Preskočiť na obsah

Diaľnica D2 (Slovensko)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z D2 (diaľnica na Slovensku))
Diaľnica D2 (Slovensko)
Diaľnica D2 (Slovensko)

Diaľnica D2
D 2
D 2
 ■ v prevádzke 
Základné údaje
Správca Národná diaľničná spoločnosť
a. s. (štát) 
Výstavba 1969 - 2007 
Celková dĺžka 80,5 km 
v prevádzke 80,5 km
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Bratislavský kraj, Trnavský kraj 
Výjazdy 9 (v prevádzke) 
Tunely 1 (v prevádzke) 
D2 v Petržalke
D2 v Petržalke
D2 v Petržalke 
Objekty na trase

Diaľnica D2 (D2) je druhá najdlhšia a súčasne aj jediná úplne dokončená slovenská diaľnica. Trasa diaľnice D2 je dlhá 80,5 kilometra a začína na hranici s Českom, na cezhraničnom diaľničnom moste cez rieku Morava, kde je umiestnený aj nultý kilometer diaľnice. Samotný most rozdeľuje štátna hranica približne v jeho polovici, jedna časť mostu je tak súčasťou slovenskej diaľnice D2, česká strana mostu je zase súčasťou českej diaľnice D2, ktorá pokračuje od hraníc do Brna. Trasa diaľnice pokračuje od štátnej hranice južným smerom cez Kúty, Malacky a Bratislavu kde dvakrát križuje diaľnicu D4 a súčasne križuje aj diaľnicu D1, až po štátnu hranicu s Maďarskom, kde sa plynule napája na maďarskú diaľnicu M15. Diaľnica D2 je tak napojená na českú, maďarskú a prostredníctvom diaľnice D4 aj na rakúsku diaľničnú sieť. Diaľnica D2 je súčasťou hlavnej trasy 4. paneurópskeho koridoru, ktorý začína v Drážďanoch a pokračuje cez Prahu, Brno, Bratislavu a Budapešť do rumunského Aradu. Trasa diaľnice je taktiež v celej dĺžke súčasťou európskej cesty E65, na krátkom úseku v Bratislave aj E58 a E75.

Výstavba diaľnice započala ešte za bývalého Československa v roku 1969, ako súčasť projektu prepojenia dvoch hlavných miest štátov vtedajšej česko-slovenskej federácie, teda Prahy ako hlavného mesta Česka a súčasne hlavného mesta vtedajšieho Česko-Slovenska a Bratislavy ako hlavného mesta Slovenska. Kedže sa v čase sprevádzkovania diaľnice D2 jednalo o vnútroštátnu diaľnicu v celej dĺžke z Bratislavy až do Brna resp. Prahy, na slovensko–českej hranici nebolo postavené žiadne osobitné pohraničné vybavenie a súčasne táto štátna hranica nebola v danej dobe osobitne označená. K výstavbe objektov a zriadeniu diaľničného hraničného priechodu tak došlo až v rokoch 1992 až 1993 v súvislosti so zánikom Česko-Slovenska, kedy súčasne došlo aj k obmedzeniu maximálnej povolenej rýchlosti v pohraničnom úseku a presmerovaniu dopravy do objektov hraničného priechodu, postavených na slovenskej i českej strane. Po vstupe Česka a Slovenska do Európskej únie a následne po pristúpení Česka a Slovenska k štátom Schengenského priestoru stratili tieto objekty svoje využitie a doprava bola znovu presmerovaná na hlavnú trasu diaľnice. Rýchlostné obmedzenie v pohraničnom úseku bolo síce zmiernené, ale stále trvá s ohľadom na krátke pripájacie pruhy v smere od objektov hraničného priechodu, kde sú dnes na českej i slovenskej strane zriadené parkovacie miesta, predajne a kontaktné miesta v súvislosti s platbami za použitie diaľnic a sociálne zariadenia. Na opačnom konci diaľnice D2, na hranici s Maďarskom bol objekt diaľničného hraničného prechodu už priamo súčasťou výstavby diaľnice, ale po vstupe Maďarska do Európskej únie a následne po pristúpení Maďarska k štátom Schengenského pristoru aj tento objekt stratil svoje opodstatnenie. V pohraničnom pásme na hraniciach s Maďarskom je maximálna povolená rýchlosť taktiež obmedzená pretože objekt hraničného priechodu zasahuje do jazdného profilu.

