Christo Gruev Danov
| Christo G. Danov | |
| bulharský obrodenecký osvietenec, učiteľ, spisovateľ a vydavateľ | |
 | |
| Starosta Plovdivu | |
|---|---|
| V úrade 1896 – 1899 | |
| Biografické údaje | |
| Narodenie | 27. august 1828 Klisura, Osmanská ríša |
| Úmrtie | 11. december 1911 (83 rokov) Plovdiv, Bulharské cárstvo |
| Profesia | učiteľ, vydavateľ kníh, politik |
| Národnosť | bulharská |
| Odkazy | |
 | Christo Gruev Danov (multimediálne súbory) |
Christo Gruev Danov (bulh. Христо Груев Данов; * 27. august 1828, Klisura, Osmanská ríša; dnešné Bulharsko – † 11. december 1911, Plovdiv, Bulharské cárstvo; dnešné Bulharsko) bol bulharský obrodenecký[1][2][3] osvietenec,[3] učiteľ,[1][2][3] spisovateľ[1][2][3] a vydavateľ kníh,[1][2][3] zakladateľ organizovanej vydavateľskej činnosti v Bulharsku,[2] pridružený (od roku 1881) a neskôr čestný (od roku 1900) člen Bulharskej literárnej spoločnosti (bulh. Българско книжовно дружество – Bălgarsko knižovno družestvo) – dnešná Bulharská akadémia vied (bulh. Българскa академия на науките – Bălgarska akademija na naukite) (BAN),[2] s neoceniteľným prínosom k nanovo sa rodiacej bulharskej kultúre.[3]
Život
[upraviť | upraviť zdroj]Narodenie
[upraviť | upraviť zdroj]Christo Gruev Danov sa narodil 27. augusta 1828 v meste Klisura vo vtedajšom Plovdivskom sandžaku na území Osmanskej ríše.[1][2][3]
Vzdelanie
[upraviť | upraviť zdroj]Najskôr navštevoval chrámovú školu v rodnej Klisure,[1] neskôr prešiel na triednu školu (typ školy v tom období) v Panagiurišti,[1][3] kde sa učil pri Savovi Radulovovi.[1] Z tejto školy neskôr pokračoval na škole v Koprivštici, kde sa učil pri Najdenovi Gerovovi[1][3] a Joakimovi Gruevovi.[1]
Učiteľská kariéra a vydavateľská činnosť
[upraviť | upraviť zdroj]Po skončení vzdelávania sa v roku 1842 presťahoval do Plovdivu,[2] kde v roku 1849 začal pôsobiť ako učiteľ.[1]
V rokoch 1850 – 1853 učil na novootvorenej škole v Peruštici, ktorá je po ňom od tej doby pomenovaná.[4] V rokoch 1853 – 1856 pôsobil ako učiteľ v plovdivskej Diecéznej triednej škole svätých Cyrila a Metoda.[2] V roku 1855 vydal vlastným nákladom v Belehrade malý kalendár s názvom Staroplaninče (bulh. Старопланинче), čo je považované za počiatok bulharského organizovaného vydávania kníh.[1] V rokoch 1856 – 1857 pôsobil ako učiteľ v rodnej Klisure, po roku sa ale vrátil naspäť do Plovdivu, kde sa usadil už nastálo.[2]
Pokračoval aj vo vydavateľskej činnosti pričom knihy tlačil v Belehrade a Budapešti a privážal ich na územie dnešného Bulharska.[3] V roku 1857 spoločne s ďalším učiteľom Jačom (Joakimom) Truvčevom a kníhviazačom Ňagulom Bojadžijským založil spoločnosť Družestvena knigoveznica (bulh. Дружествена книговезница, doslova Družstevné kníhviazačstvo).[1][2][3] Z kníhviazačstva sa neskôr stalo kníhupectvo a ešte neskôr vydavateľstvo.[1][2]
V roku 1862 zmenila spoločnosť názov na Izdatelstvo Chr. G. Danov i s-ie (bulh. Издателство Хр. Г. Данов и с-ие, doslova Vydavateľstvo Chr. G. Danov a spol.).[1][2][3] K spoločníkom v tejto novej spoločnosti pridal Joakim Gruev.[1][3] V začiatkoch činnosti vydavateľstvo vydávalo predovšetkým učebnice a nástenné geografické mapy[3] (ktoré boli prvými nástennými geografickými mapami vydanými v Bulharsku).[1][3] V roku 1867[2] vydavateľstvo otvorilo pobočky v mestách Ruse a Veles.[1][2][3] V rokoch 1869 – 1876 vo vydavateľstve vydáva časopis Letostruj ili domašen kalendar (bulh. Летоструй или домашен календар, doslova Letopis alebo domáci kalendár).[1] Od roku 1873 začal Christo G. Danov pôsobiť v spoločnosti bez účasti ďalších spoločníkov.[3] V roku 1874[2][3] sa Christovovi G. Danovovi podarilo[2][1][3] spoločne s obchodníkom Jankom Kovačevom[2] kúpiť vo Viedni vlastnú tlačiareň.[1][2][3]
