Preskočiť na obsah

Cornelius Drebbel

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Cornelius Drebbel
vynálezca a inovátor
vynálezca a inovátor
Narodenie1572
Alkmaar
Úmrtie7. november 1633
Londýn, Spojené kráľovstvo
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Cornelius Drebbel

Cornelius Drebbel, plným menom Cornelis Jacobszoon Drebbel[1] (* 1572, Alkmaar, Holandsko – † 7. november 1633, Londýn, Spojené kráľovstvo) bol pôvodom holandský mechanik, alchymista a vynálezca prvej ovládateľnej ponorky (1620). Okrem toho sa podieľal na vývoji meracích a kontrolných systémov, venoval sa optike a ako alchymista chémií.

Životopis

[upraviť | upraviť zdroj]

Drebbel, syn prosperujúceho farmára, vyštudoval latinskú školu v meste Alkmaar. Okolo roku 1590 začal študovať na Akadémii v Haarleme, v severnom Holandsku, kde sa z neho stal skúsený rytec. V roku 1600 žil v Middelburgu, kde postavil fontánu a stretol sa s Hansom Lipperheyom, výrobcom okuliarov a konštruktérom teleskopov, ktorý ho zasvätil do optiky a výroby šošoviek. V roku 1604 sa presťahoval do Anglicka, pravdepodobne na pozvanie kráľa Jakuba I..
V roku 1610 bol Drebbel a jeho rodina pozvaní na dvor cisára Rudolfa II. do Prahy, kde strávili dva roky. Po smrti Rudolfa II. sa vrátili späť do Anglicka, kde sa dostali do finančných problémov, pretože aj ich anglický patrón, princ Henry, tiež zomrel.

Drebbelov mikroskop

[upraviť | upraviť zdroj]
Prvá ovládateľná ponorka.

V roku 1616 Drebbel navrhol množstvo teleskopov a mikroskopov[2] a podieľal sa na stavebnom projekte pre vojvodu z Buckinghamu. Preslávil sa však až v roku 1621, keď vytvoril mikroskop s dvomi konvexnými šošovkami. Viacerí autori (vrátane Christiaana Huygensa) ho preto považujú za vynálezcu prvého opticky komplexného mikroskopu, hoci mikroskop podobnej konštrukcie vytvoril Neapolčan Fontana už o tri roky skôr[3] a ďalšie zdroje prisudzujú prvenstvo Hansovi Jensenovi a jeho synovi Zachariasovi okolo roku 1595.[4]

V roku 1624 Galileo Galilei poslal Drebbelov typ mikroskopu Frederikovi Cesimu (1585 – 1630), bohatému rímskemu šľachticovi, ktorý ho použil na ilustrovanie svojej knihy o včelách, Apiarum.[5]

Drebbelova ponorka

[upraviť | upraviť zdroj]

Cornelius Drebbel bol prvým známym staviteľom riadenej ponorky – postavil ju v roku 1620 pre Anglické kráľovské námorníctvo[6][7] a použil k tomu návrh Williama Bournea z roku 1578.
Drebbel postavil riaditeľnú ponorku, ktorá mala drevenú kostru potiahnutú vodotesnou kožou. Pri prvom teste značne prepúšťala vodu. Ohľadne jej presnej podoby sa dodnes vedú spory; niektorí odborníci dokonca tvrdia, že nešlo o skutočnú ponorku, ale o veslami poháňaný, iba čiastočne ponorený čln bez balastných nádrží či iných prostriedkov k zmene vztlakovej sily.[8]
Medzi rokmi 1620 a 1624 úspešne skonštruoval a vyskúšal dve ďalšie ponorky, pričom každá bola väčšia ako tá predchádzajúca. Dostalo sa mu pomerne štedrej finančnej podpory ako zo strany Admirality, tak i samotného Jakuba I. Konečný (tretí) model mal 6 vesiel a bol schopný pojať 16 pasažierov (z toho 14 veslárov). Táto ponorka bola predvedená kráľovi Jakubovi I. osobne (pravdepodobne v deň jeho narodenín)[9], a na test sa dívali tisícky Londýnčanov. Ponorka zostala pod vodou 3 hodiny a prekonala vzdialenosť od Westminsteru po Greenwich a späť, pohybujúc sa v hĺbke 4 až 5 metrov. Drebbel dokonca údajne vzal kráľa Jakuba na palubu a ponoril sa s ním pod hladinu Temže, čím z neho urobil prvého panovníka, ktorý sa kedy plavil pod hladinou[10]; tento fakt však väčšina zdrojov nepovažuje za veľmi pravdepodobný. Táto ponorka bola ešte mnohokrát testovaná, no napriek tomu nedokázala vyvolať dostatočné nadšenie Admirality (ktorá sa viac zaujímala o Drebbelove úspechy na poli výbušnín) a nebola nikdy použitá v boji.