Na trase diaľnice D2 sa nachádzajú tri diaľničné križovatky a to jedna križovatka s diaľnicou D1 v Bratislave - Pečni a dve križovatky s diaľnicou D4, severne od Bratislavy v Stupave a južne od Bratislavy v Jarovciach. Okrem križovatiek sa diaľnica plynuje napája na severnom konci na českú diaľnicu D2 a na južnom konci na maďarskú diaľnicu M15. Trasa diaľnice je vedená prevažne rovinatou krajinou a okrem úsekov v Bratislave neobsahuje žiadne významnejšie stavebné objekty s výnimkou 610 metrov dlhej estákady Sekule[1] a ekoduktu.[2] S ohľadom na prevažnú technickú a stavebnú nenáročnosť výstavby tejto diaľnice, obzvlášť v úseku od štátnej hranice s Českom po výjazd Bratislava - Lamač, je v tomto úseku diaľnica postavená pre návrhovú rýchlosť až 150 km/h. Stavebne náročnejšie úseky diaľnice D2 nachádzame v Bratislave, kde je diaľnica vedená komplikovaným prieťahom v intraviláne mesta. Súčasne sa tu nachádzajú aj stavebne náročné objekty, ako napríklad tunel Sitina, s dĺžkou 1 440 metrov či premostenie Dunaju pomocou 761 metrov dlhého mostu Lanfranconi. Súčasťou diaľnice je aj stavebne a technicky náročná diaľničná križovatka v Bratislave - Pečni. Vo vzdialenom horizonte je plánované rozšírenie diaľnice D2 na 3 + 3 jazdné pruhy v úseku od križovatky D2xD4 pri Stupave, po výjazd Bratislava - Lamač.

Prehľad úsekov diaľnice D2

[upraviť | upraviť zdroj]
Poradie úseku Označenie úseku Dĺžka úseku v km Zahájenie výstavby

úseku

Uvedenie úseku do

prevádzky

Výjazdy a križovatky
1. štátna hranica Česko/Slovensko - Kúty 5 1976 1978 (pravá polovica)
1979 (ľavá polovica) 		1. Kúty
2. Kúty - Malacky 24,3 1973 1978 2. Malacky
3. Malacky - Lozorno 11,5 1969 1973 3. Lozorno
4. Lozorno - Stupava 8,8 1969 1973 4. Križovatka D2xD4, Stupava
4. Lozorno - Stupava, rozšírenie na 3 + 3 jazdné pruhy 8,8 2030 2033 4. Križovatka D2xD4, Stupava, prestavba
5. Stupava - Bratislava, Lamač 9,2 1969 1973 5. Bratislava - Lamač

6. Bratislava - Harmincova

5. Stupava - Bratislava, Lamač, rozšírenie úseku po výjazd Bratislava - Lamač, na 3 + 3 jazdné pruhy 5,4 2030 2033 5. Bratislava - Lamač, prestavba
6. Bratislava, Lamač - Bratislava, Staré Grunty 3,3 2003 2007 Úsek bez výjazdov
7. Bratislava, Staré Grunty - Bratislava, Viedenská 2,8 1985 1990 (pravá polovica)
1991 (ľavá polovica) 		7. Bratislava - Mlynská dolina

