Buštěhradská železnica
Buštěhradská železnica (čes. Buštěhradská dráha, skratka B.E.B. z nemeckého Buschtěhrader Eisenbahn) bola privátna železničná spoločnosť na území Čech. Spoločnosť prevádzkovala v rokoch 1855 – 1922 sieť železníc v severozápadných Čechách. Jej sieť spájala Krušné hory a Podkrušnohorie s Prahou.
História
[upraviť | upraviť zdroj]
Rozvoj ťažby uhlia na Kladensku v polovici 19. storočia vyvolal požiadavku nahradiť doteraz fungujúcu konskú železnicu výkonnejším dopravným prostriedkom. Z tohto dôvodu bola v roku 1852 založená Buštěhradská železničná spoločnosť (nem. Buschtěhrader Eisenbahngesellschaft), ktorá od 1. januára 1855 dostala koncesiu na prevádzkovanie parostrojnej železnice, ktorej meno bolo odvodené od Buštěhradu. V tamojšom zámku malo administratívne centrum jedno panstvo z majetku cisára Ferdinanda, preto sa niekedy usudzuje, že práve preto bola táto dráha pomenovaná ako Buštěhradská. Pravdou však je, že Kladno bolo v čase vzniku malým mestečkom, pokým Buštěhrad bol oveľa známejší.[1]
Spoločnosť uviedla do prevádzky prvú trať 5. novembra 1855 - jednalo sa o úsek Staré Kladno - Kralupy nad Vltavou s dĺžkou 20,5 km; v Kralupoch trať nadväzovala na štátnu dráhu Praha-Podmokly a tiež tu bola možná prekládka uhlia na lode a jeho ďalšia doprava po Vltave a Labe. Súčasne bola prevzatá stará trať koněspřežky medzi Starým Kladnom a Vejhybkou (dnes žst. Kladno) a prestavaná pre parostrojnú prevádzku. Roku 1863 získala spoločnosť koncesiu k prestavbe konskej železnice v úseku Vejhybka - Bruska na parostrojnú prevádzku a jej predĺženie do Bubien. V roku 1867 nasledovala koncesia pre zvyšný úsek Vejhybka - Lány (dnešná žst. Stochov), kde boli niektoré úseky vedené v novej trase.
Na základe požiadavky na železničné spojenie od producentov cukru a chmeľu na Žatecku a Lounsku a rozvoja ťažby hnedého uhlia v Podkrušnohorí postupne spoločnosť BD rozvinula sieť svojich železníc do celej oblasti. 4. februára 1871 bola zahájená prevádzka na novom, 83,8 km dlhom úseku Lány - Chomutov, čím Chomutov získal priame spojenie s Prahou. V Chomutove vystavala vlastnú stanicu, ktorú potom využívala spoločne s Ústecko-teplickou železnicou.
3. marca 1872 sa začala prevádzka na úseku Smíchov - Hostivice, čím BD získala nové spojenie s Prahou, ktoré bolo navyše sklonovo priaznivejšie, než dejvická vetva. V pôvodných plánoch bolo postaviť na Smíchove novú, reprezentatívnu stanicu, no od jej výstavby sa upustilo a využívala sa provizórna stanica severného nástupišťa.[2] Myšlienka nádražia v tejto lokalite ožila po takmer 130 rokoch v roku 2010 pri výluke električkových tratí v oblasti Motola a Řep, kedy bola zriadená na konci jednej z koľají bývalej nákladnej stanice zastávka Na Knížecí.
1. augusta 1872 začala BD prevádzku na 57,7 km dlhom jednokoľajovom úseku z Chomutova do Vejprt s odbočkou Křímov - Nová Ves s napojením na saskú železničnú sieť v Reitzenhaine. 1. marca 1873 bol uvedený do prevádzky 12 km úsek Chomutov - Kadaň - Prunéřov. Aj v nasledujúcich rokoch bola sieť postupne rozširovaná, až v roku 1891 dosiahla svojej najväčšej dĺžky - 465 km.
Už pred 1. svetovou vojnou sa uvažovalo o zoštátnení BD. V roku 1918 sa ocitli trate BD na území novozaloženého Česko-Slovenska, ktoré zoštátňovanie tratí uprednostňovalo. 1. januára 1923 bola BD zákonom zoštátnená a jej trate sa stali súčasťou ČSD.[3]
Vozidlá
[upraviť | upraviť zdroj]Z lokomotív BD sa zachovali dve v zbierkach Národného technického múzea - lokomotíva Kladno z roku 1855 je najstaršou dochovanou lokomotívou v Čechách a bývalá IIIa 272 (ČSD 324.391) ako nepojazdný exponát je v súčasnosti v múzeu v Lužnej pri Rakovníku. Ďalej sa zachoval stroj 300.619, ktorý je v súčasnej dobe tiež v Lužnej.
