Danovova škola
| Danovova škola (Дановото училище) | |
| Škola svätých Cyrila a Metoda | |
| historická budova školy | |
 pohľad na hlavné priečelie budovy so vstupom
| |
| Štát |  Bulharsko
|
|---|---|
| Oblasť | Plovdiv |
| Okres | Peruštica |
| Mesto | Peruštica |
| Súradnice | 42°03′18″S 24°32′43″V / 42,05500°S 24,54528°V |
| Autor | Krăsťu Giulemetov |
| Štýl | bulharský obrodenecký barok plovdivský typ |
| Vznik | 1850 |
| Pre verejnosť | verejnosti prístupný |
| Stav | zachovalý |
| Využitie | galéria |
  | |
| Wikimedia Commons: Perushtitsa art gallery | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Danovova škola (bulh. Дановото училище – Danovoto učilište) je historická budova školy, ktorá sa nachádza v meste Peruštica v Plovdivskej oblasti v južnom Bulharsku.[1][2][3][4][5]
Názov
[upraviť | upraviť zdroj]Názov Danovova škola dali škole obyvatelia Peruštice na počesť významného bulharského národného dejateľa, Christa G. Danova, ktorý bol zároveň prvým učiteľom v škole. Oficiálny názov školy bol v čase po výstavbe Škola svätých Cyrila a Metoda (bulh. Училище „Свети свети Кирил и Нетодий“ – Učilište „Sveti sveti Kiril i Metodij“).[2]
Lokalita
[upraviť | upraviť zdroj]Budova leží v centrálnej časti mesta Peruštica v chrámovom dvore Chrámu svätého Michala[3] na ulici Spas Ginov (bulh. Спас Гинов) č. 3.[6]
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Budova bola postavená na základe iniciatívy obyvateľov Peruštice, ktorí túžili mať v mieste bydliska bulharské vzdelávacie zariadenie pre svoje deti,[1][3] keďže dovtedy sa deti vzdelávali u miestneho kňaza Kostadina Penova, prípadne u vzdelaných obyvateľov obce.[3] Obyvatelia Peruštice tiež celú výstavbu financovali svojpomocne,[1][3][4] pričom mnohí z nich na výstavbe podieľali aj manuálne.[3]
Budova bola postavená v priebehu roku 1850,[1][4] pričom na výstavbu bol sčasti použitý aj materiál ktorý ostal po stavbe Chrámu svätého Michala. V škole sa začalo učiť na prelome októbra a novembra toho istého roku.[2]
Prvým učiteľom v škole bol bulharský národný dejateľ Christo G. Danov,[2][1][3][4] ktorého si za týmto účelom obyvatelia Peruštice pozvali.[3] Christo G. Danov učil na škole celkovo tri roky do roku 1853,[3][4] pričom v rámci svojho pôsobenia zaviedol sekulárnu výchovu podľa vzájomnej vyučovacej metódy, otvoril nedeľnú školu a zasadzoval sa za vzdelávanie dievčat.[4]
Od roku 1862 budova školy pôsobila aj ako peruštické komunitné centrum.[3] V roku 1869 založil Vasil Levski v budove Danovovej školy miestnu bunku tajného revolučného výboru.[1][5][3]
V apríli 1876 v priebehu potláčania Aprílového povstania bola v dôsledku paľby osmanského delostrelectva poškodená strecha budovy, inak však budova vyviazla bez ujmy. V priebehu augusta 1876 Perušticu navštívila Lady Strangford, ktorá nechala budovu školy opraviť a prerobiť na nemocnicu.[5][3] Od novembra 1876 do apríla 1877 tak budova fungovala ako nemocnica, kde sa liečilo približne 150 ľudí preživších udalosti aprílového povstania, postihnutých týfusom a dyzentériou.[3]
V rokoch okolo zjednotenia Bulharska v budove krátky čas, z dôvodu hraničného postavenia Peruštice v tom období, sídlila vojenská posádka.[3] V 30. rokoch 20. storočia sa sála v budove školy využívala pre kino a divadelné predstavenia. V roku 1969 budova začala fungovať ako umelecká galéria. V tomto roku bola budova aj plne reštaurovaná v pôvodnom vzhľade vrátane freskovej výzdoby.[3]
V roku 2015 budova prešla reštauráciou financovanou sčasti z fondov Európskej únie.[3][4]
V súčasnosti je budova stále využívaná ako obrazová galéria.[1][4]
Charakteristika
[upraviť | upraviť zdroj]Škola bola postavená v chrámovom dvore. Budovu postavili pazardžickí staviteľskí majstri,[3] podľa projektu a pod vedením bracigovského majstra Krăsťa Giulemetova.[7]
