Republikánska strana poľnohospodárskeho a maloroľníckeho ľudu
| Republikánska strana poľnohospodárskeho a maloroľníckeho ľudu | |
 Logo strany | |
| Základné informácie | |
|---|---|
| Založenie | 1922 |
Republikánska strana poľnohospodárskeho a maloroľníckeho ľudu (čes. Republikánská strana zemědělského a malorolnického lidu, skratka RSZMĽ, známa aj ako Agrárna strana) bola politická strana pôsobiaca v prvej a nakrátko aj v druhej Československej republike, ktorá vznikla v roku 1922 spojením Republikánskej strany českého venkova (tá sa vyvíjala od roku 1899), Slovenskej národnej a roľníckej strany (Vavro Šrobár, čestný predseda Matúš Dula) a Slovenskej domoviny (Milan Hodža).
Predsedom Agrárnej strany bol Antonín Švehla a hlavnými voličmi boli malí a strední roľníci, hlavnými predstaviteľmi boli väčšinou statkári. Strana kombinovala sociálne a demokratické myšlienky a bola vnímaná ako stredopravá. Bola jadrom vládnych koalícií v rokoch 1922 až 1938 v období existencie Prvej československej republiky. Strana zvíťazila vo voľbách v rokoch 1925 a 1929. Vo voľbách v roku 1935 ju predstihla Sudetonemecká strana. Švehla bol predsedom vlád v období: 7. október 1922 – 18. marec 1926) a 12. október 1926 – 1. február 1929 a Hodža v období 5. november 1935 – 22. september 1938.
Po mníchovskej dohode (30. september 1938) v období Druhej republiky boli agrárnici hlavnou zložkou Strany národnej jednoty (národní jednoty), ktorej predseda Rudolf Beran zastával až do apríla 1939 funkciu premiéra.
V období existencie Slovenského štátu (1939 – 1945) bolo oficiálne prezentované zomknutie väčšiny strán s vládnucou HSĽS (agrárnej a aj Slovenskej národnej strany) a aj preto bola po vojne agrárna strana vyslovene zakázaná v hlave IX. Košického vládneho programu. Jej členovia na Slovensku prešli do Demokratickej strany, v Česku k národným socialistom a ľudovcom.
Ustanovujúca schôdza exilovej organizácie strany sa konala v Paríži 27. – 28. septembra 1948, a ťažisko jej činnosti bolo v USA. Po 1989 viacero novovzniknutých politických strán v Česku aj na Slovensku sa hlásilo k odkazu pôvodnej Agrárnej strany (v Česku napr. aj Miroslav Sládek).
Názov
[upraviť | upraviť zdroj]Úplný názov strany bol v češtine Republikánská strana zemědělského a malorolnického lidu a v slovenčine Republikánska strana poľnohospodárskeho a maloroľníckeho ľudu (niekedy uvádzané s českým slovom zemedelského [ľudu] namiesto spisovného slova poľnohospodárskeho), no už v dobe jej existencie sa zaužíval skrátený názov Agrárna strana (čes. Agrárni strana), ktorý vystihoval jej ideologickú podstatu – zastávanie agrarizmu.
Príslušník agrárnej strany je označovaný ako agrárnik. Prinajmenšom v ľudáckej straníckej tlači boli agrárnici pejoratívne nazývaní argaláši.[1][2]
Predsedovia strany
[upraviť | upraviť zdroj]- Antonín Švehla (1919 – 1933)
- Rudolf Beran (1935 – 1938)
Ďalší významní členovia
[upraviť | upraviť zdroj]- Matúš Dula
- Milan Hodža
- Anton Štefánek
- Jozef Lettrich
- Viliam Pauliny
- Ján Duchaj
- Ján Ivák
- Jozef Bránecký
- František Chvalkovský
- Pavel Blaho (1867)
- Ľudovít Medvecký
- Alexius Toronský
Zvolení poslanci a senátori na Slovensku
[upraviť | upraviť zdroj]V parlamentných voľbách v roku 1920[3]
[upraviť | upraviť zdroj]- Poslanci 12 (z 57): Pavol Blaho, Ján Botto, Jozef Branecký, Ivan Hálek, Milan Hodža, Ján Janček, Bohuslav Klimo, Ľudovít Medvecký, Juraj Sopko, Kornel Stodola, Vavro Šrobár, Ján Vanovič
- Senátori 6 (z 29): Ján Duchaj, Matúš Dula, Milutin Križko, Šimon Roháček, Ján Ružiak, Jaroslav Vlček
V parlamentných voľbách v roku 1925[4]
[upraviť | upraviť zdroj]- Poslanci 12 (z 57): Pavol Blaho, Ján Botto, Jozef Branecký, Ján Halla, Milan Hodža, Pavol Macek, Ján Petrovič, Juraj Slávik, Andrej Šoltys, Anton Štefánek, Samuel Zoch, Jozef Žalobin
- Senátori 5 (z 28): Ľudovít Okánik, Cyril Pivko, Šimon Roháček, Kornel Stodola, Vavro Šrobár
V parlamentných voľbách v roku 1929[5]
[upraviť | upraviť zdroj]- Poslanci 12 (z 54): Štefan Blažek, Michal Dorič, Milan Hodža, Ján Janček, Juraj Kaliňák, Ján Petrovič, Juraj Slávik, Štefan Stunda, Anton Štefánek, Pavol Teplanský, Ján S. Vančo, Ján Zeman
