Chrám Nanebovstúpenia Pána (gréckokatolícky, Plovdiv)
| Chrám Nanebovstúpenia Pána | |
| gréckokatolícky farský chrám | |
 pohľad na chrám z ulice „Krăsťu Pastuchov“
| |
| Patrocínium: Nanebovstúpenie Krista | |
| Štát |  Bulharsko
|
|---|---|
| Oblasť | Plovdiv |
| Okres | Plovdiv |
| Mesto | Plovdiv |
| Náboženstvo | Kresťanstvo |
| - cirkev | Bulharská gréckokatolícka cirkev |
| - farnosť | Plovdiv farnosť Nanebovstúpenia Pána |
| Adresa | ulica „Krăsťu Pastuchov“ 22, 4000, Plovdiv |
| - súradnice | 42°08′15″S 24°45′01″V / 42,13747°S 24,75022°V |
| Ďalšie údaje | |
| - počet lodí | 3 |
| - počet veží | 1 |
| Architekt | Kamen Petkov |
| Výstavba | 1931 |
| Dátum | |
| - posvätenia (svätiteľ) | 1931 (Kiril Kurtev) |
  Bulharsko s vyznačenou polohou kostola
| |
 Poloha v rámci mesta (interaktívna mapa)
| |
| Wikimedia Commons: Church Ascension of the Lord, Plovdiv | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Chrám Nanebovstúpenia Pána (bulh. Църква „Възнесение Господне“ – Cărkva „Văznesenie Gospodne“)[1][2][3] je kostol bulharskej gréckokatolíckej cirkvi[4][1][3] z 30. rokov 20. storočia[4][1] ležiaci v centrálnej časti mesta Plovdiv v Plovdivskej oblasti v južnom Bulharsku.[4]
Iné názvy
[upraviť | upraviť zdroj]Chrám je známy aj pod názvami Chrám svätého Nanebovstúpenia (bulh. Църква „Свето Възнесение“ – Cărkva „Sveto Văznesenie“),[4] Chrám svätého Nanebovstúpenia Pána (bulh. Църква „Свето Възнесение Господне“ – Cărkva „Sveto Văznesenie Gospodne“)[1] alebo Uniatský chrám (bulh. Униатска църква – Uniatska cărkva).[4][5]
Lokalita
[upraviť | upraviť zdroj]Budova leží v centrálnej časti Plovdivu[4] na dvore tzv. „novej budovy“ bývalého francúzskeho mužského kolégia[4] na ulici „Krăsťu Pastuchov“ (bulh. улица „Кръстю Пастухов“) č. 22.[2]
Dejiny a súčasnosť
[upraviť | upraviť zdroj]Vznik gréckokatolíckej farnosti v Plovdive
[upraviť | upraviť zdroj]Počiatky gréckokatolíckej cirkvi v Bulharsku sú spojené s pomocou a podporou hnutia asumpcionistov, ktorí na území Bulharska prvýkrát začali vyvíjať činnosť začiatkom 60. rokov 19. storočia a v Plovdive boli prvýkrát zaznamenaní v roku 1863. Rovnako ako aj na iných miestach v Bulharsku, aj v Plovdive významne dopomohli k vzniku gréckokatolíckej farnosti. Tá sa začala formovať v roku 1883, keď sa v meste začali objavovať uniatskí utečenci z oblasti okolo mesta Adrianopol vo Východnej Trácii. Farnosť bola nakoniec založená v roku 1887 spoločne s dokončením prvej uniatskej kaplnky zasvätenej Nanebovstúpeniu Pána. Chrám bol vysvätený biskupom Michailom Petkovom v spolupráci s duchovnými Adrianopolského vilajetu (provincie) v deň chrámového sviatku 2. júna 1888. Prvým kňazom spravujúcim novovzniknutú plovdivskú farnosť sa stal Jacques Chilier, ktorý túto úlohu zastával až do roku 1892.[6]
Dejiny chrámu
[upraviť | upraviť zdroj]Prvý uniatský chrám v Plovdive bola kaplnka zasvätená Nanebovstúpeniu Pána, ktorá bola postavená v rokoch 1884 – 1887. Táto budova slúžila až do roku 1926, kedy musela byť zbúraná z dôvodu rozširovania ulice „Ľuben Karavelov“ (bulh. улица „Любен Каравелов“). Na konci roku 1927 sa začala výstavba nového farského chrámu, táto budova však bola kompletne zničená ešte počas výstavby v dôsledku Čirpanského zemetrasenia v roku 1928.[1] Dnešný chrám bol postavený v roku 1931[4][2][1] a v tom istom roku bol chrám vysvätený exarchom Kirilom Kurtevom.[2][1]
Chrám je v súčasnosti funkčným farským chrámom gréckokatolíckej plovdivskej farnosti Nanebovstúpenia Pána. Pri chráme pôsobí charitatívna skupina v rámci organizácie Caritas, ktorá sa venuje starostlivosti o starých a chorých. Farnosť taktiež vydáva časopis Nadežda (bulh. Надежда, doslova Nádej), ktorý je písaný deťmi navštevujúcimi hodiny vierouky v chráme.[2]
Charakteristika
[upraviť | upraviť zdroj]Prvá budova
