Preskočiť na obsah

Cícer baraní

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Cícer baraní

Dve odrody cíceru: väčšia svetlohnedá Kabuli a rôzne zafarbená Desi. Pri skorom zbere sú zelené a neskôr sa farebne líšia od svetlej béžovej po hnedú až čiernu. 75 % svetovej produkcie je menšieho typu.
Vedecká klasifikácia
 
Vedecký názov
Cicer arietinum
Linnaeus
Synonymá
Cicer album hort.
Cicer arientinium L. [Spelling variant]
Cicer arientinum L. [Spelling variant]
Cicer edessanum Bornm.
Cicer grossum Salisb.
Cicer nigrum hort.
Cicer physodes Rchb.
Cicer rotundum Alef.
Cicer sativum Schkuhr
Cicer sintenisii Bornm.
Ononis crotalarioides M.E.Jones
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Cícer baraní alebo cícer (lat. Cicer arietinum) je jednoročná strukovina z čeľade bôbovité (Fabaceae), podčeľade bôbovaté (Faboideae), rodu cícer (Cicer).[1][2] Semená cíceru majú vysoký obsah bielkovín a vlákniny. Je to jedna z prvých kultivovaných strukovín a na Strednom východe sa našli zvyšky staré 7 500 rokov.[3][4]

Cícer je hlavnou zložkou pre jedlá ako napr. hummus, chana masala a po zomletí na múku sa používa pre výrobu falafelu. Používa sa tiež v šalátoch, polievkach a dusených mäsách, karí a iných jedlách. Cícer je dôležitý v indickej a stredovýchodnej kuchyni. V roku 2017 India vyprodukovala 67 % svetovej produkcie cíceru.[5] Konzumuje sa v surovom stave, alebo sa upravuje varením a pražením. Semená sa používali aj ako náhrada kávy.[6]

Sekvenovanie genómu cíceru sa dokončilo pre jeho 90 genotypov vrátane niekoľkých divokých druhov.[7]

Opis

[upraviť | upraviť zdroj]

Rastlina dorastá do výšky 20 – 50 cm a na každej strane stonky má malé, bledé listy. Cícer je druh strukoviny, s jedným strukom obsahujúcim dva alebo tri nepravidelné semená. Semeno je hranaté a pripomína baraniu hlavu, odtiaľ druhové meno.[8] Suché struky nepukajú a nepadajú. Má biele kvety s modrými, fialovými alebo ružovými žilami. Na listoch, strukoch a stonke má glandulárne a neglandulárne chĺpky, ktoré vylučujú kyselinový mix a bránia tak rastlinu pred škodcami.[9]

Má zložené nepárnoperovité lístky.[8] Kvet tvaru motýľa, typický pre strukoviny.

Podobne ako ďalšie bôbovité, aj cícer obohacuje pôdu o dusík. Je odolný voči suchu, nenáročný na pôdu a teplomilný.[9][8]

Pestovanie

[upraviť | upraviť zdroj]

Pestuje sa viac ako 350 kultivarov. Najvýznamnejšie sú Desi a Kabuli.[10]

Desi sa veľmi podobá na semená nájdené v archeologických náleziskách aj na semená divokej formy z ktorej bol cícer vyšľachtený Cicer reticulatum.[11] Tá rastie iba v juhovýchodnom Turecku, odkiaľ sa predpokladá, že cícer pochádza. Desi má malé, tmavšie semená a hrubý obal. Pestuje sa najmä v Indii a ďalších častiach južnej Ázie, ako aj v Etiópii, Mexiku a Iráne.[12] Môže byť čierny, zelený alebo bodkovaný. Tento kultivar sa po lúpaní a rozdelení používa na prípravu jedla chana dal. Váži cca 0,2 g/semeno.[11]

Kabuli má semená svetlejšie, väčšie a s hladkým obalom. Pestujú sa hlavne v Stredomorí, južnej Európe, severnej Afrike, Južnej Amerike a južnej Ázii.[12] Jeho pôvod je pravdepodobne v Kábule v Afganistane a v 18. storočí bol uvedený do Indie.[13] Váži cca 0,3 – 0,5 g/semeno, niekedy aj viac ako 0,5 g.[11]

Nezvyčajný kultivar je čierny cícer, Ceci neri, ktorý sa pestuje iba v Apúlii v juhovýchodnom Taliansku. Má približne rovnakú veľkosť ako Kabuli, je väčší a tmavší ako odroda „desi“.

