Borievka virgínska
| Borievka virgínska | |
 borievka virgínska | |
| Stupeň ohrozenia | |
|---|---|
 | |
| Vedecká klasifikácia | |
| Vedecký názov | |
| Juniperus virginiana Carl Linné, 1753 | |
 | |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Borievka virgínska (Juniperus virginiana) je ihličnatá drevina z čeľade cyprusovitých. Je to vysoký strom s drobným šupinovitým olistením a tmavo modrými, na povrchu srienistými plodmi. Vyskytuje sa na rozsiahlom území vo východných oblastiach Severnej Ameriky. Je pestovaný v početných kultivaroch ako okrasná drevina.
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Borievka virgínska je dvojdomý strom, dorastajúci do výšky až 30 metrov. Kmeň býva jednoduchý, koruna je úzka stĺpovitá, kužeľovitá, guľovitá alebo sploštená. Niektoré záhradné kultivary majú krovitý rast. Staršia borka je červenohnedá a odlupuje sa v úzkych pozdĺžnych pruhoch. Vetvy sú stúpavé alebo previsavé. Letorasty sú tenké, štvorhranné a väčšinou vzpriamené. Kôra tenkých vetvičiek je hladká. Ihličie je zelené, v zime niekedy prechádza do hrdzavo hnedej. Ihlice sú na okraji celokrajné, bez zubov. Juvenilné ihličie je ihlicovité, protistojné, 3 až 6 mm dlhé. Dospelé ihlice sú šupinovité, kosoštvorcový vajcovité, kýlnaté, 1 až 3 mm dlhé, na vrchole špicaté (var. Virginiana) alebo tupé až špicaté (var. Silicicola), na konci odstávajúce od vetvičiek. Na chrbte majú drobné žliazky. Prekrývajú sa viac než štvrtinou dĺžky. Plody sú guľovité až vajcovité, 3 až 6 mm dlhé, za zrelosti hnedasto modré až modročierne, na povrchu pokryté šedým povlakom. Obsahujú 1 až 2, zriedkavejšie 3 semená. Dozrievajú 1. rokom. Semená sú 1,5 až 4 mm dlhá.[1][2]
Rastliny začínajú plodiť vo veku okolo 10 rokov. Bohatšie násady plodov sa objavujú periodicky po 2 až 3 rokoch, medzitým je úroda slabá. Zrelé plody zostávajú na stromoch aj cez zimu a neotvárajú sa.[3]
Rozšírenie
[upraviť | upraviť zdroj]Borievka virgínska je rozšírená v stredných a východných oblastiach USA a juhovýchodnej Kanade. Má rozsiahly areál rozšírenia, najväčší medzi všetkými východoamerickými ihličnatými stromami.[2][3] Tento druh borievky je veľmi variabilný a rastie na celej škále stanovíšť od suchých skalných východzov až po bažinaté pôdy. Najčastejšie rastie v spoločnosti borovice ježatej (Pinus echinata), borovice viržínskej (P. virginiana), duba červeného (Quercus rubra), duba bieleho (Q. alba), orecha čierneho (Juglans nigra), orechovece (Cary) a ďalších drevín.[3]
Ekologické interakcie
[upraviť | upraviť zdroj]Plody vyhľadávajú vtáky a zvieratá ako potravu a rozširujú semená. V oblasti výskytu patrí borievka virgínska medzi pionierske druhy a osídľuje voľné plochy (napr. Staré pasienky) ako jedna z prvých drevín.[3]
Rekordy
[upraviť | upraviť zdroj]Najväčšie exempláre tejto borievky dosahujú výšky 22 metrov a hrúbku kmeňa 160 cm, pri meraní vo výške 1,3 metra od zeme. Najstarší exemplár bol nájdený v západnej Virgínii a jeho vek bol stanovený na 940 rokov.[2]
Taxonómia
[upraviť | upraviť zdroj]Juniperus virginiana je v rámci rodu Juniperus radený do sekcie Sabina. Sú rozlišované 2 variety. Varieta virginiana je vysoký strom, rastúci najmä v horách. Varieta silicicola je nižšieho vzrastu (do 10 metrov), má sploštenú korunu a je rozšírený iba pozdĺž jv. pobrežia USA a na Floride.[2][4]
Kultivary
[upraviť | upraviť zdroj]Do Európy bola borievka virgínska privezená už pred rokom 1664.[5] Bolo vyšľachtených množstvo kultivarov (v Lexikóne okrasných drevín ich je uvedené 34), najstaršie pochádzajú už z polovice 19. storočia. Z pestovateľského hľadiska patria medzi významnejšie kultivary najmä 'Burkii', 'Canaertii', Elegantissima', 'Glauca', 'Globosa', 'Grey Owl', 'Hillii', 'Nana Compacta', 'Pendula', 'Pendula Viridis', 'Pseudocupressus', 'Pyramidiformis', 'Schottii', 'Skyrocket' a 'Tripartita'.[6] Niekedy sú kultivary borievky virgínskej nesprávne uvádzané ako kultivary borievky skalnej (J. scopulorum) alebo naopak.
Význam
[upraviť | upraviť zdroj]Drevo borievky virgínskej je lososovo červené, vonné a vysoko cenené. Používalo sa hlavne na výrobu nábytku, obkladov a ceruziek. Silícia odpudzuje mole a drevo slúžilo tiež na výrobu debien. Z dreva sa v minulosti destiloval tzv. Cédrový olej, používaný napr. V kozmetike.[5][2]
Borievka virgínska je na Slovensku hojne pestovaná ako okrasná drevina.
Geléria
[upraviť | upraviť zdroj]-
Borievčie -
Samčie šištičky -
Drevo borievky virgínskej
.jpg)
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ KOBLÍŽEK, J. Jehličnaté a listnaté dřeviny našich zahrad a parků. 2. vyd. Tišnov : Sursum, 2006. ISBN 80-7323-117-4. (po česky)
- ↑ a b c d e EARLE, Christopher J. The Gymnosperm Database: Juniperus virginiana [online]. 2013, [cit. 2016-02-15]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ a b c d BURNS, Russel M.; HONKALA, Barbara H. Silvics of North America. Volume 1, Conifers. Washington, DC: USDA, 1990. (po anglicky)
- ↑ ADAMS, Robert P. Flora of North America: Juniperus virginiana [online]. . Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ a b Dendrologie online [online]. . Dostupné online. (po česky)
- ↑ HIEKE, Karel. Lexikon okrasných dřevin. 1. vyd. Praha : Helma, 1994. (po česky)
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Borievka virgínska
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Borievka virgínska
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Jalovec viržinský na českej Wikipédii.