Preskočiť na obsah

Chrám Nanebovstúpenia Pána (gréckokatolícky, Plovdiv)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Chrám Nanebovstúpenia Pána
gréckokatolícky farský chrám
pohľad na chrám z ulice „Krăsťu Pastuchov“
Patrocínium: Nanebovstúpenie Krista
Štát Bulharsko Bulharsko
Oblasť Plovdiv
Okres Plovdiv
Mesto Plovdiv
Náboženstvo Kresťanstvo
 - cirkev Bulharská gréckokatolícka cirkev
 - farnosť Plovdiv
farnosť Nanebovstúpenia Pána
Adresa ulica „Krăsťu Pastuchov“ 22, 4000, Plovdiv
 - súradnice 42°08′15″S 24°45′01″V / 42,13747°S 24,75022°V / 42.13747; 24.75022
Ďalšie údaje  
 - počet lodí 3
 - počet veží 1
Architekt Kamen Petkov
Výstavba 1931
Dátum  
 - posvätenia (svätiteľ) 1931 (Kiril Kurtev)
Bulharsko s vyznačenou polohou kostola
Bulharsko s vyznačenou polohou kostola
Map
Poloha v rámci mesta (interaktívna mapa)
Wikimedia Commons: Church Ascension of the Lord, Plovdiv
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Chrám Nanebovstúpenia Pána (bulh. Църква „Възнесение Господне“Cărkva „Văznesenie Gospodne“)[1][2][3] je kostol bulharskej gréckokatolíckej cirkvi[4][1][3] z 30. rokov 20. storočia[4][1] ležiaci v centrálnej časti mesta Plovdiv v Plovdivskej oblasti v južnom Bulharsku.[4]

Iné názvy

[upraviť | upraviť zdroj]

Chrám je známy aj pod názvami Chrám svätého Nanebovstúpenia (bulh. Църква „Свето Възнесение“Cărkva „Sveto Văznesenie“),[4] Chrám svätého Nanebovstúpenia Pána (bulh. Църква „Свето Възнесение Господне“Cărkva „Sveto Văznesenie Gospodne“)[1] alebo Uniatský chrám (bulh. Униатска църкваUniatska cărkva).[4][5]

Budova leží v centrálnej časti Plovdivu[4] na dvore tzv. „novej budovy“ bývalého francúzskeho mužského kolégia[4] na ulici „Krăsťu Pastuchov“ (bulh. улица „Кръстю Пастухов“) č. 22.[2]

Dejiny a súčasnosť

[upraviť | upraviť zdroj]

Vznik gréckokatolíckej farnosti v Plovdive

[upraviť | upraviť zdroj]

Počiatky gréckokatolíckej cirkvi v Bulharsku sú spojené s pomocou a podporou hnutia asumpcionistov, ktorí na území Bulharska prvýkrát začali vyvíjať činnosť začiatkom 60. rokov 19. storočia a v Plovdive boli prvýkrát zaznamenaní v roku 1863. Rovnako ako aj na iných miestach v Bulharsku, aj v Plovdive významne dopomohli k vzniku gréckokatolíckej farnosti. Tá sa začala formovať v roku 1883, keď sa v meste začali objavovať uniatskí utečenci z oblasti okolo mesta Adrianopol vo Východnej Trácii. Farnosť bola nakoniec založená v roku 1887 spoločne s dokončením prvej uniatskej kaplnky zasvätenej Nanebovstúpeniu Pána. Chrám bol vysvätený biskupom Michailom Petkovom v spolupráci s duchovnými Adrianopolského vilajetu (provincie) v deň chrámového sviatku 2. júna 1888. Prvým kňazom spravujúcim novovzniknutú plovdivskú farnosť sa stal Jacques Chilier, ktorý túto úlohu zastával až do roku 1892.[6]

Dejiny chrámu

[upraviť | upraviť zdroj]

Prvý uniatský chrám v Plovdive bola kaplnka zasvätená Nanebovstúpeniu Pána, ktorá bola postavená v rokoch 1884 – 1887. Táto budova slúžila až do roku 1926, kedy musela byť zbúraná z dôvodu rozširovania ulice „Ľuben Karavelov“ (bulh. улица „Любен Каравелов“). Na konci roku 1927 sa začala výstavba nového farského chrámu, táto budova však bola kompletne zničená ešte počas výstavby v dôsledku Čirpanského zemetrasenia v roku 1928.[1] Dnešný chrám bol postavený v roku 1931[4][2][1] a v tom istom roku bol chrám vysvätený exarchom Kirilom Kurtevom.[2][1]

