Nad Bučom
| Nad Bučom | |
| vrch | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Prešovský |
| Okresy | Prešov, Levoča |
| Obce | Šindliar, Poľanovce |
| Pohorie | Branisko |
| Podcelok | Smrekovica |
| Povodie | Hornád |
| Nadmorská výška | 1 104,7 m n. m. |
| Súradnice | 49°02′24″S 20°53′03″V / 49,0399°S 20,8841°V |
| Orogenéza/vrásnenie | Alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | po  zo sedla Branisko
|
  | |
 Poloha v rámci Prešovského kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Nad Bučom (1 104,7 m n. m.[1]) je vrch v pohorí Branisko. Leží nad Širokým, približne 10 km východne od Spišského Podhradia.[2]
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Nachádza sa v strednej časti Braniska, v geomorfologickom podcelku Smrekovica.[3] Leží v Prešovskom kraji, na hranici okresov Prešov a Levoča a zasahuje na katastrálne územie obce Šindliar a Poľanovce. Najbližšími sídlami sú severozápadne ležiaci Vyšný Slavkov, juhozápadne sú Poľanovce a Korytné, východným smerom sú situované obce Široké, Fričovce a Šindliar a severovýchodne leží Lačnov.[2]
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Nad Bučom leží v rázsoche, ktorá vybieha južným smerom z masívu Smrekovice (1 200 m n. m.) v hlavnom hrebeni a pokračuje na Patriu (1 171 m n. m.) a Zvolanskú (1 064 m n. m.). Východne sa nachádza Kravcová (1 036 m n. m.), Suchý vrch (801 m n. m.) a Homôľka (970 m n. m.), južne Zvolanská, Patria a Rudník (1 025 m n. m.), západne Príkre (935 m n. m.), Petrova hora (1 046 m n. m.) a sedlom Smrekovica oddelená rovnomenná dominanta (1 200 m n. m.) a severne Veľká skala (930 m n. m.) a Boldigaň (939 m n. m.).[1] Masív patrí do povodia Hornádu, kde vodu odvádza riečka Svinka a jej prítoky; zo západných svahov Dolný potok, z juhovýchodných Kanný jarok a severovýchodných Suchý potok. Vrchol traverzujú tri značené turistické chodníky, smerujúce do blízkeho sedla.[2]
Výhľady
[upraviť | upraviť zdroj]Vrchol pokrýva nesúvislý lesný porast[4] s veľkými odlesnenými plochami, ktorý umožňuje obmedzený rozhľad. Z vhodných lokalít je tak možné pozorovať okolité vrcholy Braniska, pri priaznivých podmienkach tiež Vysoké a Belianske Tatry, východnú časť Nízkych Tatier, Hornádsku kotlinu, Slovenský raj, Volovské vrchy, Čiernu horu, Slanské vrchy, Šarišskú vrchovinu a Čergov.[5]
Prístup
[upraviť | upraviť zdroj]Na vrchol nevedie značený chodník, no traverzom vedie poblíž do sedla Smrekovica:
zelená značka zo sedla Branisko
žltá značka zo Šindliara cez Homôľku
modrá značka:
- od východu z Lipoviec cez Kravcovú
- od juhozápadu zo sedla Branisko[2]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b Šarišská vrchovina – Branisko. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2000.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2022-10-04]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2022-10-04]. Dostupné online.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2022-10-04]. Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2022-10-04]. Dostupné online.