8. Križovatka D2xD1, Bratislava - Pečňa

8. Bratislava, Viedenská - Bratislava, Jarovce 6,3 1996 1998 9. Križovatka D2xD4, Bratislava - Jarovce
9. Bratislava, Jarovce - štátna hranica Slovensko/Maďarsko 9,3 1996 (pravá polovica)
2001 (ľavá polovica) 		1998 (pravá polovica)
2002 (ľavá polovica) 		Úsek bez výjazdov

Priebeh výstavby diaľnice D2

[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie o celej histórii výstavby diaľnic na Slovensku sa nachádzajú v článku: História výstavby diaľnic a rýchlostných ciest na Slovensku

Do roku 1979

[upraviť | upraviť zdroj]

Po skončení druhej svetovej vojny došlo k prepadu intenzít cestnej dopravy, avšak už koncom 50. rokov 20. storočia sa tieto intenzity vrátili na predvojnovú úroveň. Kapacita cestnej siete v bývalom Československu bola čoraz rýchlejšie vyčerpávaná a do štátnej koncepcie cestnej dopravy sa znovu dostávajú diaľnice, ako kvalitné a predovšetkým kapacitné cestné komunikácie. Uznesením vlády ČSSR č. 286 zo dňa 10. apríla 1963 došlo k novému určeniu trás jednotlivých diaľnic na území bývalého Československa, pričom sa uvažovalo s výstavbou základnej diaľničnej siete do roku 2000 a doplnkovej siete rýchlostných ciest po roku 2000. Na území súčasného Slovenska v zmysle príslušného uznesenia vlády, mali byť do roku 2000 uvedené do prevádzky tri diaľnice a to diaľnica D1, ktorá mala spájať mestá Praha, Brno, Uherské Hradiště, Trenčín, Žilina, Vrútky, Ružomberok, Poprad, Košice a štátnu hranicu s vtedajším Sovietskym zväzom pri Užhorode, diaľnica D61, ktorá mala prepojiť Bratislavu, Trnavu, Piešťany a napojiť sa na diaľnicu D1 pri Trenčíne a diaľnica D2 z Bratislavy do Brna, kde sa táto diaľnica mala napojiť na diaľnicu D1 a umožniť tak prepojenie Bratislavy a Prahy. Výstavba diaľnic ale neprebiehala predpokladaným tempom a už koncom 70. rokov bolo zrejmé, že dostavať základnú diaľničnú sieť do roku 2000 je úplne nereálne. To platilo predovšetkým pre vtedajšiu diaľnicu D1 v úseku od Brna ďalej na východ a čiastočne aj pre vtedajšiu diaľnicu D61. Naopak výstavba diaľnice D2 sa stala prioritou vtedajšieho Československa, keďže spoločne s predchádzajúcim úsekom diaľnice D1 medzi Prahou a Brnom, tvorí v úseku od Brna do Bratislavy prepojenie dvoch hlavných miest vtedajších štátov niekdajšej federácie. Výstavba diaľnice D2 na území Slovenska bola zahájená v roku 1969. Do roku 1979 bola diaľnica D2 už sprevádzkovaná v celej dĺžke z Brna až po Bratislavu, pričom v Bratislave bola ukončená voľným a súčasne aj dočasným napojením na Lamačskú cestu. Dĺžka sprevádzkovaných úsekov diaľnice D2 činila od štátnej hranice až po ukončenie v Bratislave celkom 58,8 kilometra, ročne tak bolo priemerne sprejazdnených 5,88 kilometra diaľnice.

1980 - 1989

[upraviť | upraviť zdroj]

