Preskočiť na obsah

Šafraníčka (vrch v Poľane)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Šafraníčka
vrch
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Banskobystrický
Okres Zvolen
Obec Očová
Časť Kyslinky
Pohorie Poľana
Podcelok Vysoká Poľana
Povodie Hron
Nadmorská výška 1 015,0 m n. m.
Súradnice 48°39′13″S 19°27′34″V / 48,6537°S 19,4594°V / 48.6537; 19.4594
Geologické zloženie andezit
Najľahší výstup neznačený z Kyslínk
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Banskobystrického kraja
Poloha v rámci Banskobystrického kraja
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Šafraníčka (1 015,0 m n. m.[1]) je vrch v pohorí Poľana. Leží nad osadou Kyslinky, približne 12 km severne od mesta Detva.[2] Je súčasťou Chránenej krajinnej oblasti Poľana.

Nachádza sa v strednej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Vysoká Poľana a časti Kyslinky.[3] Vrch leží v Banskobystrickom kraji, v okrese Zvolen a v katastrálnom území obce Očová.[4] Najbližším sídlom je na západnom úpätí situovaná osada Kyslinky, južným smerom leží Detva a Hriňová.[2]

Šafraníčka leží obkolesená vysokým hrebeňom v kaldere bývalého stratovulkánu. Západným smerom susedí Želobudzská skalka (1 116 m n. m.), Žiarec (1 100 m n. m.) a Bukovina (1 294 m n. m.), severným Grúň (1 026 m n. m.), Ľubietovská Bukovina (1 194 m n. m.) a Hájny grúň (1 208 m n. m.), severovýchodným Brusniansky grúň (1 271 m n. m.), východným Kopce (1 334 m n. m.), juhovýchodným dominantná Poľana (1 458 m n. m.) a južným Predná Poľana (1 367 m n. m.) a Drábovka (1 251 m n. m.).[5] Masív odvodňujú prítoky Hučavy do rieky Slatina v povodí Hrona. Na vrchol nevedie značená turistická trasa.[2]

Na vrchole súvislý, no v okolí po ťažbe viac nesúvislý lesný porast umožňuje obmedzený rozhľad. Z lokalít s nízkou a riedkou vegetáciou sú viditeľné najmä okolité vrchy Poľany, ojedinele možno vidieť malú časť Vtáčnika a Kremnických vrchov.[6]

Vrchol je prístupný neznačenými chodníkmi z okolia, no južne vedie z osady Kyslinky cez rázc. Zálomská do sedla Priehybina modrý chodník. Z údolia Hučavy vedie východným úbočím do sedla Príslopy lesná cesta.[2]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 80.
  2. a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2022-04-26]. Dostupné online.
  3. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2022-04-26]. Dostupné online.
  4. Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2022-04-26]. Dostupné online. Archivované 2022-06-27 z originálu.
  5. Poľana. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
  6. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2022-04-26]. Dostupné online.

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]