Na obnovu dýchateľného vzduchu vo svojich ponorkách Drebbel podľa niektorých zdrojov pravdepodobne vytváral kyslík ohrievaním nitra (dusičnanu draselného alebo sodného) v kovovej panvici. To zároveň viedlo k premene dusičnanu na oxid alebo hydroxid sodný alebo draselný, ktoré absorbovali oxid uhličitý z okolitého vzduchu. Drebbel tak náhodne vytvoril primitívny dýchací prístroj či vzduchový filter takmer tristo rokov pred Fluessom a Davisom.[11]
Fakt, že zohrievanie nitra uvoľňuje kyslík, Drebbela naučil alchymista Michael Sendivogius (1566 – 1636) (pravdepodobne v čase, keď boli obaja na dvore Rudolfa II.).[12] Najdôveryhodnejší zdroj, ktorý vedie k domnienke, že Drebbel skutočne kyslík vyrábal, pochádza od Roberta Boyla. V roku 1662 Boyle píše, že hovoril s „vynikajúcim matematikom“, ktorý je stále nažive a bol v ponorke, a ktorý tvrdil, že Drebbel mal „chemickú kvapalinu“ ktorá dokázala nahradiť tú „quintessenciu vzduchu“ čo je schopná „živiť vitálny oheň sídliaci v srdci“.
Iné zdroje uvádzajú, že Drebbel zásoboval čerstvým vzduchom námorníkov v ponorke pomocou hadice na plaváku, ktorá ju spájala s hladinou. Aj túto metódu však možno označiť za revolučnú, pretože išlo o prvé doložené použitie šnorchela v histórii.[13]

Ostatné aktivity

[upraviť | upraviť zdroj]

Drebbelovou najznámejšou knihou bol Een kort Tractaet van de Natuere der Elementen[14] (Krátke pojednanie o podstate prvkov) (Haarlem, 1621).

Podieľal sa tiež na vynáleze traskavej ortute.[15]. Zistil, že zmes „spiritus vini“ s ortuťou a striebrom v „aqua forti“ môže explodovať.[16]

Drebbel tiež vymyslel inkubátor pre kurence a ortuťový termostat, ktorý v ňom automaticky udržiaval stabilnú teplotu. Išlo o jednu z prvých písomných zmienok o prístroji so spätnou väzbou. Skonštruoval a predviedol fungujúci klimatizačný systém. Objav teplomeru sa tiež pripisuje práve Drebbelovi.[17]

Ku koncu svojho života, v roku 1633, sa zapojil do plánu vysušiť mokrade v okolí Cambridge; v tom čase žil na pokraji chudoby, vlastniac malú krčmu v Anglicku.

Zaujímavosti

[upraviť | upraviť zdroj]

Je po ňom pomenovaný malý mesačný kráter.

Článok v Renaissance Magazine (číslo #53, marec 2007) špekuluje, že Voynichov manuskript by mohol byť Drebbelov šifrovaný poznámkový blok týkajúci sa mikroskopie a alchýmie.