Medzi slovenské odrody patrí Alfa, Beta a Slovák.[14]

Patogény

[upraviť | upraviť zdroj]

Patogény sú hlavnou príčinou straty úrody pri pestovaní (až 90 %). Príkladom je huba Fusarium oxysporum f.sp. ciceris, ktorá sa vyskytuje vo väčšine hlavných oblastí pestovania strukovín a spôsobuje pravidelné škody na výnosoch od 10 do 15 %.[15]

Od roku 1978 do roku 1995 sa celosvetový počet patogénov zvýšil zo 49 na 172, z toho 35 v Indii. Tieto patogény pochádzajú zo skupín baktérií, húb, vírusov, mykoplazmy a nematódov a vykazujú veľké genotypové variácie. Najrozšírenejšie patogény sú Ascochyta rabiei (35 krajín), Fusarium oxysporum f.sp. ciceris (32 krajín), Uromyces ciceris-arietini (25 krajín), zvinutka hrachu (23 krajín) a Macrophomina phaseolina (21 krajín).[16] Výskyt Ascochyta je podporovaný vlhkým počasím; spóry sú prenášané na nové rastliny vetrom a vodou.[17]

Stagnácia úrodnosti v posledných desaťročiach súvisí s náchylnosťou na patogény.[18] Výskum na zlepšenie výnosu, ako napr. pokus o zvýšenie výnosu z 0,8 na 2,0 t na hektár šľachtením odrôd odolných voči chladu, je vždy spojený so šľachtením na odolnosť voči patogénom ako sú Ascochyta rabiei a F. o. f.sp. ciceris, ktorým sa darí v chladných podmienkach. Výskum začal výberom vhodných génov pre patogénnu rezistenciu a ďalších vlastností prostredníctvom molekulárneho šľachtenia. Táto metóda je možný spôsob na dosiahnutie zlepšenia výnosu.[19]

Výživa

[upraviť | upraviť zdroj]

Cícer je potravina s vysokým obsahom živín. Poskytuje bohatý obsah (20% alebo viac odporúčanej dennej dávky (ODD)) bielkovín, vlákniny, kyseliny listovej a niektorých potravinových minerálov, ako je železo a fosfor. Obsah tiamínu, vitamínu B6, horčíka a zinku je mierny, čo poskytuje 10 – 16 % ODD. V porovnaní s referenčnými hladinami stanovenými Organizáciou OSN FAO a WHO sú bielkoviny vo varenom a vyklíčenom cíceri bohaté na esenciálne aminokyseliny, ako je lyzín, izoleucín, tryptofán a aromatické aminokyseliny.[20]

100 g porcie uvareného cíceru poskytuje 164 kcal (690 kJ). Varený cícer sa skladá z 60% vody, 27% uhľohydrátov, 9% bielkovín a 3% tuku.[21] 75 % obsahu tuku sú nenasýtené mastné kyseliny z ktorých kyselina linolová predstavuje 43 % z celkového obsahu.[22]

