Nitrianska Streda
| Nitrianska Streda | |
| obec | |
 Nitrianska Streda
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Nitriansky kraj |
| Okres | Topoľčany |
| Región | Západný Tribeč |
| Nadmorská výška | 170 m n. m. |
| Súradnice | 48°31′17″S 18°10′31″V / 48,5213°S 18,1752°V |
| Rozloha | 13,96 km² (1 396 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 741 (31. 12. 2023) [2] |
| Hustota | 53,08 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1278 |
| Starosta | Juraj Remeň[3] (nezávislý) |
| PSČ | 956 16 |
| ŠÚJ | 505242 |
| EČV (do r. 2022) | TO |
| Tel. predvoľba | +421-38 |
| Telefón | 0385310124 |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa obce
| |
| Wikimedia Commons: Nitrianska Streda | |
| Webová stránka: nitrianskastreda.sk | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Nitrianska Streda je obec na Slovensku v okrese Topoľčany.[4]
Polohopis
[upraviť | upraviť zdroj]Nitrianska Streda sa rozprestiera na ľavej strane rieky Nitry na podvrší pohoria Tribeč. Je súčasťou mikroregiónu Západný Tribeč.[4]
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]V písomnej správe z roku 1278 sa spomína ako majetok Zeredahel. v 13. storočí patrila rodine Ludanickovej, po nich Matúšovi Čákovi. Uhorský kráľ Karol I. ju daroval Ravaszovcom, od roku 1410 patrila poľskému šľachticovi Doninovi. V roku 1419 ju získali Zerdahelyiovci, pôvodne šľachtici z Bicske, ktorí začali používať nový predikát de Zerdahelyi. Táto rodina sa na prelome 15. a 16. storočia rozdelila na evanjelickú a katolícku vetvu. Obyvateľstvo sa v minulosti zaoberalo hlavne poľnohospodárstvom. Obec sa stala známa vďaka čipkárstvu, výšivkárstvu a tkáčstvu.[4] V obci je základná škola, materská škola a kultúrny dom.[4]
Kultúra a zaujímavosti
[upraviť | upraviť zdroj]Pamiatky
[upraviť | upraviť zdroj]V obci sú dva kostoly. Rímskokatolícky kostol sv. Filipa a Jakuba postavili v rokoch 1785 – 1790 a evanjelický artikulárny v roku 1748. Sú tu aj dva kaštiele, jeden z roku 1537, pôvodne renesančný a druhý klasicistický zo začiatku 19. storočia s parkom. Časťou obce bola lokalita Dievčín (Devičín, Deuchen, Konyefalwa), v ktorej stál starobylý hrádok.[4]
Osobnosti obce
[upraviť | upraviť zdroj]V obci sa narodilo, alebo dlhší čas v nej pôsobilo niekoľko významných osobností: slovenský učiteľ a nakladateľ Ján Bežo, osvietenský spisovateľ Ján Seberini, evanjelický biskup Ľudovít Geduly, spišský a kaločský biskup Juraj Časka, národný pracovník Eugen Gerometta, spisovateľka Zlata Dônčová, olympionik Ladislav Čepiansky.[4]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ a b c d e f SÜLE, Peter; SÜLE, Peter, ml. Encyklopédia miest a obcí Slovenska. Lučenec : PS-LINE, 2005. 960 s. ISBN 80-969388-8-6. S. 358.