Po dokončení diaľnice D2 v roku 1979, teda po dokončení projektu prepojenia Prahy a Bratislavy neboli nasledujúce úseky diaľnice D2, v rámci beztak pomalej výstavby na území bývalého Československa prioritou. Až v tomto období sa objavujú myšlienky prepojenia vtedajšej diaľnice D61, ktorá začínala v Bratislave voľným a súčasne aj dočasným napojením na Seneckú cestu, s diaľnicou D2 v novej diaľničnej križovatke v lokalite Bratislava - Pečňa. Tieto myšlienky sa pretavii do uznesenia vlády č.24 z roku 1987 a trasa diaľnice bola predlžená z Bratislavy až po hranice s Maďarskom. Prepojenie diaĽnice D2 a vtedajšej D61 malo byť realizované postavením pokračujúcich úsekov vtedajšej diaľnice D61 a diaľnice D2 v intraviláne mesta Bratislava, čím súčasne mala byť riešená čoraz viac zhoršujúca sa doprava v hlavnom meste Slovenska. Technická náročnost výstavby v intraviláne mesta, nutnosť komplikovaných preložiek vedení, požiadavka asanácie objektov v meste ale predovšetkým nutnosť vynaloženia značných finančných prostriedkov, hlavne na trase diaľnice D61 v intraviláne mesta vyvolávali sústavné odkladanie výstavby. Do roku 1989 tak preto neboli sprevádzkované žiadne nové úseky diaľnice D2, avšak v roku 1985 došlo k rozostavaniu úseku diaľnice z Mlynskej doliny po ukončenie v novovytvorenej križovatke Bratislava - Pečňa. Tento necelé tri kilometre dlhý úsek ale ani na jednom konci pri sprejazdnení nenadväzoval na už existujúci úsek diaľnice a jeho význam tak predbežne spočíval predovšetkým v riešení vnútromestskej dopravy.

1990 - 1993

[upraviť | upraviť zdroj]

Po zvrhnutí komunistickej totality a s tým spojených rozsiahlych celospoločenských zmenách dochádza k premene príkazového hospodárstva štátu na trhové. Tým nastávajú obrovské zmeny vo všetkých sférach života a spoločnosti. Naviac v tomto období dochádza najprv diskusiám o rozdelení a neskoršie aj k rozdeleniu vtedajšieho Československa. Na pozadí týchto zmien sa výstavba diaľnic a rýchlostných ciest ocitá v úzadí verejného záujmu a to vplyvom jednak pokračujúceho nedostatku financií a jednak nutnosti orientácie pozornosti na iné, významnejšie problémy. Medzi rokmi 1989 a 1993 tak na diaľnici D2 nedochádza prakticky k žiadnym zmenám s výnimkou sprevádzkovania už rozostavaného úseku z Mlynskej doliny po križovatku Bratislava - Pečňa.

Po roku 1993

[upraviť | upraviť zdroj]

Prvé roky existencie samostatného Slovenska boli pokiaľ ide o výstavbu diaľnic, spojené s viac či menej kritickým nedostatkom financií na výstavbu infraštruktúry. Výstavbu začína naviac ovplyvňovať aj nový fenomén demokratickej politiky. Silnie orientácia na stavebne jednoduché a hlavne ekonomicky nenáročné úseky, ktoré je možné postaviť a sprejazdniť v priebehu jedného volebného obdobia. V tomto období tak primárne pokračuje výstavba na Považí. Volebný rok 1998 bol v rámci predvolebnej kampane poznačený otváraním úsekov diaľnice za prítomnosti zahraničných osobností (Claudia Schifferová, či Gérard Depardieu) a spustením výstavby ďalších úsekov diaľnic vládou Vladimíra Mečiara bez zabezpečenia finančného krytia v štátnom rozpočte. Diaľnica D2 sa tak predbežné ocitá na vedľajšej koľaji, hlavne s ohľadom na jej faktické dokončenie. Zmenu prináša až rok 1996 kedy sa spúšťa výstavba pokračovania diaľnice D2 z Bratislavy až po štátne hranice s Maďarskom. I keď výstavba tohto úseku začína fakticky v Bratislave, trasa diaľnice intravilán mesta veľmi rýchlo opúšťa južným smerom a pokračuje jednoduchým, prevažne poľnohospodársky využívaným terénom až po štátne hranice, kde sa diaľnica voľne napája na maďarskú diaľnicu M15. Úplné sprejazdnenie tohto úseku nastalo v roku 2001. Posledný a súčasne aj najnáročnejší úsek diaľnice D2, ktorý prepojil už existujúce úseky smerujúce od Bratislavy na sever a juh bol rozostavaný v roku 2003, vrátane jediného tunela na trase diaľnice D2, tunela Sitina. Po sprevádzkovaní tohto úseku v roku 2007 je diaľnica D2 sprejazdnená v celej svojej dĺžke, čím sa stala celkovo prvou diaľnicou na Slovensku, ktorá je postavená a sprejazdnená v celej plánovanej dĺžke.