| Parné lokomotívy BD | ||||||
|---|---|---|---|---|---|---|
| Rad | Číslo | Usporiadanie | Rok výroby | Výrobca | rad ČSD | Obrázok |
| BD rad I | 101-105 | C2' n2t | 1855 – 1861 | Lokomotivfabrik der StEG | 
| |
| BD rad Ia | 401-422 | C n2t | 1890 – 1906 | Wiener Neustädter Lokomotivfabrik Lokomotivfabrik Floridsdorf BMMF |
300.601-623 | .jpg)
|
| BD rad II | 106-112 | C n2 | 1863 – 1868 | Lokomotivfabrik der StEG | ||
| BD rad III | 113-170 | C n2 | 1870 – 1873 | Lokomotivfabrik der StEG Lokomotivfabrik Floridsdorf |
322.201- 254 | |
| BD rad IIIa | 180-277 | C n2 | 1887 – 1907 | Wiener Neustädter Lokomotivfabrik Lokomotivfabrik der StEG |
324.301 -396 | 
|
| BD rad IV | 201-203 (do r. 1887) 301-306 |
D n2 | 1884, 1890 | Wiener Neustädter Lokomotivfabrik | 412.001-006 | |
| BD rad IVa | 351-355 | D n2 | 1909 | BMMF | 413.101-105 | |
| BD rad V | 1-20 | 1B n2 | 1870 – 1872 | Sächsische Maschinenfabrik/Chemnitz | 232.201-220 | |
| BD rad Va | 501-506 | 1'E1' n2t | 1918 | BMMF | 524.101-106 | 
|
| BD rad VI | 81-84 | 1B n2 | 1873 | Maschinenfabrik Esslingen/Karlsruhe | ||
| BD rad VII | 90-96 | 2'B n2 | 1887 – 1897 | Wiener Neustädter Lokomotivfabrik | 253.301-307 | |
| BD rad VIII | 51-73 | 2'C n2 | 1898 – 1914 | Lokomotivfabrik der StEG | 354.425-447 | 
|
Trate BD
[upraviť | upraviť zdroj]| Trať | Stavebná dĺžka[4] (v km) |
Otvorenie | Dokončenie | Poznámka |
|---|---|---|---|---|
| Dubny - Staré Kladno | 2,690 | 5. november 1855 | len miestna nákl. doprava | |
| Vejhybka (Kladno) - Kralupy | 24,813 | 23. február 1856 | 23. február 1872 | |
| Praha (Bubna) - Lužná u Rakovníka Lužná u Rakovníka - Chomutov Chomutov - Cheb |
237,819 | 4. november 1863 | 1. marec 1873 | |
| Lužná-Líšany - Rakovník | 9,394 | 5. jún 1871 | 5. marec 1873 | miestna trať |
| Březno u Chomutova - Kadaň - Prunéřov | 10,251 | 9. november 1871 | ||
| Tršnice - Františkovy Lázně | 4,129 | 9. december 1871 | ||
| Praha-Smíchov - Hostivice | 19,334 | 3. marec 1872 | ||
| Chomutov - Křímov - (Reitzenhain) | 36,243 | 12. máj 1872 | 23. august 1875 | Úsek št. hranica - Reitzenhain vo vlastníctve Kráľ. saských štátnych žel., prenajatý |
| Chomutov - Vejprty hranica | 35,144 | 12. máj 1872 | Miestna dráha; Úsek Vejprty - št. hranica prenajatý Kráľ. saským štátnym žel. | |
| Sokolov - št. hranica (-Klingenthal) | 27,786 | 1. jún 1876 | 1. október 1886 | miestna trať; Úsek št. hranica - Klingenthal majetkom Kráľ. saských štátnych žel. |
| Krupá - Kolešovice | 12,311 | 15. septembra 1883 | miestna trať | |
| Celkom: | 419,914 | roku 1910 zahŕňala celková dĺžka vrátane uhoľných a priemyselných tratí (61,50 km) ~ 281 km | ||
Trate prevádzkované BD
[upraviť | upraviť zdroj]- Miestna trať Vojkovice - Kyselka (sprevádzkovaná 1. februára 1895)
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- Jiří Ryvola, Zdeněk Pospíšil: Buštěhradka, Radix 2005, ISBN 80-86031-62-4
- Walter Rollmann: Eisenbahngeographie der Sudetenländer. Zahn & amp; Jaensch, Dresden 1935 [Prag, phil. Diss.] ÖNB
- Siegfried Bufe, Heribert Schröpfer: Eisenbahnen im Sudetenland. Bufe-Fachbuchzentrum, München 1991, ISBN 3-922138-42-X
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ SCHREIER, Pavel. Příběhy z dějin našich drah. Praha : Mladá fronta, 2009. Kapitola Dráhy zvané uhelné, s. 85.
- ↑ Musil, Stanislav. Vôňa pražských nádraží. Praha: Plot, 2005.
- ↑ História železničných tratí ČR, databázy; Sekera, Pavel
- ↑ Geschichte der Eisenbahn der Österreichisch-ungarischen Monarchia, IV. Band, k.u.k. Hofbuchhandkung & amp; k.u.k. Hofbuchdruckerei Karl Prochaska, Wien-Techen-Leipzig, 1899, Seiten331-332
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Buštěhradská dráha Archivované 2009-05-13 na Wayback Machine
- Komotauer Hauptbahnhof
- Reichsgesetzblatt Nr. 16 aus 1867 (Seiten 29ff): "Koncesná listina z 11.januára 1867" pre stavbu tratí "Prag-Wejhybka" a "Kladno-Kralupy"
- Reichsgesetzblatt Nr. 138 aus 1869 (Seiten 399ff): "Koncesná listina z 1.júla 1868" pre stavbu trate "Prag (Smichow) -Saaz-Kommotau-Weipert-königlich Sächsische Granz"
- Reichsgesetzblatt Nr. 43 aus 1874 (Seiten 79ff): "Koncesná listina z 30.októbra 1874" pre stavbu trate "Falkenau-böhmisch-Sächsische Granz bei Graßlitz"
- Spolok pre predaj uhlia a Buštěhradská dráha[nefunkčný odkaz]
- Zoznam lokomotív Buštěhradskej železnice (nemecky)
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Buštěhradská dráha na českej Wikipédii.