnovou vôbec ale stál vtedajší třebíčsky dekan a farár zámocke farnosti František Borgiáš Doležel.
Ďalšou zaujímavosťou môže byť, že na stavbu baziliky väčšinou poslúžila miestna hrubozrnná šedá žula, len miestami – kde bol dôraz na detaily – doplnená oslavanským pieskovcom.[7]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Doležal, l. c., str. 55.
- ↑ Nařízení vlády č. 337/2002 Sb., o prohlášení a zrušení prohlášení některých kulturních památek za národní kulturní památky.
- ↑ Jewish Quarter and St Procopius' Basilica in Třebíč
- ↑ Doležal, l. c., str. 58.
- ↑ Bartušek, l. c., str. 71.
- ↑ Bartušek, l. c., str. 35: „s výjimkou plastických detailů, jako jsou bobulové hlavičky sloupků středního okna a sloupky vnější galerie.“
- ↑ Joura, l. c., str. 140.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bazilika svätého Prokopa
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Zámek a bazilika v Třebíči Archivované 2010-08-06 na Wayback Machine
- Bazilika svatého Prokopa v Třebíči (UNESCO)
- Třebíč byla zapsána na seznam dědictví UNESCO Archivované 2007-03-15 na Wayback Machine
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Bazilika svatého Prokopa na českej Wikipédii.
