Preskočiť na obsah

Deneb

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Deneb
Približné porovnanie polomeru Denebu a Slnka (Slnko je vpravo)
Približné porovnanie polomeru Denebu a Slnka (Slnko je vpravo)
Pozorovacie dáta
Epocha J2000
Súhvezdie Labuť
Rektascenzia 20h 41m 43,212s
Deklinácia 45° 18′ 25,315″Súradnice: Hviezdna mapa 20h 41m 43s; 45° 18′ 25″
Zdanlivá magnitúda (V) 1,25
Fyzikálne charakteristiky
Hmotnosť ? M
Polomer ? R
Svietivosť 10 000 až 50 000-násobok L
Teplota - K
Metalicita ?
Rotácia ?
Vek ? rokov
Iné označenia
Deneb el Adige, Arided, Aridif, Arrioph, Alpha Cygni, 50 Cyg, HD197345, SAO 49941, HIP 102098.

Deneb (α Cyg/α Cygni/Alpha Cygni, Arided, Aridif, Arrioph) je najjasnejšia hviezda v súhvezdí Labuť (lat. Cygnus) a jedna z najjasnejších hviezd na nočnej oblohe so zdanlivou hviezdnou veľkosťou 1,25. Jeho svietivosť sa udáva rôzne, napríklad ako 50 000-násobok svietivosti Slnka[1] alebo 10 000-násobok[2]. Názov „Deneb“ znamená chvost a v obrazci Labute táto hviezda skutočne tvorí jej chvost.[3]

Vzdialenosť Deneba od Slnka sa uvádza rôzne: 1500 svetelných rokov (ly),[2] 1800 ly,[4] vyše 3000 ly,[5] 3229,28 ly[6] alebo 3230 ly.[1] Je to hviezda spektrálneho typu A2, biely nadobor. Pravdepodobne ionizuje plyn v hmlovinách Severná Amerika a Pelikán a núti ho žiariť červene. Tieto dve hmloviny sú na oblohe od hviezdy Deneb vzdialené 3 uhlové stupne.

Patrí medzi nepravidelne pulzujúce premenné hviezdy, no jeho jasnosť sa mení len o 0,04 mag. Spolu s hviezdami Vega a Altair tvoria tzv. Letný trojuholník, ktorý pomáha pri orientácii na letnej nočnej oblohe na severnej pologuli. Deneb je zo všetkých hviezd trojuholníka najmenej jasný. Zároveň patrí do ďalšieho asterizmu, Severného kríža, ktorý tvoria len hviezdy Labute.[3]

V minulosti bol Deneb známy pod množstvom tradičných mien, napríklad Arided alebo Aridif, dnes sa však už tieto názvy veľmi nepoužívajú.

Absolútna hviezdna veľkosť je -7,2, čím sa zaraďuje medzi najsvietivejšie známe hviezdy.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b Josip Kleczek: Velká encyklopedie vesmíru
  2. a b Joachim Herrmann: Sprievodca prírodou-Hviezdy
  3. a b PLAUCHOVÁ, Jana. Súhvezdia od Andromedy po Žirafu. Redakcia Eduard Koči; ilustrácie Peter Zimnikoval; Beata Zimnikovalová, Michal Mojžiš, Tibor Krátky. prvé vyd. Hurbanovo : Slovenská ústredná hvezdáreň Hurbanovo, 2023. 592 s. ISBN 978-80-89998-357. Kapitola Labuť, s. 176.
  4. Patrick Moore: Hviezdy a planéty
  5. Martin Rees: Vesmír
  6. Stellarium (počítačový program určený na modelovanie polohy nebeských telies) Celestron´s TheSky