Chrám je v súčasnosti funkčným farským chrámom gréckokatolíckej plovdivskej farnosti Nanebovstúpenia Pána. Pri chráme pôsobí charitatívna skupina v rámci organizácie Caritas, ktorá sa venuje starostlivosti o starých a chorých. Farnosť taktiež vydáva časopis Nadežda (bulh. Надежда, doslova Nádej), ktorý je písaný deťmi navštevujúcimi hodiny vierouky v chráme.[2]

Charakteristika

[upraviť | upraviť zdroj]

Prvá budova

[upraviť | upraviť zdroj]

Prvým gréckokatolíckym chrámom Nanebovstúpenia Pána bola kaplnka, ktorá stála približne 200 metrov od rieky Marice vo dvore mužského katolíckeho kolégia. Išlo o malú budovu s dĺžkou 16 metrov, šírkou 7 metrov a výškou 8 metrov.[1]

Druhá budova

[upraviť | upraviť zdroj]

Druhá budova mala už stať v susedstve tzv. „novej budovy“ mužského katolíckeho kolégia svätého Augustína a teda v lokalite, kde sa nachádza aj dnešný chrám. Išlo o budovu, ktorá bola naprojektovaná s dĺžkou dosahujúcou 25 metrov, šírkou 14 metrov a výškou 12 metrov s 20 metrov vysokou zvonicou. Aj keď výstavba chrámu sa začala, táto budova nakoniec nebola dokončená.[1]

Súčasná budova

[upraviť | upraviť zdroj]

Súčasná budova bola postavená v blízkosti tzv. „novej budovy“ mužského katolíckeho kolégia svätého Augustína[1] v roku 1931.[1][2] Najväčšie zásluhy na výstavbe dnešnej budovy mal neskorší pápež Angelo Giuseppe Roncalli, ktorý v tom čase pôsobil ako apoštolský nuncius v Bulharsku a ktorý zabezpečil taktiež prostriedky na financovanie výstavby.[1] Jej autorom je významný plovdivský architekt Kamen Petrov.[4] Budova je postavená ako trojloďová bazilika podľa tradícií východného katolicizmu. Pod budovou sa nachádza krypta v ktorej sa uchovávajú portréty Angela Giuseppa Roncalliho, biskupa Petăra Parčeviča, ale aj autora budovy, architekta Kamena Petrova. Vnútorná výzdoba chrámu vrátane ikonostasu bola donesená z adrianopolských chrámov. Vitráže okien sú zhotovené podľa projektu bulharského umelca Neďalka Bojadžieva, pričom samotné farebné časti sklenených výplní ako aj olovené rámy boli zhotovené vo Francúzsku.[1]

Chrámový sviatok je pohyblivý a slávi sa vždy vo štvrtok na sviatok Nanebovstúpenia Krista.[3]

Zaujímavosť

[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b c d e f g h i j k l m n o catholic-bg.org
  2. a b c d e f kae-bg.org
  3. a b c vaticannews.va
  4. a b c d e f g h i RAJČEVSKI, Georgi, Georgi. Plovdivska enciklopedija – šesto preraboteno i dopălneno izdanie. Plovdiv : Izdatelska kăšta „Glas“. 2017. 474 s. ISBN 9789544915537. S. 412. (po bulharsky)
  5. a b RAJČEVSKI, Georgi, Georgi. Plovdivska enciklopedija – šesto preraboteno i dopălneno izdanie. Plovdiv : Izdatelska kăšta „Glas“. 2017. 474 s. ISBN 9789544915537. S. 308 – 309. (po bulharsky)
  6. ELDĂROV, Svetlozar. Katolicite v Bălgarija 1878 – 1989 : Istoričesko izsledvane. Sofia : International Center for Minority Studies and Intercultural Relations. 2002. 816 s. ISBN 9548872382. S. 139 – 141. (po bulharsky)

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]