Hubová (okres Ružomberok)
| Hubová | |
| obec | |
 | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Žilinský kraj |
| Okres | Ružomberok |
| Región | Liptov |
| Vodný tok | Váh |
| Nadmorská výška | 449 m n. m. |
| Súradnice | 49°07′06″S 19°11′19″V / 49,1183°S 19,1886°V |
| Rozloha | 16,7 km² (1 670 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 1 088 (31. 12. 2023) [2] |
| Hustota | 65,15 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1425 |
| Starosta | Stanislav Nechaj[3] (nezávislý) |
| PSČ | 034 91 (pošta Ľubochňa) |
| ŠÚJ | 510441 |
| EČV (do r. 2022) | RK |
| Tel. predvoľba | +421-44 |
| Adresa obecného úradu |
Obec Hubová, Obecný úrad 034 93 Hubová |
| E-mailová adresa | poslať email |
| Telefón | +421/44/4391208 |
| Fax | +421/44/4391208 |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa obce
| |
| Wikimedia Commons: Hubová | |
| Webová stránka: obechubova.sk | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Hubová (do r. 1948 Gombáš) je obec na Slovensku v okrese Ružomberok. Obec leží na ľavom brehu Váhu pri ceste I/18 z Ružomberka do Žiliny i železničnej trati Žilina – Košice.
Polohopis
[upraviť | upraviť zdroj]Doliny a kotliny
[upraviť | upraviť zdroj]Hubová sa nachádza v údolí Váhu, v centrálnej časti Šípskej Fatry[4], približne 12 km severozápadne od mesta Ružomberok. V blízkosti obce sú dve doliny: Hubovská (Gombášska) a Bystrá dolina. Hubovská dolina je širšia a rozľahlejšia a zaberá väčšinu územia obce. Bystrá dolina je dlhšia a užšia a preteká ňou Bystrý potok, ktorý zároveň tvorí hranicu s obcou Černová.
Hornatosť
[upraviť | upraviť zdroj]Obec sa nachádza v pohorí Veľká Fatra, v jeho podcelku Šípska Fatra. Najvyšší vrch chotára je Červený Grúň (1 139 m n. m.), ďalšími významnými vrchmi sú Kútnikov kopec (1 064 m n. m.), Veľký Smrekovec (972 m n. m.), Kýčera (956 m n. m.), Grúň (940 m n. m.) a Malý Smrekovec (819 m n. m.).
Vodné toky
[upraviť | upraviť zdroj]Obec Hubová leží na ľavom brehu rieky Váh a v blízkosti obce pramenia potoky Brúsový a Lánový.
Lánový potok, tok III. rádu, pramení severne pod kopcom Kýčera (956 m n. m.). Ďalej steká do Gombášskej doliny, kde zľava priberá prítok zo severného svahu Kútnikovho kopca (1 064 m n. m.). Ďalej sa Lánový potok vstupuje do údolia Váhu a tu preteká centrom obce Hubová, kde do neho zľava ústí Brúsový potok, následne potok Pastva, až kým neústi do Váhu.
Brúsový potok je tok IV. rádu, ktorý pramení na východných svahoch Kútnikovho kopca (1 064 m n. m.), odkiaľ steká do Gombikárskej doliny, kde zľava priberá dva významné prítoky. Preteká obcou Hubová, kde sa vlieva do Lánového potoka. Brúsový potok je využívaný ako zdroj pitnej vody pre obce Hubová a Švošov.
Bystrý potok je hraničný potok III. rádu a pramení medzi Chabzdovou (1 339 m n. m.) a Maďarovou (1 340 m n. m.). Tečie smerom na sever cez Bystrú dolinu, kde priberá dva prítoky - jeden zo severnej strany spod Švošovskej hole (1 324 m n. m.) a druhý prameniaci pod Grúňom (940 m n. m.). Neskôr priberá ešte niekoľko malých prítokov, až sa nakoniec zľava vlieva do Váhu.
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1425 v súvislosti z panstvom hradu Likava. Prví osadníci boli pastieri oviec, ktorí tu zakladali salaše, následkom čoho sa v obci rozvinulo aj garbiarstvo. Ovce sa pásli na kopcoch a lúkach a vhodné podmienky priestrannej Hubovskej doliny ľudom umožnili pestovať obilie. V obci bol aj mlyn, ktorý sa ale nezachoval. Zo starších období sa dochovali dve drevenice, ktoré slúžili ako sypárne na obilie. V Bystrej doline sú zrúcaniny hute, čo svedčí o kováčskom remesle v tejto doline, kde sa pravdepodobne nachádzali aj zásoby železnej rudy. V centre obce bol postavený v 19. storočí neskorobarokový kostol svätého Kríža. Názov obce Gombáš (maď. gomba = huba) bol v roku 1948 zmenený na Hubová. V roku 1951 sa od obce osamostatnila obec Ľubochňa.
Kultúra a zaujímavosti
[upraviť | upraviť zdroj]Pamiatky
[upraviť | upraviť zdroj]- Rímskokatolícky kostol Povýšenia sv. Kríža, jednoloďová neskorobaroková stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty z rokov 1816-1817. Upravovaný bol v rokoch 1905 a 1946.[5] Kostol má segmentovo ukončené okná so šambránami. Priečelie je členené pilastrami. Veža je ukončená korunnou rímsou s terčíkom s hodinami a zvonovitou helmicou.
- Súbor ľudových sýpok, dvojpriestorových zrubových stavieb na kamennej podmurovke so sedlovou šindľovou strechou s vysokou podlomenicou z konca 19.storočia.[6] Nachádzajú sa na západnom okraji obce, pri hlavnej ceste.
Obyvateľstvo
[upraviť | upraviť zdroj]Výsledky podľa sčítania ľudu 2001 (1 067 obyvateľov):
Etnické zloženie:
Náboženské zloženie:
- 95,50 % katolíci
- 1,41 % evanjelici
- 0,22 % pravoslávni
- 2,87 % ostatní
Osobnosti obce
[upraviť | upraviť zdroj]Rodáci
[upraviť | upraviť zdroj]- Jozef Kútnik Šmálov (* 1912 – † 1982) – katolícky kňaz, básnik, prozaik, prekladateľ, kritik, literárny a kultúrny historik, pedagóg a teológ.
- Štefan Olos (* 1927 – † 1998) – rímskokatolícky kňaz, salezián, organista, dirigent, hudobný pedagóg, skladateľ.[7]
- Augustín Marián Húska (* 1929 – † 2016) – politik.
- Anna Javorková (*1952) – herečka, členka činohry SND.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2018-11-23]. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ RAPOŠOVÁ, Mária. Radšej zomrieť ako zradiť. Kultúra, 2017, roč. XX, čís. 26, s. 10 - 11. Dostupné online. Archivované 2020-07-11 z originálu.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Hubová (okres Ružomberok)
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- OKÁL, Karol. Monografia obce Hubová. Hubová : [s.n.], 1995.