- Senátori 6 (z 31): Ján Botto, Ján Danko, Cyril Pivko, Kornel Stodola, Adolf Šelmec, Vavro Šrobár
V parlamentných voľbách v roku 1935[6]
[upraviť | upraviť zdroj]- Poslanci 12 (z 59): Štefan Csomor, Ondrej Devečka, Milan Hodža, Ján Lichner, Karol Rybárik, Juraj Slávik, Štefan Stunda, Pavol Teplanský, Jozef Topoli, Ján Ursíny, Ján S. Vančo, Peter Židovský
- Senátori 5 (z 30): Ján Botto, Kornel Stodola, Adolf Šelmec, Anton Štefánek, Ján Zeman
Volebné výsledky strany na Slovensku v rokoch 1920 - 1938
[upraviť | upraviť zdroj]| Rok | Druh volieb | Získané hlasy | Podiel v % | Získané mandáty | Umiestnenie | Vysvetlivky |
|---|---|---|---|---|---|---|
| 1920 | Poslanecká snemovňa | 242 045 | 18,05 | 12/56 | 2. | Pôvodne samostatná Slovenská národná a roľnícka strana, ktorá sa až v roku 1922 zlúčila s republikánskou stranou. |
| 1920 | Senát | 181 289 | ? | 6/28 | 2. | Pôvodne samostatná Slovenská národná a roľnícka strana, ktorá sa až v roku 1922 zlúčila s republikánskou stranou. |
| 1923 | Župné voľby | ~286 600 | 21% | 49/197 | 2. | Voľby sa konali len na území Slovenska, teda v šiestich župách. Republikánska strana sa v nich vyhrala v Košickej župe (31,6 %, pred SĽS) a druhá (po SĽS) skončila v Nitrianskej, Martinskej, Zvolenskej a Liptovskomikulášskej župe. V Bratislavskej župe skončila tretia (po SĽS a Krajinskej kresťansko-socialistickej strane).[7] |
| 1925 | Poslanecká snemovňa | 248 034 | 17,40 | 12/57 | 2. | |
| 1925 | Senát | 214 384 | 17,61 | 5/28 | 2. | |
| 1928 | Krajinské zastupiteľstvo | 271 295 | 20,67 | 8/36 | 2. | zisk 8 z 36 volených poslancov krajinského zastupiteľstva + 6 poslancov (nominantov strany) menovaných ústrednou vládou na návrh krajinského prezidenta.[7] |
| 1929 | Poslanecká snemovňa | 278 979 | 19,54 | 12/54 | 2. | |
| 1929 | Senát | 250 091 | 19,86 | 6/31 | 2. | |
| 1935 | Poslanecká snemovňa | 286 739 | 17,64 | 12/58 | 2. | V závere roku 1938 8 poslancov vstúpilo do poslaneckého klubu HSĽS-SSNJ,[8] 1 poslanec stratil mandát v súvislosti s pričlenením južného Slovenska Maďarsku po viedenskej arbitráži.[9] |
| 1935 | Senát | 255 643 | 17,80 | 5/31 | 2. | V závere roku 1938 všetkých 5 senátorov vstúpilo do senátorského klubu HSĽS-SSNJ. |
| 1935 | Krajinské zastupiteľstvo | 285 672 | 18,89[7] | 8/36 | 2. | |
| 1938 | Obecné voľby | ? | ? | ? | ? | voľby sa konali len v približne 41 % obciach na území Slovenska a celkové výsledky neboli nikdy publikované, a ani sa nezachovali. Strana bola súčasťou koalície "Slovenská jednota za československú demokraciu a republiku" (spolu so sociálnymi demokratmi, národnými socialistami, živnostníkmi, českými "lidovcami", stranou Národné zjednotenie a prekvapivo aj SNS). Podľa zápisov I. Dérera strany združené v Slovenskej jednote po sčítaní hlasov predbehli HSĽS a obdržali spolu 43,9 % hlasov. Koľko hlasov z toho obdržala republikánska strana nevedno. |
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Juriga, Ferdiš. Po prvom prvom máji. In: Slovák. 10. 5. 1923, roč. V, č. 105, s. [1].
- ↑ Slovák. 7. 6. 1924, roč. VI, č. 130, s. 3.
- ↑ Digitálna knižnica - NS, volebné obdobie 1920 [online]. www.nrsr.sk, [cit. 2021-03-09]. Dostupné online.
- ↑ Digitálna knižnica - NS, volebné obdobie 1925 [online]. www.nrsr.sk, [cit. 2021-03-09]. Dostupné online.
- ↑ Digitálna knižnica - NS, volebné obdobie 1929 [online]. www.nrsr.sk, [cit. 2021-03-09]. Dostupné online.
- ↑ Digitálna knižnica - NS, volebné obdobie 1935 [online]. www.nrsr.sk, [cit. 2021-03-09]. Dostupné online.
- ↑ a b c KOVÁČ, Dušan. Kronika Slovenska 2. prvé. vyd. Bratislava : Fortuna Print Praha, spol. s r. o., 1999. ISBN 80-88980-08-9. S. 135, 164, 209.
- ↑ Stenoprotokol ze schůze č. 159, 16. 12. 1938 [online]. www.nrsr.sk, [cit. 2021-01-09]. Dostupné online.
- ↑ Stenoprotokol ze schůze č. 151, 17. 11. 1938 [online]. www.nrsr.sk, [cit. 2021-01-09]. Dostupné online.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Republikánská strana zemědělského a malorolnického lidu na českej Wikipédii.