[upraviť | upraviť zdroj]Prvým gréckokatolíckym chrámom Nanebovstúpenia Pána bola kaplnka, ktorá stála približne 200 metrov od rieky Marice vo dvore mužského katolíckeho kolégia. Išlo o malú budovu s dĺžkou 16 metrov, šírkou 7 metrov a výškou 8 metrov.[1]
Druhá budova
[upraviť | upraviť zdroj]Druhá budova mala už stať v susedstve tzv. „novej budovy“ mužského katolíckeho kolégia svätého Augustína a teda v lokalite, kde sa nachádza aj dnešný chrám. Išlo o budovu, ktorá bola naprojektovaná s dĺžkou dosahujúcou 25 metrov, šírkou 14 metrov a výškou 12 metrov s 20 metrov vysokou zvonicou. Aj keď výstavba chrámu sa začala, táto budova nakoniec nebola dokončená.[1]
Súčasná budova
[upraviť | upraviť zdroj]Súčasná budova bola postavená v blízkosti tzv. „novej budovy“ mužského katolíckeho kolégia svätého Augustína[1] v roku 1931.[1][2] Najväčšie zásluhy na výstavbe dnešnej budovy mal neskorší pápež Angelo Giuseppe Roncalli, ktorý v tom čase pôsobil ako apoštolský nuncius v Bulharsku a ktorý zabezpečil taktiež prostriedky na financovanie výstavby.[1] Jej autorom je významný plovdivský architekt Kamen Petrov.[4] Budova je postavená ako trojloďová bazilika podľa tradícií východného katolicizmu. Pod budovou sa nachádza krypta v ktorej sa uchovávajú portréty Angela Giuseppa Roncalliho, biskupa Petăra Parčeviča, ale aj autora budovy, architekta Kamena Petrova. Vnútorná výzdoba chrámu vrátane ikonostasu bola donesená z adrianopolských chrámov. Vitráže okien sú zhotovené podľa projektu bulharského umelca Neďalka Bojadžieva, pričom samotné farebné časti sklenených výplní ako aj olovené rámy boli zhotovené vo Francúzsku.[1]
Chrámový sviatok je pohyblivý a slávi sa vždy vo štvrtok na sviatok Nanebovstúpenia Krista.[3]
Zaujímavosť
[upraviť | upraviť zdroj]- Autor chrámu Kamen Petrov patrí k najvýznamnejším plovdivským architektom. Architektúru vyštudoval na Vyššom polytechnickom inštitúte v nemeckom Karlsruhe. V Plovdive začal pôsobiť v roku 1898.Je autorom celkovo až približne osemsto rôznych budov. Patria medzi ne významné plovdivské budovy, ako napríklad Židovský dom „Šalom Alejchem“ zástavba námestia pri mešite Džumaja, budova dnešného sídla Dramatického divadla, ako aj množstvo hotelov, bankových a iných administratívnych, ale aj súkromných budov. Medzi jeho významné počiny patria rekonštrukcie chrámov a kostolov[5][1], ale aj mnohých iných budov, vrátane Katedrály svätého Ľudovíta a Francúzskeho kolégia svätého Jozefa po Čirpanskom zemetrasení v roku 1928.[1]
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]-
celkový pohľad na chrám zo severovýchodu -
pohľad na chrám zo severu -
celkový pohľad na západnú fasádu chrámu -
celkový pohľad na východnú fasádu chrámu s apsidou -
pohľad na severnú fasádu chrámu -
detailný pohľad na vchod do chrámu -
detailný pohľad na vežu zvonice zo západu -
detailný pohľad na vežu zvonice zo severu -
detail z južnej fasády -
detailný pohľad na okno v severnej fasáde -
detailný pohľad na vrchnú časť východnej fasády -
budova chrámu na historickej fotografii z roku 1932 -
budova chrámu na historickej fotografii z roku 1932
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o catholic-bg.org
- ↑ a b c d e f kae-bg.org
- ↑ a b c vaticannews.va
- ↑ a b c d e f g h i RAJČEVSKI, Georgi, Georgi. Plovdivska enciklopedija – šesto preraboteno i dopălneno izdanie. Plovdiv : Izdatelska kăšta „Glas“. 2017. 474 s. ISBN 9789544915537. S. 412. (po bulharsky)
- ↑ a b RAJČEVSKI, Georgi, Georgi. Plovdivska enciklopedija – šesto preraboteno i dopălneno izdanie. Plovdiv : Izdatelska kăšta „Glas“. 2017. 474 s. ISBN 9789544915537. S. 308 – 309. (po bulharsky)
- ↑ ELDĂROV, Svetlozar. Katolicite v Bălgarija 1878 – 1989 : Istoričesko izsledvane. Sofia : International Center for Minority Studies and Intercultural Relations. 2002. 816 s. ISBN 9548872382. S. 139 – 141. (po bulharsky)
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Chrám Nanebovstúpenia Pána (gréckokatolícky, Plovdiv)