Úseky diaľnice

[upraviť | upraviť zdroj]

Štátna hranica CZ/SK - Kúty

Tento stavebne nenáročný úsek bol v čase výstavby súčasťou úseku Břeclav - Kúty. Stavebná činnosť tak prebiehala na oboch stranách súčasnej štátnej hranice. Po rozdelení Československa v roku 1993 nastalo formálne rozdelenie úseku Břeclav - Kúty štátnou hranicou, ktorá prechádza približne stredom diaľničného mostu preklenujúceho rieku Moravu ktorá sa súčasne stala hraničnou riekou. Kedže sa v čase sprevádzkovania diaľnice D2 jednalo o vnútroštátnu diaľnicu v celej dĺžke z Bratislavy až do Brna resp. Prahy, na Československej hranici nebolo v čase výstavby postavené žiadne osobitné pohraničné vybavenie a súčasne táto štátna hranica nebola v danej dobe osobitne označená. K výstavbe objektov a zriadeniu diaľničného hraničného prechodu tak došlo až v rokoch 1992 až 1993 v súvislosti so zánikom vtedajšieho Československa. Úsek je ukončený vo výjazde Kúty, ktorý prepája diaľnicu D2 s cestou I/2.

Kúty - Malacky

Tento takmer 25 kilometrov dlhý úsek prechádza prevažne poľnohospodárskou krajinou. Nachádzame tu aj jediný stavebne náročný objekt severnej časti diaľnice D2, 610 metrov dlhú estakádu Sekule, ktorá preklenula železničnú trať Bratislava - Kúty - Břeclav a cestu tretej triedy III/1140. V kilometri 8,0 sa nachádza veľké obojstranné odpočívadlo Sekule II, spoločne s čerpacou stanicou pohonných hmôt, sociálnym zariadením a reštauráciou. Ďalej v smere do Bratislavy v kilometri 13 nachádzame ekodukt, teda krátky, umelý a presýpaný asi 80 metrov dlhý tunel, ktorého povrch je zatrávnený čím umožňuje migráciu zveri. Tento objekt nie je oficiálne klasifikovaný ako tunel a nie je oficiálne ani pomenovaný. V kilometri 15,5 sa nachádza bývalé obojstranné odpočívadlo Sekule I, ktoré je aktuálne pre bežnú premávku uzavreté a objekty bývalého motorestu využíva Národná diaľničná spoločnosť. Úsek je ukončený vo výjazde Malacky, ktorý je napojený na cestu druhej triedy II/503.

Malacky - Bratislava, Lamač

Posledný úsek pôvodného projektu diaľničného spojenia Bratislavy a Prahy je taktiež technicky nenáročný. Úsek prechádza prevažne poľnohospodársky využívanou krajinou, s výnimkou krátkej časti v intraviláne hlavného mesta Bratislava. Súčasťou úseku boli pôvodne iba výjazdy Lozorno, Stupava a voľné napojenie na Lamačskú cestu v Bratislave. Diaľničná križovatka D2xD4, Stupava vznikla celkovým prestavaním bývalého výjazdu Stupava medzi rokmi 2009 až 2011, pričom mimo kríženia diaľnic D2 a D4 zabezpečuje aj napojenie na cestu prvej triedy I/2 a cestu druhej triedy II/505. Výjazd Bratislava - Lamač bol realizovaný v projektovanej, dnes už súčasnej podobe, až v súvislosti s výstavbou nasledujúceho úseku, pričom tento výjazd nahradil dovtedajšie voľné a dočasné napojenie na Lamačskú cestu v Bratislave. Súbežne s výstavbou nasledujúceho úseku bol realizovaný aj výjazd Bratislava - Harmincova, ktorý plynule nadväzuje na výjazd Bratislava - Lamač.

