Bombardovanie Rače 26. marca 1945
| Bombardovanie Rače 26. marca 1945 | |||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Súčasť druhej svetovej vojny | |||||||
 B-24 Liberator 464. bombardovacej skupiny 15. leteckej armády USAAF, ilustračný snímok | |||||||
| |||||||
| Protivníci | |||||||
 Spojené štáty
|
 Slovensko
| ||||||
| Sila | |||||||
| 60 bombardérov B-24 Liberator 464. a 485. bombardovacej skupiny 15. leteckej armády USAAF[1]:168 | |||||||
| Straty | |||||||
| 1 bombardér B-24 zostrelený, 1 člen posádky nezvestný[2] |
zničené celé koľajisko zriaďovacej stanice, staničná budova, 11 domov, množstvo vagónov s muníciou (asi 100 zo 600), 10 civilných obetí, 16 mŕtvych nemeckých vojakov, desiatky mŕtvych zajatcov vo vagónoch[1]:168 | ||||||
Bombardovanie Rače 26. marca 1945 bol posledný zaznamenaný nálet 15. leteckej armády amerických vzdušných síl na Bratislavu počas druhej svetovej vojny.[pozn. 1] 500 bombardérov B-17 a B-24 cielilo na železničnú infraštruktúru v mestách Wiener Neustadt, Strasshof, Bruck an der Leitha a Neunkirchen v Nemeckej ríši, v Szombathely v Maďarsku a v Bratislave – Rači. Zriaďovacia stanica v miestnej časti Rendez bola zničená a vyradená z prevádzky. Bombardovanie usmrtilo 10 civilných obetí, 16 nemeckých vojakov a desiatky spojeneckých zajatcov nachádzajúcich sa vo vagónoch.[1]:168-169
Predohra
[upraviť | upraviť zdroj]Dňa 11. decembra 1941, potom ako Japonsko prepadlo USA náletom na Pearl Harbor, Nemecko vyhlásilo USA vojnu. Predseda vlády a minister zahraničných vecí Slovenskej republiky Vojtech Tuka vyhlásil vojnu Spojeným štátom a Veľkej Británii v mene Slovenskej republiky dňa 12. decembra 1941.[3]
Na rozdiel od vojny s Poľskom a ZSSR nezahájila Slovenská republika voči západným veľmociam žiadne priame vojenské kroky. Až v roku 1944 začalo bojové nasadenie slovenského letectva proti americkým bombardérom a v júni začalo bombardovanie Slovenska 15. leteckou armádou amerických vzdušných síl.
Dňa 25. marca 1945 Červená armáda zahájila Bratislavsko-brniansku operáciu. Americká rozviedka zaznamenala koncentrácie nemeckých vojsk a techniky na bratislavskej zriaďovacej stanici (na tzv. Rendezi), cez ktorú nemecké vojská jednak ustupovali na Viedeň a jednak privážali posily a zásoby, a zahrnula stanicu do cieľov náletu. Ciele boli zvolené na základe koncentrácie nepriateľa bez priamej koordinácie s Červenou armádou.[1]:168
Priebeh náletu
[upraviť | upraviť zdroj]K náletu na Raču 26. marca 1945 odštartovalo 122 bombardérov B-24 Liberator 55. bombardovacieho krídla krytých 50 stíhačkami P-38 Lightning. Nad cieľ sa dostavilo 60 bombardérov 464. a 485. bombardovacej skupiny.[1]:168 Medzi 13:20 až 14:00 zhodili v dvoch vlnách 133,72 ton bômb. V prvej náletovej vlne o 13:20 hod. zhodilo 31 lietadiel 60 ton bômb. V druhej náletovej vlne o 14:00 hodine 29 lietadiel zhodilo 71,5 ton bômb priamo na zriaďovacie nádražie.[1]:168 Pri nálete dva protilietadlové granáty explodovali medzi vedúcim stojom a strojom č. 930. Šrapnely zasiahli motory č. 3 a 4 na stroji č. 930 Georgea Manuela. Stroj havaroval, posádka sa zachránila výskokom a skončila v zajateckom tábore v Norimbergu, až na 2nd Lt. Richarda A. La Barrona, ktorý ostal nezvestný.[2]
Výsledky náletu
[upraviť | upraviť zdroj]Fotoprieskum odhalil desiatky zásahov stanice, opravárenských dielní, východného konca depa. Zničené boli tri jednoposchodové domy, šesť malých tzv. nemocničných domčekov a osem rodinných domov v okolí stanice, mnoho ďalších bolo poškodených. Pri nálete zahynulo 10 civilistov (známe sú ich mená, Baťová, Baťa, ich vnučka, Čamaj, Husarovič, Diviak, Križka, Karvašová, Karvaš, Rollerová), 16 nemeckých vojakov a desiatky spojeneckých zajatcov nachádzajúcich sa vo vagónoch.[1]:158
Odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]V roku 2023 bola na budove kultúrneho strediska Impulz na Dopravnej ulici, v susedstve koľajiska stanice Bratislava východ, ktorá bola cieľom bombardovania, odhalená pamätná tabuľa s textom:
| „ |
Kto zažil, nedáva na ľahkú váhu chvíle hrôzy, vojnou spôsobené. Navždy je vďačný náhode, osudu, že ostal žiť – stále v mieri žije. Dňa 26. 3. 1945 medzi 13.00 – 14.00 hod. bola pri spojeneckom nálete bombardovaná Rača – jej časť „Pozotória“ a strategicky dôležitá Východná stanica. Zahynulo 10 obyvateľov Rače, mnohí boli zranení a vznikli veľké materiálne škody. Nezabúdame! |
“ |
| – marec 2023[4]
| ||
Poznámka
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Slovenská republika vyhlásila vojnu USA a Veľkej Británii 12. decembra 1941.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c d e f g h KAŠŠÁK, Peter; KRŠÁK, Pavol; TUPÝ, Ľuboš. Bomby nad Bratislavou. Praha : Ottovo nakladatelství, s.r.o., 2016. 192 s. ISBN 978-80-7451-397-8.
- ↑ a b Kronika leteckej vojny nad Slovenskom, USAAF: 26.03.1944 [online]. airwarsk.blogspot.com, [cit. 2024-06-15]. Dostupné online.
- ↑ ĎURICA, Milan Stanislav. Dejiny Slovenska a Slovákov v časovej následnosti faktov dvoch tisícročí. Bratislava : Lúč, 2021. ISBN 978-80-8179-169-7.
- ↑ Na Rendezi pribudla tabuľa pripomínajúca bombardovanie [online]. raca.sk, 2023-03-31, [cit. 2024-06-15]. Dostupné online.