Brandenburská brána
 |
Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje. |
Brandenburská brána (nem. Brandenburger Tor), patrí k najznámejším pamätihodnostiam Berlína a k jeho významným symbolom. Stojí v centre mesta na rozhraní dvoch známych a veľkých tried: na západ od nej začína Straße des 17. Juni (Ulica 17. júna), na východ začína historická trieda Unter den Linden (Pod lipami). S touto stavebnou pamiatkou je spojených mnoho historických udalostí mesta.
Architektúra
[upraviť | upraviť zdroj]Brandenburská brána je 26 metrov vysoká, 65,5 metrov široká a 11 metrov dlhá stavba z pieskovca v štýle raného klasicizmu. Svojim vzhľadom veľmi pripomína propyleje aténskej Akropoly. Má päť prejazdov, stredný je o niečo širší než štyri postranné, na obidvoch stranách sa nachádza jedna malá hala.
Bránu tvoria 15 metrov vysoké stĺpy v iónsko-dórskom štýle s priemerom 1,75 metrov pri päte. Stavba je vyzdobená ornamentami a reliéfmi, ktoré zobrazujú okrem iného rôzne výjavy z Herkulovho života, rímskeho boha Marsa a bohyne Minervy. Brána je korunovaná 5 metrov vysokou sochou kvadrigy, predstavujúcou okrídlenú bohyňu víťazstva, ktorá vchádza do mesta na štyrmi koňmi ťahanom voze.
Dejiny Brandenburskej brány
[upraviť | upraviť zdroj]Brandenburská brána bola postavená v roku 1734 ako colná brána v opevnení Berlína. Medzi 1788 a 1791 ju pruský kráľ Friedrich Wilhelm II. nechal prestavať do dnešného štýlu raného klasicizmu, práce vykonal architekt Carl Gotthard Langhans. V roku 1793 dostala brána kvadrigu, zhotovenú Johannom Gottfriedom Schadowom.
Táto socha predstavovala okrídlenú bohyňu mieru Eirene; v roku 1806 bola Napoleonom dopravená do Paríža, ale už v roku 1814 bola prevezená naspäť do Berlína. Pri jej reštaurovaní bol pôvodný veniec z dubového lístia nahradený novým symbolom, a to železným krížom, ktorým bola Schadowova bohyňa mieru Eirene novo definovaná ako bohyňa víťazstva Viktória.
Brána zajtra
[upraviť | upraviť zdroj]Pôvodne mohol Brandenburskou bránou prechádzať iba nemecký cár. Dňa 30. januára 1933 bola brána svedkom veľkého sprievodu nacistickej NSDAP, ktorá oslavovala prevzatie moci v Nemecku. Ku koncu druhej svetovej vojny, keď na nej sovietske jednotky vyvesili červenú zástavu, bola brána veľmi poškodená delostreľbou nemeckej armády (v tej dobe už pravdaže existoval sadrový odliatok sochy). Počas päťdesiatych rokov 20. storočia bola Brandenburská brána zrekonštruovaná po prvýkrát (za spolupráce NDR a SRN), pričom železný kríž a orol boli odstránené (ako symboly pruského militarizmu).
Počas existencie berlínskeho múru sa brána nachádzala v hraničnom pásme a nebola prístupná. Historicky známy je prejav prezidenta USA Ronalda Reagana, ktorý tu pri návšteve Západného Berlína v roku 1987 predniesol známu výzvu, adresovanú vtedajšiemu prvému tajomníkovi KSSZ Michailovi Gorbačovovi: „Mr. Gorbachev, open this gate! Mr. Gorbachev, tear down this wall!“ („Pán Gorbačov, otvorte túto bránu! Pán Gorbačov, zbúrajte tento múr!“)
Po zjednotení Berlína bola socha kvadrigy ako aj brána samotná znovu zrekonštruovaná do pôvodnej podoby. Brána sa nachádza – ako symbol rozdelenia a zjednotenia mesta – na národnej strane nemeckej verzie euromincí s nominálnou hodnotou 10, 20 a 50 eur. Každoročne sa tu počas silvestrovskej noci konajú veľké oslavné zhromaždenia s ohňostrojom.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Brandenburská brána
