Blagoveščensk

	Blagoveščensk; (Благове́щенск)
	Oblastné mesto
	Fontána neďaleko Námestia V. I. Lenina
Vlajka	Erb
	Oficiálny názov: Благове́щенск
Štát	Rusko
Federálny okruh	Ďalekovýchodný federálny okruh
Oblasť	Amurská oblasť
Rieky	Amur, Zeja
Nadmorská výška	130 m n. m.
Súradnice	50°17′S 127°32′V / 50,283°S 127,533°V
Rozloha	320,97 km² (32 097 ha)
Obyvateľstvo	▲ 225 091 (2018)
Hustota	701,29 obyv./km²
Založené	1856
- Mesto od roku	1858
Primátor	Nikolaj Alexejevič Nevedomskij
Časové pásmo	+6 UTC
PSČ	675000–675029
Tel. predvoľba	4162
Automobilový kód	28
	Poloha v mesta v rámci Ruska
	Poloha v mesta v rámci Amurskej oblasti
	Wikimedia Commons: Blagoveshchensk
	Webová stránka: www.admblag.ru
	OpenStreetMap: mapa
	Geografický portál

Súradnice: 50°17′S 127°32′V / 50,283°S 127,533°V

Blagoveščensk (rus. Благове́щенск) je mesto a administratívne centrum Amurskej oblasti v Rusku. Nachádza sa na sútoku riek Amur a Zeja na štátnej hranici s Čínskou ľudovodemokratickou republikou, oproti čínskemu mestu Chej-che (čín. 黑河). S počtom obyvateľov 225 091 v roku 2018^[1] je najväčším mestom oblasti a 4. najväčším mestom Ďalekovýchodného federálneho okruhu.

História

Prvé zmienky

Prvýkrát sa na sútoku riek Zeja a Amur objavili Rusi v lete 1644, kedy sa tam zastavil výskumník a bádateľ Vasilij Danilovič Pojarkov s jeho oddielom.^[2] V roku 1653 sa tu ďalší výskumník, Jerofej Pavlovič Chabarov, rozhodol postaviť pevnosť^[3], no po podpísaní Nerčinskej zmluvy v roku 1689 o hraniciach medzi Čínou a Ruskom musel opustiť ľavý breh Amuru.

Založenie

Za založenie mesta sa pokladá rok 1856, keď tu bol postavený Ust-Zejský vojenský tábor.

V roku 1856 bolo potrebné potvrdiť prináležitosť ľavého brehu Amuru Ruskému impériu. Pre tento cieľ bolo potrebné nahromadiť v tejto oblasti Rusov a tak sem bola vyslaná časť armády o sile 500 mužov založiť vojenský tábor a pripraviť miesto pre založenie obce. Presťahovali sem zabajkalských kozákov.

Na jar 1858 tu už žila komunita Rusov, čo bola príhodná chvíľa na zdokumentovanie oblasti v prospech Ruského impéria a tak sem prišli 5. mája na návštevu generál-gubernátor Nikolaj Nikolajevič Muravjov-Amurskij spolu s arcibiskupom Kamčatky, Kuríl a Aleút, Inocentom Vejaminovom.^[4].

9. mája tu vladyka Inocent založil chrám Blahorečenia svätej Bohorodičky. Po názve tohto chrámu bol neskôr nazvaný Blagoveščensk.

16. mája bola podpísaná Ajgunská zmluva, ktorá pridelila ľavý breh Amuru Ruskému impériu. Na nasledujúci deň sa Muravjov prihovoril obyvateľom takýmito slovami: „Súdruhovia! Gratulujem! Nie nadarmo sme sa lopotili: Amur sa stal majetkom Ruska. Svätá pravoslávna cirkev sa modlí za vás! Rusko - vďaka! Nech žije cisár Alexander a prekvitá pod prístreškom svojej novo nadobudnutej krajine. Hurá!“

21. mája predložil Muravjov cárovi Alexandrovi II. plán ďalšieho rozvoja. Po vyriešení rozdelenia územia sa stal Murajev grófom územia a k jeho menu bol pridaný prívlastok „Amurský“.

5. júla 1858 bolo cárskym nariadením založené mesto Blagoveščensk, ktoré sa stalo administratívnym centrom oblasti.

Mesto sa stalo pre Rusko základňou na brehu rieky Amur, chrániace ďalekovýchodné hranice krajiny.

Neskoršie dejiny mesta

Mesto bolo dejiskom bojov počas ruskej občianskej vojny, keď tu bola japonská armáda podporujúca Bielu armádu.

V roku 1932 bolo mesto vyhlásené za hlavné mesto Amurskej oblasti.

Počas kultúrnej revolúcie v Číne bolo mesto terčom maoistickej propagandy, ktorá bola vysielaná z ampliónov na druhej strane rieky 24 hodín denne.

Demografia

Populácia Blagoveščensku pred revolúciou a po 2. sv. vojne rýchlo rástla. Do Blagoveščensku sa sťahovali najmä roľníci z Ukrajiny. Po rusko-japonskej vojne sa odhalil nedostatok obyvateľstva na obranu územia, a tak krátko po vojne sem boli presťahovaní bezzemkovia z Ruska a Ukrajiny. V súčasnosti sa počet obyvateľov mesta drží na stabilnej úrovni.

Vývoj počtu obyvateľov:

Ekonomika

Po rozpade Sovietskeho zväzu sa ekonomika sústredí na cezhraničný obchod s Čínou. K tomuto účelu bola vytvorená aj zóna voľného obchodu s čínskym mestom Heihe. V meste sa nachádzajú fabriky na výrobu papiera a kovo- a drevospracujúce podniky.

Transport

V meste sa nachádza medzinárodné letisko Ignatjevo, ktoré však slúži najmä na vnútroštátne lety, prípadne na lety do Číny. Dôležitý je aj riečny prístav na rieke Amur.

Medzi mestami Heihe a Blagoveščensk v lete premávajú lode. V zime sa do Chej-che dá dostať buď autobusom po zamrznutej rieke, ale ak je ľad príliš tenký a autobusy by neuniesol, používajú sa vznášadlá.

Z mesta vedie železničná aj cestná prípojka na Transsibírsku magistrálu, ktorá prechádza mestom Belogorsk asi 100 km severovýchodne od Blagoveščensku.

Bratské mestá

Heihe, ČĽR
Udaliančin, ČĽR

Referencie

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Благовещенск na ruskej Wikipédii.

Ruský portál

[Население-1] Население Благовещенска по итогам переписи 2010

[2] Поярков Василий Данилович

[bgpu-3] История Благовещенска

[amurobl-4] Личность Святителя Иннокентия в истории Амурской области^{[nefunkčný odkaz]}

[1]

[2]

[3]

[4]