Používa sa aj ako krmivo pre zvieratá.[21]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ Chickpea (Cicer arietinum) - Feedipedia [online]. [Cit. 2018-02-26]. Dostupné online.
  2. ↑ Cicer arietinum L. - Plants of the World Online - Kew Science [online]. [Cit. 2018-02-26]. Dostupné online.
  3. ↑ S, Bell. The small but mighty chickpea [online]. Phys.org, March 31, 2014, [cit. 2015-10-08]. Dostupné online.
  4. ↑ Advances in Agronomy. [s.l.] : Elsevier, 2 April 2001. Dostupné online. ISBN 9780080543994.
  5. ↑ Chickpea production in 2017, Crops/Regions/World list/Production Quantity (pick lists) [online]. UN Food and Agriculture Organization, Corporate Statistical Database (FAOSTAT), 2018, [cit. 2019-08-10]. Dostupné online.
  6. ↑ Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru. cícer baraní [online]. ludovakultura.sk, 2017-10-09, [cit. 2019-10-11]. Dostupné online.
  7. ↑ Global research team decodes genome sequence of 90 chickpea lines [online]. International Crops Research Institute for the Semi-Arid Tropics, 2013, [cit. 2015-10-09]. Dostupné online. Archivované 2016-03-04 z originálu.
  8. ↑ a b c CÍCER BARANÍ (Cicer arietinum L.) [online]. Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, Fakulta agrobiológie a potravinových zdrojov, Katedra rastlinnej výroby, [cit. 2019-10-18]. Dostupné online.
  9. ↑ a b YADAV, Shyam S.; CHEN, W.. Chickpea Breeding and Management. [s.l.] : CABI, 2007. 638 s. ISBN 978-1-84593-213-8.
  10. ↑ Chickpeas - IPGA [online]. ipga.co.in, 2017-06-16, [cit. 2019-10-22]. Dostupné online.
  11. ↑ a b c VARSHNEY, Rajeev K.; THUDI, Mahendar; MUEHLBAUER, Fred. The Chickpea Genome. [s.l.] : Springer, 2018. 142 s. ISBN 978-3-319-66117-9.
  12. ↑ a b Chickpea (Cicer arietinum) [online]. . Dostupné online.
  13. ↑ Taxonomy and Nomenclature for Family Leguminosae Juss., Cicer arietinum subsp. arietinum [online]. Mansfeld's World Database of Agricultural and Horticultural Crops, [cit. 2008-01-31]. Dostupné online.
  14. ↑ Niektoré produkčné a kvalitatívne ukazovatele cícera baranieho (Cicer arietinum L.) [online]. slpk.sk, [cit. 2019-10-11]. Dostupné online.
  15. ↑ Application of molecular markers for genetic discrimination of fusarium wilt pathogen races affecting chickpea and pigeonpea in major regions of india. European Journal of Agronomy, 2012, s. 55–65. DOI: 10.1170/T921.
  16. ↑ A World list of Chickpea and Pigeonpea Pathogens. International Crops Research Institute for Semi-Arid Tropics, ICRISAT, 1996.
  17. ↑ PlantVillage [online]. . Dostupné online. Archivované 2015-06-30 z originálu.
  18. ↑ Mapping of gene-specific markers on the genetic map of chickpea ("Cicer atietinum"L). Molecular Genetic Genomics, 2003, s. 243–251. DOI: 10.1007/s00438-003-0828-0. PMID 12756536.
  19. ↑ Chickpea molecular breeding:New tools and concepts. Euphytica, 2006, s. 81–103. Dostupné online. DOI: 10.1007/s10681-006-4261-4.
  20. ↑ Nutritional properties of quality protein maize and chickpea extruded based weaning food. Plant Foods Hum Nutr, 2007, s. 31–7. DOI: 10.1007/s11130-006-0039-z. PMID 17243010.
  21. ↑ a b Chickpeas (Cicer arietinum L.) in animal nutrition: A review. Animal Feed Science and Technology, 2011, s. 1–20. DOI: 10.1016/j.anifeedsci.2011.04.098.
  22. ↑ Nutrition facts for Chickpeas (garbanzo beans, bengal gram), mature seeds, cooked, boiled, without salt, 100 g, USDA Nutrient Database, version SR-21 [online]. Conde Nast, 2014, [cit. 2015-01-15]. Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj

[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Chickpea na anglickej Wikipédii.

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Cícer_baraní&oldid=7926354“