Žiarec (vrch v Poľane)
| Žiarec | |
| vrch | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Banskobystrický |
| Okres | Banská Bystrica |
| Obce | Hrochoť, Poniky |
| Pohorie | Poľana |
| Podcelok | Vysoká Poľana |
| Povodie | Hron |
| Nadmorská výška | 1 099,7 m n. m. |
| Súradnice | 48°40′15″S 19°23′35″V / 48,6707°S 19,393°V |
| Geologické zloženie | andezit |
| Najľahší výstup | neznačený |
  Poloha v rámci Slovenska
| |
 Poloha v rámci Banskobystrického kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Žiarec (1 099,7 m n. m.[1]) je vrch v pohorí Poľana. Leží nad osadou Kyslinky, približne 11 km severne od mesta Detva.[2] Vrch okrajovo zasahuje do Chránenej krajinnej oblasti Poľana.
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Nachádza sa v západnej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Vysoká Poľana.[3] Vrch leží v Banskobystrickom kraji, v okrese Banská Bystrica a zasahuje na katastrálne územia obcí Hrochoť a Poniky.[4] Najbližšími sídlami sú juhovýchodne situovaná osada Kyslinky, západne ležiaca obec Hrochoť a Ponická Huta a severne položené Strelníky.[2]
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Žiarec je súčasťou hrebeňa, ktorý vedie od Hájneho grúňa západným smerom cez Bukovinu (1 294 m n. m.) a je pozostatkom kaldery bývalého stratovulkánu. Južné svahy strmo padajú do Hrochoťskej doliny, ktorá je prielomom bývalej kaldery. Na niektorých mapách je jeho nadmorská výška uvádzaná hodnotou 1 199,7 m n. m.[5][1], čo je však o 100 metrov viac, ako v skutočnosti.[4][2] Západne susedí vrch Kruhy (893 m n. m.), severne leží vrch Minca (1 027 m n. m.), východne je plytkým sedlom oddelená Bukovina a Žiar (1 169 m n. m.) a južným smerom sa nachádza Želobudzská skalka (1 116 m n. m.).[1] Hrebeň leží v povodí Hrona, resp. jeho čiastkového povodia rieky Slatina. Južné svahy odvádzajú vodu riečke Hučava, severné svahy sú pramennou oblasťou Malej Zolnej. Vrcholom vedie náučný chodník z Hrochote ku chate Horalka na úpätí Bukoviny.[2]
Výhľady
[upraviť | upraviť zdroj]Riedky lesný porast vrcholovej časti, no najmä menšie horské lúky umožňujú obmedzený rozhľad. Pozorovateľné sú susedné vrchy pohoria, no vďaka polohe na okraji horstva pri vhodných podmienkach aj Nízke Tatry, Starohorské vrchy, Veľká Fatra, Kremnické a Štiavnické vrchy, Vtáčnik a Javorie.[6]
Prístup
[upraviť | upraviť zdroj]Vrcholom prechádza 
červeno značený náučný chodník z Lukavice cez Hrochoť na rázc. pri chate Horalka. Prístup je možný aj neznačenými chodníkmi z okolitých turistických trás:
- po
modrej značke:
- južne vedúcou Hrochoťskou dolinou z Očovej do osady Kyslinky
- severne vedúcou trasou z Ponickej Huty na rázc. Ľubietovská Bukovina[2]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c Poľana. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
- ↑ a b c d e Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2022-01-12]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2022-01-12]. Dostupné online.
- ↑ a b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2022-01-12]. Dostupné online. Archivované 2022-06-27 z originálu.
- ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 80.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2022-01-12]. Dostupné online.