Preskočiť na obsah

Black Lives Matter

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Symbol rozcestia O iných významoch výrazu Black Lives Matter pozri Black Lives Matter (rozlišovacia stránka).
Black Lives Matter
Základné informácie
Krátky názovBLM
Vznik13. júl 2013
Typsociálne hnutie
Ďalšie informácie
Oblasť pôsobeniaprevažne v USA
ZakladateliaAlicia Garza
Patrisse Cullors
Opal Tometi
Kľúčoví ľudiaShaun King
DeRay Mckesson
Johnetta Elzie
Webstránkahttp://blacklivesmatter.com/

Black Lives Matter (BLM) je decentralizované politické a sociálne hnutie, ktoré protestuje proti policajnej brutalite, rasovej nerovnosti, nespravodlivosti a systematickému rasizmu voči černochom.[1][2][3][4] Začalo byť aktívne v Spojených štátoch v roku 2013.[5]

História

[upraviť | upraviť zdroj]

Hnutie vzniklo v súvislosti s prípadom štát versus George Zimmerman z roku 2013, kedy sa začalo šíriť na sociálnych sieťach pod krížikom (hashtag)#BlackLivesMatter.[6] Floridský koordinátor miestnej domobrany George Zimmerman vtedy zastrelil sedemnásťročného neozbrojeného černocha Trayvona Martina. Zimmerman bol vzatý do väzby, avšak po piatich hodinách výsluchu prepustený s odôvodnením, že išlo o sebaobranu. Ďalší podnet a zvýšenie povedomia o tomto hnutí následovali po zastrelení Michaela Browna ve Fergusone v roku 2014.[7] Na základe tohto prípadu sa jedným zo sloganov hnutia stalo „hands up, don't shoot!“ (ruky hore, nestrielajte!) nebo jen skrátené „hands up!“, čo je signál, ktorý mal Michael Brown ukazovať pred svojím zastrelením.

V prvej polovici júna 2016 bolo v rámci hnutia BLM usporiadaných viac ako 112 celoštátnych protestov v 88 amerických mestách, ktoré boli spätnou väzbou na policajné zásahy končiace fatálne pre občanov tmavej pleti.[8] Hnutie upozorňuje tiež na rasové profilovanie, které vyusťuje v nepomerne vyššie zastavovanie Afro- a Latinoameričanov policajtmi v uliciach amerických miest, policajnú brutalitu a všeobecne dvojaký meter, ktorý údajne polícia aplikuje voči Američanom na základe ich farby pokožky.[9]

V roku 2016 sa demonštrácie Black Lives Matter uskutočnili tiež v Spojenom kráľovstve, v Nemecku, Kanade alebo Holandsku.[10][11]

V roku 2020 sa protesty a nepokoje opäť zdvihli po smrti Georga Floyda, Breonny Taylorovej a ďalších.

Galéria

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Protestujúci v New York City v decembri 2014
    Protestujúci v New York City v decembri 2014
  • Protesty v Chicagu v decembri 2014 po zastrelení Erica Garnera
    Protesty v Chicagu v decembri 2014 po zastrelení Erica Garnera
  • Protesty v Minneapolise v novembri 2015 po zastrelení Jamara Clarka
    Protesty v Minneapolise v novembri 2015 po zastrelení Jamara Clarka
  • Protestujúci v Saint Paul v Minnesote po zastrelení Philanda Castila 6. júla 2016
    Protestujúci v Saint Paul v Minnesote po zastrelení Philanda Castila 6. júla 2016
  • Protesty proti policajnému násiliu v San Franciscu v júli 2016
    Protesty proti policajnému násiliu v San Franciscu v júli 2016
  • Nástenná maľba v Brooklyne
    Nástenná maľba v Brooklyne

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ How a death in Ferguson sparked a movement in America [online]. CBC News, 2015-08-07. Dostupné online. (anglicky)
  2. ↑ FRIEDERSDORF, Conor. How to Distinguish Between Antifa, White Supremacists, and Black Lives Matter. The Atlantic, 2017-08-31. Dostupné online [cit. 2020-11-02]. (po anglicky)
  3. ↑ BANKS, Chloe. Disciplining Black activism: post-racial rhetoric, public memory and decorum in news media framing of the Black Lives Matter movement. Continuum, 2018-11-02, roč. 32, čís. 6, s. 709–720. Dostupné online [cit. 2020-11-02]. ISSN 1030-4312. DOI: 10.1080/10304312.2018.1525920.
  4. ↑ Definition of Black Lives Matter | Dictionary.com. www.dictionary.com. Dostupné online [cit. 2020-11-02]. (po anglicky)
  5. ↑ MCKANZIE, Sheena. Black Lives Matter protests spread to Europe [online]. CNN. Dostupné online. (po anglicky)
  6. ↑ #BlackLivesMatter: the birth of a new civil rights movement. the Guardian, 2015-07-19. Dostupné online [cit. 2020-11-02]. (po anglicky)
  7. ↑ DAY, Elizabeth. #BlackLivesMatter: the birth of a new civil rights movement [online]. The Guardian, 2015-07-19. Dostupné online. (po anglicky)
  8. ↑ LEE, Jasmine C.; MYKHYALYSHYN, Iaryna; OMRI, Rudy; SINGHVI, Anjali. At Least 88 Cities Have Had Protests in the Past 13 Days Over Police Killings of Blacks [online]. The New York Times, 2016-07-16. Dostupné online. (po anglicky)
  9. ↑ Black Lives Matter | C-SPAN.org. www.c-span.org. Dostupné online [cit. 2020-11-02].
  10. ↑ ČTK. Aktivisté proti rasismu způsobili v Británii dopravní kolaps, policie jich 19 zatkla [online]. Aktuálně.cz, 2016-08-05. Dostupné online.
  11. ↑ HASSAN, Jennifer. How the Black Lives Matter movement is sweeping the globe [online]. The Washington Post, 2016-07-11. Dostupné online. (po anglicky)
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Black Lives Matter na českej Wikipédii.
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Black_Lives_Matter&oldid=7722697“