V roku 1878 bola tlačiareň prepravená do Plovdivu.[1][2][3] Po oslobodení Bulharska Christo G. Danov pokračoval v aktívnej vydavateľskej činnosti[3] a od roku 1878 taktiež vydával najautoritatívnejšie bulharské noviny v období po oslobodení Bulharska – vestník Marica (bulh. Марица).[1][2][3] Prvé číslo týchto novín Christo G. Danov vydal hneď tri týždne po podpísaní Berlínskeho dohovoru.[1] Noviny Marica boli vydávané do roku 1885.[2][3] V roku 1880[2] Danovovo vydavateľstvo otvorilo ďalšie pobočky a to v mestách Sofia a Lom.[1][2]
Neskoršie úspechy a politická činnosť
[upraviť | upraviť zdroj]V roku 1881 sa Christo G. Danov stal pridruženým členom Bulharskej literárnej spoločnosti (bulh. Българско книжовно дружество – Bălgarsko knižovno družestvo) – dnešná Bulharská akadémia vied (bulh. Българскa академия на науките – Bălgarska akademija na naukite).[1][2][3]
V roku 1882 bol zvolený za poslanca Oblastného výboru Východnej Rumélie.[1] V roku 1895 sa stal jedným zo spoluzakladateľov plovdivskej Obchodno-industriálnej komory a jej významným činiteľom.[2]
Vo funkcii starostu Plovdivu
[upraviť | upraviť zdroj]V rokoch 1896 – 1899 pôsobil ako starosta Plovdivu.[1][2]
Počas obdobia v úrade nebral za túto funkciu výplatu,[2][1] ale prikázal aby sa tieto peniaze odkladali a neskôr použili ako príspevok pri výstavbe útulku pre siroty. Na základe jeho iniciatívy bolo v Plovdive založených a otvorených veľa kultúrnych inštitúcií, postavených množstvo budov a bol zhotovený prvý územno-architektonický plán mesta, ktorý zhotovil architekt Josef Schnitter.[1] Ďalším významným počinom vo funkcii starostu bol projekt a realizácia zalesňovania plovdivských pahorkov Bunardžik,[1] Nebet tepe a Sachat tepe.[2]
Po roku 1899
[upraviť | upraviť zdroj]V roku 1900 sa Christo Gruev Danov stal čestným členom Bulharskej literárnej spoločnosti (dnešnej Bulharskej akadémie vied).[1][2][3]
V roku 1905 bol Christovovi G. Danovovi udelený titul Čestného občana Plovdivu.[1]
Smrť
[upraviť | upraviť zdroj]Christo Gruev Danov zomrel 11. decembra 1911 v Plovdive.[1][2] Po smrti bol pochovaný v plovdivskej Katedrále Zosnutia Bohorodičky.[1][2]
Literárna činnosť
[upraviť | upraviť zdroj]V období svojej vydavateľskej a učiteľskej činnosti Christo G. Danov osobne napísal (a vydal) niekoľko učebníc. Medzi inými napríklad:
- Primeri za krasnopisanie (bulh. Примери за краснописание, doslova Príklady kaligrafie)
- Kratka čislitelnica za malki deca (bulh. Кратка числителница за малки деца, doslova Krátka kniha počítania pre malé deti)
- Prostranna čislitelnica s pribaveni zadavki za vsiako dejstvie (bulh. Пространна числителница с прибавени задавки за всяко действие, doslova Rozsiahla kniha počítania s pridanými úlohami pre každú situáciu)
- Prostranno sviašteno bitopisanie na cărkvata ot vechtij i novij zavet săs 101 obrázkami (bulh. Пространно священо битописание на църквата от вехтий и новий завет със 101 изображения, doslova Rozsiahly posvätný životopis cirkvi podľa Starého a Nového zákona so 101 obrazmi)[1]
