Bombardovanie Slovenska v rokoch 1939 – 1945
Počas druhej svetovej vojny v rokoch 1939 – 1945 sa Slovensko zapojilo do viacerých konfliktov, v dôsledku čoho sa slovenské územie (ktorého južné oblasti boli v dôsledku viedenskej arbitráže pričlenené k Maďarsku) stalo terčom leteckých náletov.
Letecké sily podnikajúce nálety na územie Slovenska
[upraviť | upraviť zdroj]Už počas Malej vojny 24. marca 1939 Maďarské kráľovské letectvo napadlo letisko v Spišskej Novej Vsi.[1]:347-350
Počas invázie do Poľska k bombardovaniu Slovenska nedošlo. Po napadnutí Sovietskeho zväzu Nemeckom Slovensko vyhlásilo ZSSR vojnu. Maďarsko tak učinilo až potom, ako údajne sovietske lietadlá 26. júna 1941 bombardovali Košice.[2] Boje sa ale preniesli na sovietske územie a ďalšie sovietske nálety začali až v roku 1944,[3] kedy sa front preniesol na Slovensko.
Koncom roka 1941 sa Slovensko pripojilo k Nemecku a vyhlásilo vojnu Spojeným štátom. Maďarsko učinilo podobne. V dôsledku tohto kroku zahájili Armádne vzdušné sily USA v roku 1944 strategické bombardovanie Slovenska – územia Slovenskej republiky aj južných slovenských území pripojených k Maďarsku. Ich cieľom boli najmä rafinérie ropy,[4] vojenské letiská a železničná infraštruktúra.
Po vypuknutí Slovenského národného povstania 29. augusta 1944 dochádzalo náletom ako zo strany nemeckých síl, tak zo strany povstalcov podporovaných aj Prvým česko-slovenským samostatným stíhacím leteckým plukom presunutým na povstalecké územie zo Sovietskeho zväzu.[5] Po potlačení povstania pokračovalo strategické bombardovanie zo strany USA, ako aj nálety sovietskych vzdušných síl a na ich strane bojujúceho rumunského letectva až do úplného oslobodenia územia Slovenska.
Obete
[upraviť | upraviť zdroj]Pri leteckých náletoch prišlo podľa hrubých odhadov na území dnešnej Slovenskej republiky o život 7- až 8-tisíc civilistov.[6] Väčšina obetí prišla o život na južnom Slovensku v dôsledku viedenskej arbitráže pričleneného počas vojny k Maďarsku, kde len nálety na Nové Zámky mali asi 2-tisíc a podľa niektorých prameňov až 4-tisíc obetí. Na území vojnovej Slovenskej republiky boli stovky obetí v Američanmi bombardovanej Bratislave 16. júna 1944 a v Sovietmi bombardovanom Prešove 20. decembra 1944 a Nitre 26. marca 1945.
Chronologický zoznam významných náletov
[upraviť | upraviť zdroj]
.svg){kind=small}
.svg){kind=small}
Poznámka
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Nálet na Viedeň 26. júna 1944 nezasiahol územie Slovenska, no proti bombardérom 15. leteckej armády USAAF zasahovala aj Pohotovostná letka Slovenských vzdušných zbraní, ktorá pre ťažké straty utrpené pri tomto nálete fakticky prestala existovať a jej preživší členovia sa znova stali príslušníkmi letky 13, v rámci ktorej sa venovali už len výcviku. Po 26. júni 1944 už nikdy nevzlietla proti americkým bombardérom a stíhačkám.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ MIČIANIK, Pavel. Malá vojna Maďarska proti Slovensku 1938 - 1939. 1. vyd. Bratislava : DALI-BB s.r.o., 2019. ISBN 978-80-8141-203-5.
- ↑ ŠAJTAR, Jaroslav. Neobjasněné bombardování Košic. Před 75 lety Maďarsko zvláštním způsobem vstoupilo do války. Reflex (Praha: Czech News Center), 2016-06-27. Dostupné online [cit. 2021-03-15]. ISSN 0862-6634. (po česky)
- ↑ KRAJKOVIČ, Ján; ČORBA, Jozef; ŠVORC, Peter. Prešov : UNIVERSUM-EU, s. r. o., 2019. Dostupné online. ISBN 978-80-89946-10-5. Kapitola Z vojenských dejín Prešova v rokoch 1939 – 1945, s. 68 – 70. Archivované 2020-01-27 z originálu.
- ↑ LACKO, Martin. 16. jún 1944 - Bombardovanie Bratislavy [online]. Bratislava: Ústav pamäti národa, [cit. 2023-03-14]. Dostupné online.
- ↑ STANISLAV, Ján; KLABNÍK, Viliam. Slovenské letectvo 1944-1945. 1. vyd. [Bratislava] : Magnet press, 2003. 246 s. ISBN 80-89169-00-7. Kapitola Prvý čs. stíhací letecký pluk v SNP, s. 131 – 132.
- ↑ GRZNÁROVÁ, Iveta. Smrť prišla z neba. Takto bombardovali Slovensko [online]. MAFRA Slovakia a.s., 2015-03-28, [cit. 2024-06-29]. Dostupné online.
