Deväťsil Kablíkovej
| Deväťsil Kablíkovej | |
 Deväťsil Kablíkovej – súvislý trsovitý zárast na brehu potoka. | |
| Stupeň ohrozenia | |
|---|---|
 | |
| Vedecká klasifikácia | |
| Vedecký názov | |
| Petasites kablikianus Bercht[2][3], 1851[2][3] | |
| Synonymá | |
Zoznam
| |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Deväťsil Kablíkovej[4] (lat. Petasites kablikianus)[3] je druh trvácej trsovitej byliny rodu deväťsil, z čeľade astrovité (Asteraceae).[4] Prirodzene je rozšírený v strednej a juhovýchodnej Európe.[3]
Ignaz Friedrich Tausch ho pomenoval podľa Josefíny Kablíkovej, ktorá tento druh objavila v roku 1851 v okolí Špindlerovho Mlýna v Krkonošiach.
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Deväťsil Kablíkovej je trváca dvojdomá bylina s valcovitým podzemkom, s krátkymi výbežkami. Byľ je priama, dutá, výrazne rebrovitá, zelená, riedko pavučinato vlnatá, s krátkymi žliazkami, vysoká 10 až 50 cm, v čase zrelosti plodov až 70 cm.[4][5]
Prízemné listy sú stopkaté, trojuholníkovito srdcovité, s priemerom do 50 cm. Listová stopka je valcovitá, spravidla plná, neskôr s drobnými dutinkami. Čepeľ je kožovitá, na báze široko vykrojená, na okraji dvojito zúbkatá, vzácne až laločnatá, na vrchole končistá, lesklá, zelená, na rube svetlejšia, na líci lysá, na rube plstnatá, neskôr lysavejúca. Byľové listy sú početné, šupinovité, sediace, čepeľ je mäkká, kopijovitá, dlhá do 5 cm.[4][5]
Zložené súkvetia sú strapcovité, samčie s 5 až 22 úbormi, samičie s 18 až 33 úbormi. Samčie úbory sú obrátene kužeľovité a sú väčšie ako samičie úbory. Okrajové kvety samčích rastlín spravidla chýbajú, stredových býva až 60, samičie rastliny majú okrajové kvety v počte 80 až 100, stredové bývajú najviac tri. Kvety sú biele alebo bledožlté, všetky rúrkovité. Biela koruna je v spodnej časti rúrkovitá, v hornej lievikovitá. Blizna je dvojramenná. Zákrov je dvoj až trojradový, dlhý do 10 mm na samčích úboroch a do 7 mm na samičích úboroch. Zákrovné listene sú podlhovasté, bledozelené a slabo chlpaté.[4][5]
Plodmi sú úzko valcovité, rebrovité, žltohnedé nažky, dlhé 4 až 5 mm, na vrchole s chocholcom.[4]
Rozšírenie
[upraviť | upraviť zdroj]Areál rozšírenia druhu zahŕňa oblasti od Poľska cez Česko a Slovensko po Balkánsky polostrov.[3]
Na Slovensku je roztrúsený až hojný vo Veľkej Fatre, Nízkych Tatrách, Západných Tatrách, Vysokých Tatrách a Belianskych Tatrách, v Slovenskom raji, Západných Beskydách, Čergove a Bukovských vrchoch. Chýba v oblasti panónskej flóry.[4][6]
Najnižšie položený výskyt, ca 210 m n. m., pochádza z oblasti medzi Svidníkom a Stročínom, najvyšší vo Vysokých Tatrách, v oblasti Hrubého štítu, vo výške 1 520 – 1 780 m n. m.[4]
Ekológia
[upraviť | upraviť zdroj]Deväťsil Kablíkovej obsadzuje vhodné stanovištia na brehoch horských potokov a riek a na vlhkých okrajoch lesov od pahorkatín po subalpínsky stupeň. Vyhovujú mu vlhké až zamokrené, humózne, výživné, piesočnaté i štrkovité pôdy. Kvitne od marca do mája.[4][5]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska. Ed. Daniel Baláž, Karol Marhold, Peter Urban. Zväzok Suplement 20. Banská Bystrica : ŠOP Banská Bystrica, 2001. 77 s. S. 66.
- ↑ a b Lotos 1: 120 (1851)
- ↑ a b c d e Petasites kablikianus Bercht. [online]. Kew: POWO – Plants of the World Online, Kew, [cit. 2024-12-18]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ a b c d e f g h i Flóra Slovenska. Ed. Kornélia Goliašová, Iva Hodálová, Pavol Mereďa. 1. vyd. Zväzok VI/2, 1. časť. Bratislava : Veda, 2023. 799 s. ISBN 978-80-224-2000-6. S. 70-73.
- ↑ a b c d Veľký kľúč na určovanie vyšších rastlín. Ed. Josef Dostál, Martin Červenka. 1. vyd. Zväzok II. Bratislava : SPN, 1992. 790 s. ISBN 80-08-00003-1. S. 1081.
- ↑ Flóra Národného parku Slovenský raj. Ed. Anna Leskovjanská. 1. vyd. Spišská Nová Ves : ŠOP Spišská Nová Ves, 2014. 94 s. ISBN 978-80-89310-82-1. S. 58.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Deväťsil Kablíkovej
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Deväťsil Kablíkovej
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Devětsil Kablíkové na českej Wikipédii.