Brusniansky grúň
| Brusniansky grúň | |
| vrch | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Banskobystrický kraj |
| Okresy | Banská Bystrica, Brezno |
| Obce | Valaská, Hronec, Hrochoť |
| Pohorie | Poľana |
| Podcelok | Vysoká Poľana |
| Povodie | Hron |
| Nadmorská výška | 1 270,7 m n. m. |
| Súradnice | 48°40′22″S 19°28′52″V / 48,6728°S 19,4812°V |
| Geologické zloženie | andezit |
| Najľahší výstup | po  značke z osady Kyslinky cez sedlo Jasenová
|
  Poloha v rámci Slovenska
| |
 Poloha v rámci Banskobystrického kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Brusniansky grúň (1 270,7 m n. m.[1]) je vrch v pohorí Poľana. Leží nad osadou Kyslinky, približne 10 km severozápadne od Hriňovej.[2] Je súčasťou Chránenej krajinnej oblasti Poľana a časť masívu patrí do NPR Zadná Poľana.
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Nachádza sa v strednej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Vysoká Poľana.[3] Vrch leží v Banskobystrickom kraji, na hranici okresov Banská Bystrica a Brezno a zasahuje na katastrálne územie obcí Valaská, Hrochoť[4] a Hronec.[5] Najbližšími sídlami sú juhozápadne situovaná osada Kyslinky, severozápadne ležiace Strelníky a na juhu ležiace mesto Hriňová.[2]
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Brusniansky grúň je súčasťou hrebeňa, ktorý je pozostatkom kaldery bývalého stratovulkánu. Nachádza sa nad sedlom Jasenová (1 103,5 m n. m.), ktoré oddeľuje severozápadne susediaci Hájny grúň (1 208 m n. m.), západne leží Grúň (1 026 m n. m.), južne vrch Kopce (1 334 m n. m.) a východným smerom Ramža (986 m n. m.).[6] Oblasť patrí do povodia Hrona; západné svahy hrebeňa odvodňujú prítoky Hučavy do Slatiny, východné prítoky Kamenistého potoka do Čierneho Hrona.[2] Rudná magistrála traverzuje vrchol, ktorý je tak prístupný neznačeným chodníkom.
Výhľady
[upraviť | upraviť zdroj]Zalesnený vrch poskytuje len veľmi obmedzený výhľad. Z vhodných miest sú však viditeľné okolité vrchy Poľany a Veporských vrchov. Pri priaznivých podmienkach je pozorovateľná časť hrebeňa Nízkych Tatier a Veľkej Fatry, východným smerom dominuje Fabova hoľa a Klenovský Vepor. Ojedinele sú severným smerom pozorovateľné ponad nízkotatranský hrebeň aj končiare Vysokých Tatier.[7]
Prístup
[upraviť | upraviť zdroj]Vrchol je prístupný odbočením z hrebeňovej magistrály.
- po
značke (Rudná magistrála):
- z juhu z Detvy cez Poľanu (1 457,8 m n. m.)
- zo severu zo sedla pod Hrbom cez Vepor (1 277 m n. m.) a sedlo Jasenová
- po
značke cez sedlo Jasenová:
- po
značke:
- z Ponickej Huty cez rázc. Krížne
- z rázc. Tri vody (Osrblie) cez sedlo Jasenová
- z Lomu nad Rimavicou cez Kopce[2]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Slovenská republika: podrobný autoatlas so zemepisnou sieťou WGS-84 pre GPS. 8. vyd. Harmanec : Vojenský kartografický ústav, 2007. ISBN 978-80-8042-509-8. S. 81.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2021-11-09]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2021-11-09]. Dostupné online.
- ↑ Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2021-11-08]. Dostupné online. Archivované 2022-06-27 z originálu.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2021-11-09]. Dostupné online.
- ↑ Poľana. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2021-11-09]. Dostupné online.