Dúbravka (Východoslovenská pahorkatina)
| Dúbravka | |
| vrch | |
 Dúbravka
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Košický |
| Okres | Sobrance |
| Obce | Petrovce, Husák |
| Pohorie | Východoslovenská pahorkatina |
| Podcelok | Petrovské podhorie |
| Povodie | Uh |
| Nadmorská výška | 396,9 m n. m. |
| Súradnice | 48°43′03″S 22°18′43″V / 48,7174°S 22,3119°V |
| Najľahší výstup | z obce Koromľa |
  | |
 Poloha v rámci Košického kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Dúbravka[1] (396,9 m n. m.[2]) je najvyšší vrch Východoslovenskej pahorkatiny, krajinného celku Východoslovenskej nížiny.[3] Leží nad obcou Koromľa, približne 9 km východne od Sobraniec.[4]
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Nachádza sa na východnom okraji Východoslovenskej pahorkatiny, v geomorfologickom podcelku Petrovské podhorie.[3] Vrchol leží v Košickom kraji, v okrese Sobrance a zasahuje na katastrálne územie obcí Petrovce a Husák.[1] Najbližšími sídlami sú západne situovaná Koromľa a juhovýchodne ležiace Petrovce, juhozápadne sa nachádza obec Husák.[4][2]
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Dúbravka leží na severovýchodnom okraji pahorkatiny, vo výbežku blízkych Vihorlatských vrchov. Severným smerom sa nachádza Čierťaž (904 m n. m.), Bačkajovský vrch (959 m n. m.), Drienovský vrch (628 m n. m.), Ščob (565 m n. m.) a Malý Ščob (396 m n. m.), západným Malinky (181 m n. m.), Skalka (225 m n. m.) a Jamisko (248 m n. m.), južným Baňa (191 m n. m.), Sršnisko (338 m n. m.), Lazec (348 m n. m.) a Kameň (354 m n. m.) a východným Červená hora (374 m n. m.), Drynova (441 m n. m.), Javoriva (701 m n. m.) a Haseník (767 m n. m.).[2] Oblasť patrí do povodia rieky Uh, kde vodu zo severozápadných svahov odvádza Orechovský potok, z južných Toroškov potok a z východných Petrovský potok.[4] Na vrchol nevedie značený chodník.[5]
Výhľady
[upraviť | upraviť zdroj]Vrchol pokrýva lesný porast[5], ktorý neumožňuje rozhľad. Z vhodných lokalít je vidieť najmä Východoslovenskú nížinu a blízke vrcholy Vihorlatských vrchov, ojedinele tiež Slanské vrchy.[6]
Prístup
[upraviť | upraviť zdroj]Na vrchol nevedie značený chodník, preto prístup je možný lesnými chodníkmi z okolitých obcí, prípadne z cesty do Petroviec.[4]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b In: Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, dostupné v archíve.
- ↑ a b c TM 147 Východoslovenská rovina – Veľké Kapušany – Turistické mapy VKÚ [online]. vku-mapy.sk, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ a b Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.