Blesovce

Blesovce
obec
Štát	Slovensko
Kraj	Nitriansky kraj
Okres	Topoľčany
Región	Tribečsko-Inovecký
Nadmorská výška	233 m n. m.
Súradnice	48°33′29″S 18°02′21″V
Rozloha	5,08 km² (508 ha)
Obyvateľstvo	335 (31. 12. 2023)
Hustota	65,94 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1246/1262
Starosta	Jozef Chochula (SMER-SD)
PSČ	956 01 (pošta Bojná)
ŠÚJ	542709
EČV (do r. 2022)	TO
Tel. predvoľba	+421-38
Adresa obecného úradu	Obecný úrad Blesovce 117 956 01  Bojná
E-mailová adresa	oublesovce@wircom.sk
Telefón	537 31 08
Fax	537 31 08
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Blesovce
Webová stránka: Blesovce.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Blesovce je obec na Slovensku v okrese Topoľčany. V obci je rímskokatolícky kostol Umučenia sv. Jána Krstiteľa z 18. storočia.

Blesovce ležia v Podunajskej pahorkatine, v jej severozápadnej časti nazvanej Nitrianska sprašová pahorkatina, pri severovýchodnom úpätí Považského Inovca.

Názov obce pochádza od osobného mena Bles - jedného z príslušníkov šľachtického rodu Branč-Lipovnických, ktorým obec patrila v 12. a 13. storočí (terra nobilum de Beles). Najstaršou zmienkou o existencii Branč-Lipovnických je listina z roku 1210, v ktorej sa uvádza Gothard, syn Cherubína z Branča ako kráľovský pristald (poverenec).

Prvou písomnou zmienkou o obci je listina z roku 1246, datovaná po 13. októbri, ktorou uhorský kráľ Belo IV. daroval grófovi Vitkovi, synovi Sebeslavovmu z rodu Ludanickovcov, za služby poskytnuté počas invázie Tatárov zem (Horné) Štitáre, vyňatú z Nitrianskeho hradného panstva, ktorá susedí so zemami nazvanými Ludanice a (Horné) Obdokovce, patriace tomu istému Vitkovi.

Na prelome 13. a 14. storočia došlo za bližšie neznámych okolností k zmene vlastníka Blesoviec. Dedinu s najväčšou pravdepodobnosťou nadobudol Matúš Čák Trenčiansky a pripojil ju k topoľčianskemu hradnému panstvu. To na základe darovacej listiny pripadlo v roku 1389 výmenou za hradné panstvo Šášov bratom Frankovi a Šimonovi zo Sečian a Blesovce prestali byť kráľoským majetkom. V čase tureckej expanzie boli Blesovce vypálené. Od konca 16. storočia sa v neveľkých Blesovciach vystriedalo viacero vlastníkov. Patrili k nim šľachtické rody Beréniovcov, Očkaiovcov, Príleskovcov, Ujfalušiovcov a iných. Spomínajú sa i Zerdahelyovci (Streďanskí).

Blesovce boli už od 11. resp. 12. storočia sídlom fary. Stál tu románsky kostolík zasvätený sv. Jánovi Krstiteľovi. Na začiatku 17.storočia využívala blesovská cirkev pôvodne katolícky kostol na evanjelické účely. Kostol bol pôvodne drevený a po roku 1658 bol evanjelikmi prestavaný na kamennú stavbu. V tom čase boli Blesovce viackrát sídlom veľkotopolčianskeho seniorátu (1580-1673). Pôsobili tu nasledovní evanjelickí seniori: Štefan Kevický, František Hrabecius (1619-1648), Šimon Eustachius (1651- 1652), Ondrej Pukzicius (Pukza) (1652-1657). V rokoch 1661-1663 tu pôsobil ako evanjelický farár aj Daniel Krman st. Po roku 1711 však blesovská evanjelická cirkev zanikla a kostol sa stal definitívne katolíckym v roku 1730. Pôvodný zvon vážiaci okolo 5000 kg padol za obeť prvej svetovej vojne. Evanjelici v Blesovciach sú teraz diasporou CZ Nitrianska Streda (Považský seniorát).

Už pred II. svetovou vojnou sa Blesovce stali známe tradíciou ovocinárstva a ružiarstva, ktorú založili bratia Pavol Masaryk (1909-2000) a Gustáv Masaryk (1912-1947).

Samospráva obce

Zoznam starostov obce a predsedov MNV

1. Jozef Chochula
2. Pavol Cabaj
3. Ing. Zdenek Michalec
4. Miroslav Murčo
5. Ing. Zdenek Michalec
6. Eduard Novotný

Osobnosti obce

• Tibor Cabaj (*1954) - politik ĽS-HZDS, poslanec NR SR

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Blesovce

Externé odkazy

• Oficiálny web