Bukový vrch (vrch v Slovenskom krase)
| Bukový vrch | |
| vrch | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Košický |
| Okres | Rožňava |
| Obce | Plešivec, Slavec |
| Pohorie | Slovenský kras |
| Podcelok | Plešivská planina |
| Povodie | Slaná |
| Nadmorská výška | 652,9 m n. m. |
| Súradnice | 48°35′13″S 20°27′04″V / 48,587°S 20,451°V |
| Orogenéza/vrásnenie | Alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | zo Slavca |
  | |
 Poloha v rámci Košického kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Bukový vrch (652,9 m n. m.[1]) je vrch v Slovenskom krase, krajinnom celku Slovenského rudohoria.[2] Leží nad obcou Slavec, približne 8 km juhozápadne od Rožňavy.[3]
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Nachádza sa v západnej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Plešivská planina.[2] Leží v Košickom kraji, v okrese Rožňava a zasahuje na katastrálne územie obce Plešivec a Slavec. Najbližším sídlom je na východnom úpätí situovaný Slavec, juhozápadne sa nachádza Plešivec, západne Pašková a Kunova Teplica a severne Rakovnica, Kružná a Brzotín.[3] Vrch je súčasťou Národného parku Slovenský kras.[1]
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Bukový vrch leží na východnom okraji Plešivskej planiny. Severne sa nachádza Drieňovec (676 m n. m.), Malý vrch (634 m n. m.), Turecká (953 m n. m.), Červený kopec (802 m n. m.), Vlčí štít (814 m n. m.), Malý vrch (744 m n. m.) a Ostrý vŕšok (775 m n. m.), západne Dubník (696 m n. m.), Nízka planina (570 m n. m.) a Záseky (517 m n. m.), južne Lúčka (579 m n. m.), Rožkov (541 m n. m.) a Kamenec (584 m n. m.) a východne Zakázané (631 m n. m.), Vysoké bralo (672 m n. m.) a Dievčenská skala (660 m n. m.).[1] Planina nemá stále riečne toky, no oblasť je súčasťou povodia Slanej, ktorá preteká východným úpätím. Na vrchol nevedie značený turistický chodník.[3] Západne sa nachádza národná prírodná pamiatka Diviačia priepasť.
Výhľady
[upraviť | upraviť zdroj]Vrchol pokrýva súvislý, miestami riedky lesný porast[4], ktorý neumožňuje rozhľad. Z vhodných lokalít je možné vidieť najmä okolité vrcholy Slovenského krasu, no tiež Volovské vrchy, Stolické vrchy, Revúcku vrchovinu a prihraničné vrchy v Maďarsku.[5]
Prístup
[upraviť | upraviť zdroj]Na vrchol nevedie značená turistická trasa, preto prístup je možný chodníkmi z blízkeho Slavca, odkiaľ vedie na planinu aj 
žlto značený turistický chodník.[3]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c Slovenský kras – Domica. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 1999
- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-08-27]. Dostupné online.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2023-08-27]. Dostupné online.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2023-08-27]. Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2023-08-27]. Dostupné online.