Koniarovce
| Koniarovce | |
| obec | |
 Kúria v Koniarovciach
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Nitriansky kraj |
| Okres | Topoľčany |
| Región | Ponitrie |
| Nadmorská výška | 156 m n. m. |
| Súradnice | 48°25′49″S 18°05′36″V / 48,430278°S 18,093333°V |
| Rozloha | 3,6 km² (360 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 662 (31. 12. 2023) [2] |
| Hustota | 183,89 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1264 |
| Starosta | Miroslav Konštiak[3] (nezávislý) |
| PSČ | 956 13 |
| ŠÚJ | 543063 |
| EČV (do r. 2022) | TO |
| Tel. predvoľba | +421-38 |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa obce
| |
| Webová stránka: obeckoniarovce.sk | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Koniarovce sú obec na Slovensku v okrese Topoľčany. Obec Koniarovce leží v nadmorskej výške 152 m n. m., v údolí rieky Nitra, 16 km od Topoľčian. Má 649 obyvateľov (stav k 31. 12. 2015) a pozostáva zo zlúčených obcí Lovasovce a Somorová.
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]V roku 1903 boli obce Somorová a Lovasovce spojené. Písomné zmienky sú zachytené názvami Lovaszisomorfalu, 1920 Somorová - Lovasovce, 1945 Koniarovce.
Lovasovce
[upraviť | upraviť zdroj]Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1264. Obec sa spomína ako majetok premonštrátov zo Žitného ostrova, ale už v 11. storočí bola sídlom kráľovských koniarov. V roku 1295 patrila ostrihomskému arcibiskupstvu, v 15. – 16. storočí panstvu Jelenec, v 17. storočí panstvu Preseľany. V 18. storočí obec vlastnili Batthyányovci, Halussovci, Bartakovicsovci, Berényiovci a Lipovniczky.[4]
Somorová
[upraviť | upraviť zdroj]Obec sa spomína v roku 1356. Patrila Zomorovcom, od 16. storočia nitrianskemu biskupstvu, neskôr zemianskym rodinám Tompa, Buzásy, Charada, Ordódy, časť obce patrila paulínom z Lefantoviec.
Pamiatky
[upraviť | upraviť zdroj]Socha Piety
[upraviť | upraviť zdroj]Na miestnom cintoríne sa nachádza kaplnka z 19. storočia, v ktorej je umiestnená socha Piety - ľudová kamenárska práca.
Kúria
[upraviť | upraviť zdroj]Pôvodne baroková, neskôr neoklasicisticky prestavaná kúria.
Kúriu dali postaviť členovia rodu Batthyány de Gereshál v druhej tretine 18. storočia. Po Batthyányovcoch bola postupne vo vlastníctve rodov Haluss a Zsarnóczay. V roku 1815 sa vlastníkom stal Wenzel von Hohenstögh. V 1825 bola kúria čiastočne poškodená požiarom.
V polovici 19. storočia dal Adolf von Hohenstögh objekt prestavať do tvaru L v neoklasicistickom slohu s portikom smerovaným do novovybudovanej okrasnej záhrady, ktorej súčasťou bola malá súkromná kaplnka. V roku 1884 predali dedičia Adolfa von Hohenstögh kúriu Jakobovi Leopoldovi Siebertovi pochádzajúcemu z Hadamaru v Prusku. Nový vlastník v rokoch 1884-85 vykonal na objekte menšie stavebné úpravy.
V rokoch 1903-05 bola pôvodná okrasná záhrada novo prebudovaná podľa vzoru záhrady pri vile Monrepos v Geisenheime. Počas týchto úprav bola pôvodná kaplnka prestavaná na filagóriu.[5]
Od roku 1993 bola kúria so záhradou evidovaná ako kultúrna pamiatka a od roku 2002 ako národná kultúrna pamiatka.[6]
Rekonštrukcia kúrie s areálom a historickou záhradou bola ukončená v roku 2017. V roku 2018 jej bolo Ministerstvom kultúry SR udelené ocenenie Fénix a titul Kultúrna pamiatka roka.[7]
Tradície
[upraviť | upraviť zdroj]V obci sa každoročne poriadajú tradičné oslavy Troch smutných Kráľov. V tento deň navštevuje krojovaný sprievod mládencov príbytky občanov a zdobí ratolesťami domy panien. Sprievod doprevádza ľudová hudba a deň sa končí spoločnou veselicou. Oslavy pripadajú na Svätodušnú nedeľu (Turície máj-jún).
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ Lovászi (NYITRA) | Urbarium of 1767 | Hungaricana [online]. archives.hungaricana.hu, [cit. 2020-06-22]. Dostupné online.
- ↑ Koniarovce - www.pamiatkynaslovensku.sk - (koniarovce) [online]. www.pamiatkynaslovensku.sk, [cit. 2020-06-22]. Dostupné online.
- ↑ Pamiatkový objekt - podrobnosti [online]. www.pamiatky.sk, [cit. 2020-06-22]. Dostupné online.
- ↑ Poznáme najlepšie obnovené pamiatky na Slovensku za rok 2017 [online]. www.culture.gov.sk, [cit. 2020-06-22]. Dostupné online. Archivované 2018-12-07 z originálu.