Daniel Gonda
| Daniel Gonda | |
| Stot. jazdectva, veliteľ samostatného práporu 1. čs armády v SNP | |
| Narodenie | 12. január 1909 Žemberovce, Rakúsko-Uhorsko |
|---|---|
| Úmrtie | 13. september 1944 (35 rokov) Ľubochňa, Česko-Slovensko |
| Národnosť | slovenská |
| Profesia | vojak |
Daniel Gonda (* 12. január 1909, Žemberovce – † 13. september 1944, Ľubochňa), bol dôstojník a účastník Slovenského národného povstania. Padol v bojoch o Kraľovany.[1]:76
Život
[upraviť | upraviť zdroj]Daniel Gonda vyštudoval reálne gymnázium v Banskej Bystrici, vojenské vzdelanie získal v rámci ŠDJZ v Pardubiciach a v rokoch 1938 – 1939 na Vojenskej akadémii v Hraniciach na Morave. Po vzniku Slovenskej republiky bol prijatý do slovenskej armády a bol menovaný veliteľom 1. jazdeckej eskadróny v Seredi.
V ťažení proti Sovietskemu zväzu
[upraviť | upraviť zdroj]Zúčastnil sa ťaženia proti ZSSR, najskôr v období od 23. júna – 30. júla 1941 s JPO 2 rýchlych jednotiek, neskôr sa na východný front sa vrátil na jar 1942 a tentoraz pôsobil v rámci Smiešaného prieskumného oddielu (SPO) Zaisťovacej divízie, s ktorým sa pomerne úspešne podieľal na protipartizánskych ofenzívnych bojových akciách, prieskumnej a hliadkovej činnosti.[1]:76
V lete 1943 sa vrátil do ZSSR tretí krát, k Zaisťovacej divízie reorganizovanej na 2. pešiu divíziu. S ňou bol koncom októbra 1943 presunutý do Talianska, kde bola divízia pod názvom Technická brigáda pre svoju nespoľahlivosť prevelená na opevňovacie práce.
Po návrate z Talianska v decembri 1943 bol ustanovený za obranného referenta JPO v Humennom a začiatkom roka 1944 ako stot. jazdectva prevzal jeho velenie, pričom súčasne velil aj humenskej posádke. Počas formovania Východoslovenskej armády prevzal na jar 1944 velenie jazdeckej eskadróny, umiestnenej v Duklianskom priesmyku. V Humennom spolupracoval s okresným ilegálnym vedením KSS, podporoval dodávkami zbraní a munície vznikajúci partizánsky oddiel „Pugačov“. Jeho činnosť bola odhalená a v júni 1944 bol v Bratislave uväznený. Na základe falošného lekárskeho posudku bol však prevezený do Vojenskej nemocnice v Ružomberku, kde nadviazal spojenie s rôznymi miestnymi odbojovými skupinami.[1]:76
V povstaní
[upraviť | upraviť zdroj]Po vypuknutí SNP v meste bol 27. augusta 1944, bol poverený vytvoriť povstaleckú jednotku z vojakov nachádzajúcich sa v nemocnici a zo zmobilizovaných záložníkov. Táto jednotka v sile pešej roty sa pod jeho velením presunula do Ľubochne, kde najskôr vo vile Andrej obliehala a brutálnym spôsobom zlikvidovala skupinku okolo 20 Nemcov vrátane jednej ženy (ostrahy tábora nemeckých detí, samotné deti už boli odcestované) a následne vyrabovala obec.[2]:235-250 Po tejto pacifikácii možného odporu v zázemí dostal Gonda za úlohu vybudovať so svojou jednotkou v oblasti pevnú obranu, aby mohol zadržiavať nemecký postup v smere od Turca na Ružomberok. Počas tohto obdobia dal zastreliť viacerých slovenských vojakov vracajúcich sa po odzbrojení Východoslovenskej armády domov, ktorí odmietli vstúpiť do jeho jednotky.