Hrubý štít
| Hrubý štít | |
| vrch | |
 Hrubý štít
| |
| Štáty |  Slovensko,  Poľsko
|
|---|---|
| Regióny | Prešovský, Malopoľské vojvodstvo |
| Okresy | Poprad, Powiat tatrzański |
| Obce | Vysoké Tatry, Tatranská Bukovina |
| Časť | Vysoké Tatry |
| Pohorie | Tatry |
| Podcelok | Východné Tatry |
| Povodia | Dunajec, Váh |
| Nadmorská výška | 2 172,1 m n. m. |
| Súradnice | 49°11′50″S 20°02′24″V / 49,1973°S 20,04°V |
| Najľahší výstup | po  žltej značke od plesa Wielki Staw Polski
|
  Poloha v rámci Slovenska
| |
 Poloha v rámci Tatier
| |
| Wikimedia Commons: Szpiglasowy Wierch | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Hrubý štít (2 172,1 m n. m.[1][2]; poľ. Szpiglasowy Wierch, nem. Galizischer, (haličsky) Gruby aj Grenzberg, maď. Vastag hegy aj Liptói-határhegy) je uzlový štít v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier na slovensko-poľskej hranici. Leží nad Temnosmrečinskou dolinou nad Štrbským Plesom, približne 22 km severozápadne od Popradu.[3]
Názov
[upraviť | upraviť zdroj]Vrch dostal názov podľa rozložitej formy. Hrubý štít nazývali Poliaci Grubym, Grubym Wierchom alebo Grubym Miedzianym Wierchom.[4]
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Nachádza sa v strednej časti Tatier, v geomorfologickom podcelku Východné Tatry a časti Vysoké Tatry.[5] Leží na slovensko-poľskej hranici, na pomedzí Prešovského kraja a Malopoľského vojvodstva. Juhozápadne sa zvažujúca časť hrebeňa patrí do okresu Poprad a katastra mesta Vysoké Tatry, severné a východné svahy patria do Powiatu tatrzańského a gminy Bukowina Tatrzańska. Najbližšími sídlami na slovenskom území sú severovýchodne situovaná Tatranská Javorina, juhovýchodne ležiace Vyšné Hágy, južne Štrbské Pleso a juhozápadne Podbanské, na poľskom území sa severozápadným smerom nachádza mesto Zakopané.[6][1] Vrch sa nachádza v Tatranskom národnom parku v slovenskej i poľskej časti pohoria a juhozápadná časť je súčasťou národnej prírodnej rezervácie Kôprová dolina.[3]
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Hrubý štít je uzlový vrch v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier, medzi Rysmi (2 503 m n. m.) a Svinicou (2 301 m n. m.). Na severovýchod vysiela dlhý bočný hrebeň, ktorý oddeľuje Dolinu Pięciu Stawów Polskych (Dolinu Piatich poľských plies) od Doliny Morskiego oka.[4] Južne a juhozápadne je slovenskom území Temnosmrečinská dolina s Vyšným a Nižným Temnosmrečinským plesom, severne je mohutné pleso Wielki Staw Polski.[1] V hlavnom hrebeni je severozápadným susedom Čiernou lávkou oddelená Kotolnica (1 963 m n. m.), juhovýchodným smerom sa vypína Čubrina (2 378 m n. m.), severovýchodne je v bočnom hrebeni Szpiglasovým sedlom oddelený vrch Miedziane (2 233 m n. m.).[4][6][1]
Severne sa nachádza Opalony Wierch (2 115 m n. m.), Wielki Woloszyn (2 154 m n. m.) a Kozí vrch (2 291 m n. m.), západne Svinica (2 301 m n. m.), Kotolnica (1 963 m n. m.), Veľká kopa (2 052 m n. m.), Nefcerské veže (2 349 m n. m.) a Krížna (2 040 m n. m.), južne Kriváň (2 495 m n. m.), Hrubý vrch (2 428 m n. m.), Hlinská veža (2 330 m n. m.), Satan (2 422 m n. m.) a Kôprovský štít (2 367 m n. m.) a východne Hincova veža (2 377 m n. m.), Čubrina (2 378 m n. m.), Veľký Mengusovský štít (2 432 m n. m.), Rysy (2 503 m n. m.), Mních (2 067 m n. m.) a Miedziane (2 233 m n. m.).[1] Juhozápadné svahy odvodňuje Kôprovský potok do Váhu, voda zo severných odteká potokom Roztoka a z východných Rybím potokom do Bielej vody a Dunajca.[1][4] Na vrchol vedie z poľskej strany značený turistický chodník.[3]
Výhľady
[upraviť | upraviť zdroj]Turisticky voľne prístupný skalnatý vrchol[6] umožňuje kruhový rozhľad. Viditeľné sú mnohé vrcholy a okolité doliny Vysokých Tatier, výnimočne je výhľad na časť Nízkych Tatier a Veľkú Fatru.[7]
Prístup
[upraviť | upraviť zdroj]Štít sa nachádza na území národnej prírodnej rezervácie a Tatranského národného parku[3], napriek tomu patrí medzi veľmi navštevované vrcholy. Umožňuje to žlto značený turistický chodník cez Szpiglasove sedlo:
- od východu z lokality Morské oko cez rázc. Dolina za Mnichem
- od severozápadu od plesa Wielki Staw Polski[3]
Tatranská panoráma z vrcholu
[upraviť | upraviť zdroj]Zľava Miedziane, Belianske Tatry, trojuholníkový Kolový štít, dvojvrchol Ľadového a Malého Ľadového štítu, skupinka Lomnického štítu, Javorový štít, Svišťový štít, Divá veža, rozoklaný hrebeň Východná Vysoká – Bradavica. Pred ním sa v popredí presadia Malé Rysy, Rysy a Vysoká, potom celkom vpredu Veľký Mengusovský štít a Čubrina, za Piargovým hrebeňom rozložitý Kôprovský štít, za ním kúsok Štrbského štítu a časť hrebeňa Solísk, od Hrubého vrchu dlhý zubatý hrebeň Hrubô za ktorým vyčnieva kúsok Kriváňa. Za zelenými Liptovskými Kopami Západné Tatry, celkom vpravo Valentková a Svinica nad plesom Zadni Staw.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c d e f Vysoké Tatry. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
- ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 39.
- ↑ a b c d e Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2024-01-15]. Dostupné online.
- ↑ a b c d BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2024-01-15]. Dostupné online.
- ↑ a b c Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-01-15]. Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2024-01-15]. Dostupné online.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Hrubý štít
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]- Vysoké Tatry
- Kôprová dolina (národná prírodná rezervácia)
- Tatranský národný park
- Zoznam vrcholov vo Vysokých Tatrách