Vydavateľská činnosť
[upraviť | upraviť zdroj]Len v období od založenia svojho vydavateľstva do oslobodenia Bulharska v roku 1878, Christo G. Danov vydal vo svojom vydavateľstve približne 300 titulov. Celkovo potom do svojej smrti v roku 1911 viac ako 1000 titulov medzi ktoré patria najmä učebnice, vedecké pojednania, umelecká literatúra, atlasy, mapy ako aj biografie predstavujúce významných Bulharov,[1] ako aj niektorých významných cudzincov, medzi inými napríklad Georga Washingtona, Giuseppa Garibaldiho, Jany z Arku, Molièra, alebo Jana Amosa Komenského.[2] Vydávané boli aj mnohé diela antických gréckych autorov, ako aj západoeurópskych a ruskýcj klasikov, medzi inými diela autorov ako Euripides, Guy de Maupassant, Victor Hugo, Jules Verne, Friedrich Schiller, alebo Ivan Sergejevič Turgenev.[2]
Ďalšie aktivity
[upraviť | upraviť zdroj]Christo Gruev Danov sa významne angažoval v otázkach feminizmu a bol veľkým zástancom dievčenského vzdelávania. Písal taktiež články namierené proti alkoholizmu a iným sociálnym neduhom. Vo svojich textoch sníval o prevzdelaní Bulharska v európskom štýle. Bol taktiež významným popularizátorom svetovej vedy a kultúry.[2]
Cena Christa G. Danova
[upraviť | upraviť zdroj]V roku 1999 začal plovdivský magistrát v spolupráci s bulharským ministerstvom kultúry udeľovať Cenu Christa G. Danova za prínos pre literatúru. Ocenenie sa udeľuje každoročne 24. mája v celkovo deviatich kategóriach, pričom miestom, kde sa ocenenie udeľuje je priamo plovdivský dom Christa G. Danova.[1]
Zaujímavosť
[upraviť | upraviť zdroj]- V roku 1911 bol po smrti Christa G. Danova jeden z plovdivských pahorkov – Sachat tepe – premenovaný na jeho počesť. Získal tak názov Danov chălm (bulh. Данов хълм, doslova Danovov pahorok).[5]
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]-
portrét Christa G. Danova -
snímka z roku 1905, zhotovená pri príležitosti osláv 50. výročia Danovovej vydavateľskej činnosti -
snímka z roku 1905, zhotovená pri príležitosti osláv 50. výročia Danovovej vydavateľskej činnosti -
dom Christa G. Danova v Plovdive -
škola v Peřuštici, kde Christo G. Danov tri roky učil a ktorá je po ňom pomenovaná, tzv. Danovova škola -
Danov chălm – jeden z plovdivských pahorkov pomenovaný po Christovi G. Danovovi s rovnomennou prírodnou pamiatkou na svojom území -
-
jedna z učebníc, napísaná Christo G. Danovom
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v w x y z aa ab ac ad ae af ag ah ai aj ak al TOTEV, Božidar. Enciklopedija na Plovdiv. Sofia : Božidar Totev/Bulged OOD. 2017. 608 s. ISBN 9786191881383. S. 135 – 136. (po bulharsky)
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v w x y z aa ab ac ad ae af ag ah ai RAJČEVSKI, Georgi. Plovdivska enciklopedija – šesto preraboteno i dopălneno izdanie. Plovdiv : Izdatelska kăšta „Glas“. 2017. 474 s. ISBN 9789544915537. S. 112 – 113. (po bulharsky)
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v w x y z KOLEKTÍV AUTOROV. Bălgarski enciklopedičen rečnik. Veliko Tărnovo : Gaberoff. 2000. 1330 s. ISBN 9789549607119. S. 259. (po bulharsky)
- ↑ Дановото училище „Св. св. Кирил и Методий” [online]. museumperushtitsa.com, [cit. 2023-03-21]. Dostupné online.
- ↑ petkovstudio.com, [cit. 2023-03-22]. Dostupné online.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Christo Gruev Danov