Hovorí sa, že Cornelius počas miešania farebnej tekutiny pre svoj teplomer vylial fľašu aqua regia na parapetnú cínovú dosku, a náhodou tak objavil, že chlorid cínatý spôsobuje vyššiu jasnosť a stabilitu karmínovej farby. Skutočnosťou je, že táto inovácia bola jednou z jeho mnohých „plánovaných vylepšení“. Hoci vynálezca sám zo svojej práce nikdy veľa peňazí nemal, jeho dcéry Anna a Catharina a zaťovia Abraham a Johannes Sibertus Kuffler na nej založili úspešné farbiarne. Recept na "color Kufflerianus" bol rodinným tajomstvom a nová jasná červená farba bola v Európe hitom.[18][19]

V roku 2002 britský lodiar Mark Edwards postavil funkčnú repliku Drebbelovej ponorky, ktorá bola úspešne testovaná pod hladinou jazera Dorney Lake v blízkosti Windsoru.[20]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ www.drebbel.net - webstránka o Corneliovi Drebbelovi (ang., hol.)
  2. ↑ The Microscope - Its Design, Construction and Applications od F. S. Spiersa
  3. ↑ A Practical treatise on the use of the microscope od Johna Queketta, John Thomas Quekett
  4. ↑ Under the microscope od Williama J. Crofta
  5. ↑ The Dawn of Microscopy, od Davida Bardella © 2005 National Association of Biology Teachers.
  6. ↑ Davis, RH. Deep Diving and Submarine Operations. 6th. vyd. Tolworth, Surbiton, Surrey : Siebe Gorman & Company Ltd, 1955. S. 693.
  7. ↑ ACOTT, C.. A brief history of diving and decompression illness.. South Pacific Underwater Medicine Society journal, 1999. Dostupné online [cit. 2009-03-17]. ISSN 0813-1988. Archivované 2011-09-05 na Wayback Machine
  8. ↑ CHANT, Chris. [s.l.] : REBO Productions CZ, 2009. ISBN 978-80-255-0073-6. Kapitola Bourneův návrh ponorky (1578), s. 27. (český preklad)
  9. ↑ NOVÁK, Jan. Dramatické zrození ponorek. 21.století Speciál, september 2005.
  10. ↑ King James VI and I
  11. ↑ . Dostupné online.
  12. ↑ Michael Sendivogius, The Alchemical Letters of Michael Sendivogius to the Rosicrucian Society, Holmes Pub Group Llc, ISBN 1-55818-404-X
  13. ↑ HUTCHINSON, Robert. Jane´s Submarines - War beneath the Waves. Londýn : Harper Collins, 2001. ISBN 0 00 710558 4. Kapitola I. Early designs, s. 8-9. (po anglicky)
  14. ↑ Een Kort Tractaet van de Natuere der Elementen C. Drebbel, 1621
  15. ↑ Advanced Main Group Chemistry (I) - Rings, Chains, Clusters [online]. [Cit. 2009-09-07]. Dostupné online. Archivované 2004-07-07 z originálu.
  16. ↑ F. Kurzer: “Fulminic Acid in the History of Organic Chemistry“, J. Chem. Educ. 2000, 77, 851
  17. ↑ Scientific American. / Volume 5, Issue 50, August 31, 1850
  18. ↑ Amy Butler Greenfield,A Perfect Red,Harper Collins 2005,ISBN 0-06-052275-5
  19. ↑ Diary of Samuel Pepys
  20. ↑ The Drebbel Submarine [online]. Cornwall: National Maritime Museum, [cit. 2010-01-21]. Dostupné online. (po anglicky)

Zdroje

[upraviť | upraviť zdroj]
  • BBC biografia (angl.)
  • Brett McLaughlin: Cornelis Drebbel and the First Submarine (1997)
  • L.E. Harris: The Two Netherlanders, Humphrey Bradley and Cornelis Drebbel (Cambridge, 1961)
  • F.M. Jaeger: Cornelis Drebbel en zijne tijdgenooten, (Groningen, 1922)
  • Who was Cornelis J. Drebbel? Archivované 2002-06-08 na Wayback Machine
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Cornelius Drebbel na anglickej Wikipédii.
  • HUTCHINSON, Robert. Jane´s Submarines - War beneath the Waves. Londýn : Harper Collins, 2001. ISBN 0 00 710558 4. (po anglicky)

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Cornelius_Drebbel&oldid=7698725“