[2]:264 Po obsadení Ružomberka nemeckou skupinou SS Schäfer 6. septembra 1944 mal Gonda brániť úsek Hubová – Ľubochňa – Stankovany a prehradzovať postup nepriateľa horným Považím. Po preskupení svojich jednotiek však nevyužil bojovú prestávku na vybudovanie komplexnej obrany a obranu z vojensko – taktického hľadiska nenavrhol najvhodnejšie. Jeho skupina v dňoch 9. – 12. 1944 dosť rozpačito viedol boje o Kraľoviansku tiesňavu, ktoré viedli k rozbitiu tamojšej povstaleckej obrany a k ústupu zvyškov jeho skupiny do Ľubochnianskej doliny. Nezodpovedný prístup k budovaniu obrany a neschopnosť účinne veliť bojovým operáciam v jemu pridelenom úseku spôsobili, že ho náčelník štábu 1. čs. armády na Slovensku nariadil zatknúť a postaviť pred vojnový súd:
| „ | Hlásim, že nepriateľ na 20 autách preniknul až na Kraľovany kde je zátaras. Od tohoto zátarasu sa autá vrátili do Ružomberka. Celú situáciu zavinil stot. Gonda s Jobákom, nakoľko stot. Gonda bol v Banskej Bystrici. Na aute stále vozí ženskú a o skupinu sa vôbec nestará. Než došiel k tejto, skupina sa rozutekala. Stotník Gonda utiekol na aute smerom na Martin, pravdepodobne do Bystrice. Prosím, aby bol okamžite zatknutý a postavený pred vojnový súd. Delostrelectvo skupiny Gonda utieklo do Ľubochnianskej doliny… | “ |
| – Hlásenie náčelníka štábu 1. ČSAS o situácii v Gondovom úseku dňa 12. septembra[2]:260 | ||
Veliteľ skupiny stot. Daniel Gonda sa v tom čase nenachádzal v obrannom postavení. Podľa rôznych prameňov sa 13. septembra zhodou okolností nachádzal na veliteľstve 1. československej armády v Banskej Bystrici (odkiaľ sa po správe o nemeckom útoku vrátil osobným autom cez Martin), alebo v Kraľovanoch a vybral sa na miesto nemeckého útoku. V Rojkove presadol na miesto spolujazdca na motorke vedenej vojakom Molnárom a vydal sa (údajne pod vplyvom alkoholu) k Hubovej, kde vbehli do cesty nemeckej autokolóne a Gonda bol streľbou z nemeckého guľometu smrteľne zranený.[2]:268
Po vojne
[upraviť | upraviť zdroj]Gondova smrť v boji do značnej miery viedla k ospravedlneniu a následne aj zabudnutiu jeho činov a viedla k jeho prehnanej heroizácii. Vo februári 1947 bol povýšený in memoriam na majora jazd.[1]:76 Pomenovaná je po ňom Gondova ulica v Bratislave.
Vyznamenania[1]:76
[upraviť | upraviť zdroj]- 1942 Medaila Za hrdinstvo III. st.
- 1942 Pamätný odznak I. st.
- 1945 Rad Slovenského národného povstania I. tr. in memoriam
- 1945 Československý vojnový kríž 1939 in memoriam
- 1946 Za chrabrosť pred nepriateľom in memoriam
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c d e CSÉFALVAY, František. Vojenské osobnosti dejín Slovenska 1939 – 1945. 1. vyd. Bratislava : Vojenský historický ústav, 2013. ISBN 978-80-89523-27-6.
- ↑ a b c d „Hrdina SNP“ kapitán Gonda (Povstalecký príbeh v ružomberskej oblasti). In: MARTIN, Lacko. SLOVENSKÁ REPUBLIKA 1939 – 1945 očami mladých historikov III. / Povstanie roku 1944 /. [s.l.] : Katedra histórie FF UCM Trnava, 2004. ISBN 80–89034–75–6 Chybné ISBN.