Cosmos 1
Cosmos 1 bol projekt americkej neziskovej spoločnosti Planetary Society, ktorého cieľom bolo vo vesmíre otestovať funkciu slnečnej plachetnice. V rámci projektu bola vypustená rovnomenná slnečná plachetnica bez posádky. Štart sa uskutočnil 21. júla 2005 o 19:46:09 UTC z ruskej vojenskej ponorky Borisoglebsk v Barentsovom mori. Zlyhanie nosnej rakety Volna však zabránilo dosiahnutiu predpokladanej obežnej dráhy.
Podľa pôvodného plánu mala byť na obežnej dráhe rozbalená veľká osemdielna slnečná plachta, na kterú mali tlačiť fotóny zo Slnka a tak udeľovať plavidlu zrýchlenie (podobne, ale omnoho slabšie, by pôsobil aj slnečný vietor). Ak by bola misia úspešná, išlo by o prvé použitie slnečnej plachty ako primárneho pohonu kozmického plavidla. Išlo by tiež o prvú kozmickú misiu vedenú súkromou organizáciou pre podporu výskumu kozmu. Rozpočet projektu bol 4 milióny USD.
Priebeh misie
[upraviť | upraviť zdroj]Plachetnica Cosmos 1 bola vypustená 21. júna 2005 o 19:46:09 UTC.
Pozemná stanice, ktoré mali zaznamenať signál z plavidla, tento signál nezaznamenali, čo spôsobilo obavy o osud plavidla. Nakoniec 22. júna o 04:40 UTC spoločnosť Planetary Society oznámila, že v nahraných dátach zo sledovacích staníc pravdepodobne našla signál hľadaného plavidla, ktorý, ak by bol potvrdený, znamená, že Cosmos 1 dosiahla obežnú dráhu, aj keď nesprávnu.
Zatiaľ však ruské spravodajské agentúry oznamovali, že plavidlo obežnú dráhu nedosiahlo:
- 21. júna o 21:00 UTC oznámila ruská agentúra Interfax, že plavidlo nedosiahlo obežnú dráhy počas stanoveného času.
- 21. júna o 22:13 UTC oznámila ruská agentúra ITAR-TASS, že „motor prvého stupňa nosiča Volna prestal pracovať počas 83. sekundy letu“.
Plánovaný priebeh misie
[upraviť | upraviť zdroj]Slnečná plachetnica mohla byť použitá tiež na meranie účinku umelého mikrovlnného žiarenia vysielaného z pozemného radaru. 70m tanier v Goldstone, ktorý je súčasťou Deep Space Network agentúry NASA, mal byť použitý na ožiarenie plachiet 450kW lúčom. Tento experiment by však bol uskutočnený až po ukončení primárnej misie testujúcej kontrolovaný let slnečnej plachetnice.
