Bombardovanie Bratislavy a Sládkovičova 6. decembra 1944
| Bombardovanie Bratislavy a Sládkovičova 6. decembra 1944 | |||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Súčasť druhej svetovej vojny | |||||||
 B-24 Liberator 465. bombardovacej skupiny 15. leteckej armády USAAF, ilustračný snímok | |||||||
| |||||||
| Protivníci | |||||||
 Spojené štáty
|
 Slovensko Maďarsko
| ||||||
| Sila | |||||||
| 26 bombardérov B-24 Liberator 465. bombardovacej skupiny 15. leteckej armády USAAF, 13 útočilo na Bratislavu a 13 na Diosek[1]:158 | žiadna | ||||||
| Straty | |||||||
| počas náletu žiadne |
dočasné prerušenie niekoľkých koľají pri odstavnom nádraží Bratislava 2 mŕtvi | ||||||
Bombardovanie Bratislavy a Sládkovičova 6. decembra 1944 boli nálety 15. leteckej armády amerických vzdušných síl na železničnú infraštruktúru na Slovensku, v Maďarsku a Nemecku.[pozn. 1] 464. a 465. bombardovacia skupina mala bombardovať železničnú stanicu v Bratislave. Cieľ bol ale zahalený mrakmi a bomby naň zhodilo len 13 bombardérov 465. skupiny. Ďalších 13 bombardérov 465. skupiny bombardovalo náhradný cieľ – Diosek (dnes Sládkovičovo) vo vtedajšom Maďarsku. 464. skupina sa oneskorila pri štarte a keď dorazila nad Slovensko, z dôvodu veľkej oblačnosti nad primárnym cieľom zaútočila na príležitostný cieľ - zoraďovaciu železničnú stanicu Devínska Nová Ves. Bratislavská stanica - odstavné nádražie - bola poškodená len dočasne, bombardovanie prinieslo 2 civilné obete.[1]:158-159
Predohra
[upraviť | upraviť zdroj]11. decembra 1941, potom ako Japonsko prepadlo USA náletom na Pearl Harbor, Nemecko vyhlásilo USA vojnu. Predseda vlády a minister zahraničných vecí Slovenskej republiky Vojtech Tuka vyhlásil vojnu Spojeným štátom a Veľkej Británii v mene Slovenskej republiky dňa 12. decembra 1941.[2]
Na rozdiel od vojny s Poľskom a ZSSR nezahájila Slovenská republika voči západným veľmociam žiadne priame vojenské kroky. Až v roku 1944 začalo bojové nasadenie slovenského letectva proti americkým bombardérom a v júni začalo bombardovanie Slovenska 15. leteckou armádou amerických vzdušných síl.
Priebeh náletu
[upraviť | upraviť zdroj]Dňa 6. decembra 1944 vykonala 15. letecká armáda amerických vzdušných síl masívny nálet na železničnú infraštruktúru v strednej Európe: 270 strategických bombardérov B-17 a B-24 zaútočilo na železničné zriaďovacie stanice v mestách Graz a Maribor (vtedy Nemecká ríša), Szombathely, Sopron, Nagycenk, Hegyeshalom a Zalaegerszeg v Maďarsku, na Slovensku bola cieľom Bratislava – železničná stanica, odstavné nádražie s depom.[1]:158
Na Bratislavu štartovala zo základne Pantanella ako prvá bombardovacia skupina 465. Nad Bratislavu dorazili bombardéry o 11:15, v tom čase už bol primárny cieľ (depo a železničná stanica) zahalený oblakmi znemožňujúcimi vizuálne bombardovanie. 13 bombardérov zhodilo 34.25 ton bômb z výšky 7000 metrov pomocou PFF zameriavača. Ďalších 13 bombardérov zamierilo nad príležitostný cieľ – Diosek (dnes Sládkovičovo), kde 9 bombardérov zhodilo na mestečko 19.5 ton bômb a ďalšie 4 bombardéry sa zbavili bômb na neurčenom mieste.[1]:158
Výsledky náletu
[upraviť | upraviť zdroj]Kvôli oblačnosti bola úspešnosť náletu vyhodnotená až dodatočným leteckým prieskumom. Zasiahnutých bolo niekoľko koľají na sever od depa a priemyselná oblasť severovýchodne od cieľa (zasiahnutá opravovňa motorových vozidiel značky Mercedes majiteľa Lipperta na Račišdorfskej ceste, takmer úplne zničená železolejáreň firmy Emailit na dnešnej Varšavskej ulici, zasiahnutá Račišdorfská cesta pred továrňou Stollwerck). Usmrtení boli Eduard Baneša a Alžbeta Brankovičová, zranené boli tri osoby.[1]:158
Poznámka
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Slovenská republika vyhlásila vojnu USA a Veľkej Británii 12. decembra 1941.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c d e f g KAŠŠÁK, Peter; KRŠÁK, Pavol; TUPÝ, Ľuboš. Bomby nad Bratislavou. Praha : Ottovo nakladatelství, s.r.o., 2016. 192 s. ISBN 978-80-7451-397-8.
- ↑ ĎURICA, Milan Stanislav. Dejiny Slovenska a Slovákov v časovej následnosti faktov dvoch tisícročí. Bratislava : Lúč, 2021. ISBN 978-80-8179-169-7.