Bratislava, Lamač – Bratislava, Mlynská dolina (Bratislava, Staré Grunty)

Tento úsek D2 nachádzajúci sa v Bratislave medzi výjazdmi Bratislava – Lamač a Bratislava – Mlynská dolina bol vo výstavbe medzi rokmi 2003 až 2007, pričom do predčasného užívania bol odovzdaný v júni 2007. Dĺžka tohto technicky a stavebne veľmi náročného úseku je 3,3 kilometra pričom bol realizovaný ako celkovo posledný nedostavaný úsek diaľnice D2. Nachádza sa tu 7 mostov, tunel Sitina, súčasťou stavby bola aj dostavba resp. prestavba výjazdov v nadväzujúcich úsekoch, a to výjazdov Bratislava - Lamač, Bratislava - Harmincova a Bratislava - Mlynská dolina. Za účelom zníženia zvukových emisií boli pri ZOO Bratislava vybudované protihlukové bariéry. Súčasťou úseku je aj malé, obojstranné odpočívalo s čerpacou stanicou pohonných hmôt. Nad rámec výstavby tohto úseku diaľnice, v súvislosti so zmierňujúcimi opatreniami v súvislosti s výstavbou a prevádzkou diaľnice, bol realizovaný aj nový vstup do ZOO, prekládky inžinierskych sietí a ciest v Lamači a Mlynskej doline a protihlukové steny. V rámci tohto úseku boli od júla 2005 postavené aj dva mosty, prvý nad železničnou traťou a druhý na Harmincovej ulici. Úsek získal cenu Slovenskej komory stavebných inžinierov za najlepšie projektové riešenie stavebného diela v súťaži ´"Stavba roka 2008".[3]

Bratislava, Mlynská dolina (Bratislava, Staré Grunty) - Bratislava, Viedenská

Tento necelé tri kilometre dlhý, ale stavebne i technicky náročný úsek prechádza intravilánom mesta. Súčasťou úseku je výjazd Bratislava - Mlynská dolina a diaľničná križovatka D2xD1, Bratislava - Pečňa, ktorá súčasne prepája diaľnicu D2 a D1 s cestou prvej triedy I/61. Súčasťou úseku je most Lanfranconi.

Bratislava, Viedenská - Bratislava, Jarovce

Tento stavebne pomerne jednoduchý úsek opúšťa intravilán mesta Bratislava a pokračuje južným smerom. Prvá časť úseku ohraničuje zo západu mestskú časť Petržalka, ale rýchlo mení smer priamo na juh a opúšťa intravilán hlavného mesta. Súčasťou úseku je veľké obojstranné odpočívadlo Jarovce, spoločne s čerpacou stanicou pohonných hmôt, sociálnym zariadením a reštauráciou, ktoré je umiestnené v kilometri 69,5. Úsek je ukončený v diaľničnej križovatke D2xD4, Bratislava - Jarovce, ktorá súčasne prepája diaľnicu D2 s rakúskou diaľnicou A6, prostredníctvom krátkeho úseku diaľnice D4. Tento úsek pôvodne nemal byť úsekom diaľnice D2, ale v zmysle plánov bývalého Československa mal byť realizovaný ako úsek diaľnice D61, ktorá mala pokračovať ďalej až na hranice s Rakúskom. Po roku 1993 boli trasy týchto diaľnic a úsekov diaľnic prehodnotené pričom tento úsek sa stal súčasťou diaľnice D2. Niekdajšia diaľnica D61 bola z plánov úplne vypustená a jej trasa bola nahradená diaľnicou D1 so začiatkom v križovatke Bratislava - Pečňa. Zvyšný úsek plánovanej diaľnice D61 z Bratislavy - Jaroviec po štátne hranice s Rakúskom bol preklasifikovaný na diaľnicu D4.

