Kravcová (vrch v Branisku)
| Kravcová | |
| vrch | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Prešovský |
| Okresy | Prešov, Levoča |
| Obce | Lipovce, Vyšný Slavkov |
| Pohorie | Branisko |
| Podcelok | Smrekovica |
| Povodia | Hornád, Torysa |
| Nadmorská výška | 1 036,4 m n. m. |
| Súradnice | 49°02′42″S 20°53′30″V / 49,0451°S 20,8916°V |
| Orogenéza/vrásnenie | Alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | po  z Lipoviec
|
  | |
 Poloha v rámci Prešovského kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Kravcová (1 036,4 m n. m.[1]) je vrch v pohorí Branisko. Leží nad Šindliarom, približne 12 km juhozápadne od Lipian.[2]
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Nachádza sa v strede severnej časti Braniska, v geomorfologickom podcelku Smrekovica.[3] Leží v Prešovskom kraji, na hranici okresov Prešov a Levoča a zasahuje na katastrálne územie obce Lipovce a Vyšný Slavkov. Najbližšími sídlami sú severozápadne ležiaci Vyšný Slavkov, juhozápadne sú Poľanovce a Korytné, východným smerom sú situované obce Šindliar a Lipovce a severovýchodne obec Lačnov.[2]
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Kravcová leží v hlavnom hrebeni pohoria, medzi Smrekovicou (1 200 m n. m.) a Boldigaňom (939 m n. m.). Východne sa nachádza Červená skala (875 m n. m.), Suchý vrch (802 m n. m.) a Homôľka (970 m n. m.), južne Zvolanská (1 064 m n. m.), Patria (1 171 m n. m.) a Nad Bučom (1 105 m n. m.), západne Petrova hora (1 046 m n. m.) a Smrekovica (1 200 m n. m.) a severne Veľká skala (930 m n. m.) a Boldigaň (939 m n. m.).[1] Severné svahy odvodňuje Antalov potok do rieky Torysa, voda z južnej časti hrebeňa odteká Suchým potokom do Hornádu. V blízkosti vrcholu sa križujú značené turistické chodníky z Lipoviec a Vyšného Slavkova.[2]
Výhľady
[upraviť | upraviť zdroj]Vrchol pokrýva nesúvislý lesný porast[4] s veľkými odlesnenými plochami, ktoré umožňujú obmedzený rozhľad. Z vhodných lokalít je tak možné pozorovať okolité vrcholy Braniska, pri priaznivých podmienkach tiež Čiernu horu, Slanské vrchy, Šarišskú vrchovinu, Čergov a Levočské vrchy.[5]
Prístup
[upraviť | upraviť zdroj]- po
žltej turistickej značke:
- od východu zo Šindliara cez sedlo Smrekovica
- od severozápadu z Vyšného Slavkova cez Smrekovicu
- po
modrej značke:
- od východu z Lipoviec cez rázc. Pod Kravcovou
- od juhozápadu zo sedla Branisko
- od severozápadu z Vyšného Slavkova cez Boldigaň
- po
zelenej značke:
- od juhozápadu zo sedla Branisko
- od severu z Lačnovského sedla cez rázc. Pod Kravcovou[2]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b Šarišská vrchovina – Branisko. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2000.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2022-10-06]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2022-10-06]. Dostupné online.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2022-10-06]. Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2022-10-06]. Dostupné online.