Branisko (priesmyk)
Branisko | |
sedlo | |
Štát | Slovensko |
---|---|
Región | Prešovský |
Okres | Levoča |
Obce | Poľanovce, Korytné |
Pohorie | Branisko |
Podcelok | Smrekovica |
Povodie | Hornád |
Nadmorská výška | 750,6 m n. m. |
Súradnice | 49°01′04″S 20°51′26″V / 49,0177°S 20,8571°V |
Orogenéza/vrásnenie | Alpínske vrásnenie |
Najľahší výstup | po ceste I/18 z obcí Široké alebo Beharovce |
Poloha v rámci Prešovského kraja
| |
Wikimedia Commons: Sedlo Branisko (Chvalabohu) | |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Branisko (nem. Purzelgrund, Braniskopass, maď. Branyiszkó szoros, alebo ľudovo Chvalabohu; 750,6 m n. m.)[1] je horské sedlo v hlavnom hrebeni pohoria Branisko.[2] Sedlom vedie cesta I/18 a masívom prechádza rovnomenný cestný tunel.[1] Oddeľuje regióny Spiš a Šariš a poskytuje dobrý výhľad na Spiš a Spišský hrad.
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Nachádza sa v hlavnom hrebeni pohoria Branisko, pričom oddeľuje geomorfologické podcelky Smrekovica na severe a Sľubica na juhu.[3] Leží v Prešovskom kraji, v okrese Levoča a zasahuje na katastrálne územie obce Poľanovce a Korytné.[4] Najbližšími sídlami sú západne ležiace Poľanovce a Korytné, približne 7 km západne sa nachádza mesto Spišské Podhradie. Východným smerom je najbližším sídlom obec Široké.[2]
Severné svahy priesmyku tvorí úpätie vrchu Príkre (935 m n. m.), južné stúpajú na Rudník (1 025 m n. m.). Poblíž sedla východným smerom tečie severo-južným smerom riečka Svinka, západnú časť odvodňuje potok Branisko, oba smerujúce do Hornádu.[5]
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]V oblasti priesmyku v roku 1849 prebehol bojový konflikt slovenských dobrovoľníkov a maďarských honvédov.
Doprava
[upraviť | upraviť zdroj]Priesmykom prechádza dôležité cestné spojenie v smere západ-východ, cesta I/18, ktorou v minulosti viedla európska cesta E50.[1] V roku 2003 bola otvorením Tunela Branisko sprevádzkovaná časť diaľnice D1 a tým presmerovaná veľká časť dopravy z horského sedla.
Turizmus
[upraviť | upraviť zdroj]Oblasť je využívaná ako rekreačná oblasť s hustou sieťou turistických trás a s osadou Branisko. Priesmyk je prístupný po viacerých turistických trasách z obcí Šindliar, Harakovce, Vojkovce, Vyšný Slavkov a Lipovce. V blízkosti priesmyku sa nachádzajú dve jaskyne, z toho jedna nesie názov Diablova výverová diera.[2]
Prístup
[upraviť | upraviť zdroj]- po ceste I/18 z obcí Široké alebo Beharovce
- po modrej značke:
- od severovýchodu z obce Lipovce cez sedlo Smrekovica
- od juhovýchodu z kóty Pekliská v trase cesty I/18
- po zelenej značke:
- po žltej značke:
- od severu z obce Vyšný Slavkov cez sedlo Prašivá
- od juhu z Harakoviec cez rázc. Pod Rudníkom[2]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 42.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2022-10-05]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2022-10-05]. Dostupné online.
- ↑ Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2022-10-05]. Dostupné online. Archivované 2022-06-27 z originálu.
- ↑ Šarišská vrchovina – Branisko. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2000.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Branisko (priesmyk)