Bohuslav Klimo
| Bohuslav Klimo | |
| slovenský básnik a politik | |
| Pseudonym | Bohuslav, Hájomil |
|---|---|
| Narodenie | 9. apríl 1882 Jamník, Rakúsko-Uhorsko |
| Úmrtie | 11. máj 1952 (70 rokov) Liptovský Hrádok-Dovalovo, Česko-Slovensko |
| Profesia | právnik |
| Rodičia | Andrej Klimo a Mária rod. Oravcová |
JUDr.[1] Bohuslav Klimo, pseudonymy Bohuslav, Hájomil (* 9. apríl 1882, Jamník – † 11. máj 1952, Liptovský Hrádok-Dovalovo[2]) bol slovenský básnik, politik a právnik.
Životopis
[upraviť | upraviť zdroj]Narodil sa v rodine učiteľa a národovca Andreja Klima a jeho manželky Márie rod. Oravcovej.[1][2] Pochádzal z desiatich súrodencov. Do ľudovej školy chodil do svojho rodiska a do Liptovského Hrádku. Z gymnázia v Banskej Bystrici bol vyhodený pre panslavizmus a tak štúdium ukončil na gymnáziu v Kežmarku. Po maturite roku 1902 študoval právo v Budapešti a Kluži. Od roku 1907 pôsobil ako advokát v Banskej Bystrici a v Liptovskom Mikuláši a po advokátskej skúške od roku 1909 v Liptovskom Hrádku. V prvej svetovej vojne bol na ruskom fronte.[1] Od 28. decembra 1918 sa stal hlavným slúžnym v Liptovskom Hrádku, kde pôsobil do roku 1920.[3][4]
Politická kariéra
[upraviť | upraviť zdroj]V rokoch 1920-1925 bol poslancom Národného zhromaždenia za Republikánsku stranu poľnohospodárskeho a maloroľníckeho ľudu.[5] Roku 1925 sa stal dozorcom Východného dištriktu[6], kde pôsobil až do roku 1949.[7] Postupom času Dr. Klimo prešiel politicky do autonomistických vôd. V rokoch 1940-45 bol podpredsedom Štátnej rady Slovenského štátu, začo bol od roku 1945 väznený v Ilave, následne prepustený a až do svojej smrti v opatere rodiny. [1][5] Zomrel v Liptovskom Hrádku 11. mája 1952.[2]
Publikačná činnosť
[upraviť | upraviť zdroj]Od začiatku 20. storočia publikoval básne epigónskeho charakteru v Muzeálnej spoločnosti slovenskej, Slovenských pohľadoch, v Dennici, Našom Slovensku a neskôr Republikánovi (1919-21), prózu v Hlase, Národnom hlásniku a v Evanjelickom poslovi spod Tatier.[5][1] V rokoch 1923-30 bol redaktorov v Cirkevných listoch.[2] V poézii stvárnil motívy národnoobranného zápasu, osobnej nostalgie, ľúbosti, vojnové udalosti a zážitky. Knižne vydal súbor vojnových veršov a časť epiky. Niektoré jeho verše boli zhudobné. Pokúsil sa aj o melodrámu, autor textov duchovných piesní, zberateľ folklóru. Venoval sa i právnej histórii.[5]
Dielo
[upraviť | upraviť zdroj]Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c d e CHOMA, Branislav. Hornoliptovský panteón. 2. vyd. Bratislava : Lufema, 2003. ISBN 8096799193. S. 172-173.
- ↑ a b c d KVAS, Andrej. BOHUSLAV KLIMO (1882-1952). Cirkevné listy (Liptovský Mikuláš), 1999, roč. 112, čís. 8, s. 130. Dostupné online [cit. 2024-10-13]. ISSN 0139-9217.
- ↑ CHURÝ, Slavko. Slúžnovský úrad Liptovský Hrádok /1853/ 1854-1922 [online]. Bytča: Ministerstvo vnútra SR, 1990, [cit. 2024-10-13]. Dostupné online.
- ↑ Bohuslav Klimo [online]. lhistoria.webnode.sk, [cit. 2024-10-13]. Dostupné online.
- ↑ a b c d HÁJOMIL. In Slovenský biografický slovník. Zväzok II., E – J. Martin : Matica slovenská, 1987. 589 s. S. 266.
- ↑ História [online]. vdecav.sk, [cit. 2024-10-13]. Dostupné online.
- ↑ Zprávy. Cirkevné listy (Liptovský Mikuláš), 1949, roč. 62, čís. 17, s. 264. Dostupné online [cit. 2024-10-13]. ISSN 0139-9217.
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Regionálne osobnosti VKMK – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.