Architektonicky je budova typickým predstaviteľom stavieb z obdobia bulharského národného obrodenia[3] – bulharského obrodeneckého baroka,[7] typovo ide o tzv. plovdivský symetrický dom.[3][7]
Danovova škola je postavená ako poschodová budova s plne symetrickou kompozíciou, pričom hlavnú os určujú za sebou zoradené schodisko, hlavný vchod a priestor vestibulu.[7] Nosná konštrukcia je tvorená kmeňmi, čo robí budovu pomerne robustnou a masívnou, čo bol jeden z dôvodov prečo budova prežila s minimálnou ujmou potláčanie Aprílového povstania.[7]
V centrálnej časti prednej fasády budovy, pred vchodom do budovy, sa nachádza dekoratívny portikus podopieraný štyrmi stĺpmi. Vo vrchnej časti je portikus zakončený ozdobným frontónom. Pod portikom sa nachádza dvojramenné schodisko, ktoré sa začína pri samotných stĺpoch a vedie ku vchodu na poschodí budovy.[7]
Miestnosti sú dekorované alafrangami, pričom tie samotné – spolu s inými časťami interiéru aj exteriéru – sú zdobené freskami.[3]
Obrazová galéria
[upraviť | upraviť zdroj]Galérie funguje v budove školy od roku 1969, keď do nej vtedajší riaditeľ historického múzea v Peruštici, Dimităr Stančev, získal diela bulharských umelcov Zlaťiu Bojadžieva, Dimităra Kirova, Koliu Vitkovského a Enča Pironkova, ktoré doplnili už existujúcu zbierku etnografických, archeologických, historických a knižných artefaktov, ktoré sa v priestore školy v rámci múzejnej zbierky už nachádzali.
Od tejto doby sa v špeciálnej trodielnej sále školy na prízemí budovy taktiež pravidelne usporiadavajú dočasné, alebo putovné výstavy súčasných bulharských umelcov.[3]
Múzejná expozícia
[upraviť | upraviť zdroj]Múzejná expozícia sídli na poschodí budovy. Nachádzajú sa tu učebnice a učebné pomôcky u obdobia, keď v škole vyučoval Christo G. Danov. V ďalšej časti sa nachádzajú informačné tablá s textami, materiálmi a fotografiami z toho istého obdobia.[3]
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]-
celkový pohľad na budovu zo západu -
celkový pohľad na budovu zo severovýchodu -
celkový pohľad na budovu z východu -
celkový pohľad na budovu z juhu -
pohľad na budovu zo severu -
pohľad na budovu z juhozápadu -
detailný pohľad na centrálnu časť prednej fasády s portikom a vchodom -
detailný pohľad na vrchnú časť portiku -
detailný pohľad na portikus zboku -
detailný pohľad na vchod do budovy za portikom -
detailný pohľad na jedno z okien budovy -
pohľad na areál chrámového dvora s chrámom svätého Michala archanjela a Danovovou školou -
celkový pohľad zvrchuna areál chrámového dvora s chrámom svätého Michala archanjela a Danovovou školou
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c d e f g KĂNČEV, Kănčo; BONEV, Bončo. Bălgarija – pătevoditel. Stará Zagora : Domino EOOD. 312 s. ISBN 9789546511706. S. 223– 224. (bulharsky)
- ↑ a b c d STOJANOVA, Kresa. Peruštica – selište ostojalo na burite – Letopis 1878 – 1944 – Dati i săbitija. Plovdiv : Sdruženie „Petăr Bonev Tošev“ – Izdatelstvo Studio 18. 2021. 190 s. ISBN 9786197249743. S. 3. (po bulharsky)
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v Дановото училище „Св. св. Кирил и Методий” [online]. museumperushtitsa.com, [cit. 2023-03-03]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e f g h Даново училище [online]. perushtitsa.bg, [cit. 2023-03-03]. Dostupné online. Archivované 2023-02-06 z originálu.
- ↑ a b c NOW, Plovdiv. 170 години Даново училище в Перущица - люлка на революционери, просветители и духовници [online]. plovdivnow.bg, 2020-05-22, [cit. 2023-03-03]. Dostupné online.
- ↑ Даново училище, Перущица [online]. 2pos.co, [cit. 2023-03-03]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e f MATEEV, Matej. Plovdiv – Stolicata na bălgarskija barok. Plovdiv : Nacionalna akademija na architekturata. 2003. 728 s. ISBN 9789549103816. S. 493. (po bulharsky)
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Danovova škola