Bratislava, Jarovce - štátna hranica SK/HU

Tento úsek nebol pôvodne súčasťou koncepcie výstavby diaľnic a rýchlostných ciest, keďže pôvodný plán predpokladal ukončenie diaľnice D2 v križovatke Bratislava - Pečňa, kde mala byť ukončená napojením na plánovanú diaľnicu D61. V roku 1996 došlo v súvislosti s medzištátnym rokovaním s Maďarskom k rozhodnutiu o pokračovaní výstavby diaľnice D2 až na štátne hranice s Maďarskom, kde sa diaľnica D2 voľne napája na maďarskú diaľnicu M15. Na tomto úseku sa nenachádzajú žiadne výjazdy ani diaľničné križovatky, posledná možnosť výjazdu z diaľnice smerom k cieľom na území Slovenska, pri jazde smerom na juh je tak v križovatke Bratislava - Jarovce.

Hustota dopravy

[upraviť | upraviť zdroj]

Hustota dopravy podľa sčítania z roku 2015.

Hustota dopravy na diaľnici D2
Úsek Hustota dopravy
Št. hranica CZ/SK Břeclav-Brodské - Kúty 15 812
Kúty - Malacky 18 982
Malacky - Lozorno 25 933
Lozorno - Stupava-juh 32 968
Stupava-juh - Bratislava-Lamač 37 658
Bratislava-Lamač - Bratislava-Polianky 56 862
Bratislava-Polianky - Bratislava-Mlynská Dolina 52 664
Bratislava-Mlynská Dolina - Bratislava-Petržalka-Pečňa 82 646
Bratislava-Petržalka-Pečňa - Bratislava-Jarovce 32 336
Bratislava-Jarovce - Št. hranica SK/H Rusovce-Rajka 13 046


Križovatky diaľnice D2 s inými diaľnicami a rýchlostnými cestami

[upraviť | upraviť zdroj]
Diaľničné križovatky na diaľnici D2
(50) Stupava – juh v prevádzke
(65) Bratislava – Pečňa v prevádzke
(71) Bratislava – Jarovce v prevádzke

Diaľnica D2 má mať podľa plánov 3 križovatky s ostatnými diaľnicami, pričom všetky tri sú už v prevádzke.

Galéria

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Diaľnica D2 v Bratislave (smer Maďarsko)
    Diaľnica D2 v Bratislave (smer Maďarsko)
  • Diaľnica D2 v Bratislave (smer Česko)
    Diaľnica D2 v Bratislave (smer Česko)
  • Neďaleko Petržalky
    Neďaleko Petržalky
  • Diaľnica D2 v Petržalke
    Diaľnica D2 v Petržalke
  • Pamätník tvorcom a budovateľom prvej diaľnice na území Slovenska na odpočívadle Stupava.
    Pamätník tvorcom a budovateľom prvej diaľnice na území Slovenska na odpočívadle Stupava.

Pozri aj

[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ Výstavba estakády u obce Sekule (1977) - Archiv ČT24: Dopravní tepny [online]. Česká televize, 2015-05-23, [cit. 2019-01-01]. Dostupné online. (po česky)
  2. ↑ Nad diaľnicou D2 pribudol zelený most pre zver [online]. Denník SME, 2016-07-08, [cit. 2019-01-01]. Dostupné online.
  3. ↑ Výsledky Stavby roka 2008 sú už známe [online]. časopis ASB, 08.07.2008. Dostupné online. Archivované 2009-06-02 z originálu.

Zdroje

[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
Portal Portál cesty
Slovenský portál
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diaľnica_D2_(Slovensko)&oldid=7912581“