Deväťsil lekársky
| Deväťsil lekársky | |
 Deväťsil lekársky – rozkvitajúce rúrkokveté úbory. | |
| Stupeň ohrozenia | |
|---|---|
 | |
| Vedecká klasifikácia | |
| Vedecký názov | |
| Petasites hybridus (L.) G.Gaertn., B.Mey. & Scherb.[1][2], 1802[1][2] | |
| Synonymá | |
Zoznam
| |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Deväťsil lekársky[3] (iný názov deväťsil hybridný[4], lat. Petasites hybridus)[2] je druh trvácej byliny rodu deväťsil, z čeľade astrovité (Asteraceae).[3] Prirodzene je rozšírený od Európy až po severný Irán.[2]
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Deväťsil lekársky je trváca bylina s hrubým, hľuzovitým podzemkom. Byľ je dutá, priama, zelená, často slabo purpurová a pavučinato vlnatá, vysoká 15 až 40 cm, v čase zrelosti plodov vysoká až 130 cm.[3][5][6][7]
Prízemné listy sú stopkaté, s valcovitou a hlboko rebrovitou stopkou. Do plnej veľkosti dorastajú až po odkvitnutí kvetov, pričom môžu dosiahnuť dĺžku až 100 cm a šírku do 90 cm. Čepeľ je kožovitá, spravidla široko srdcovito okrúhla, na okraji nerovnako laločnato zúbkatá, na vrchole spravidla krátko končistá. Byľové listy sú početné, šupinovité, sediace, čepeľ je mäkká, široko kopijovitá.[3][5][6][8]
Súkvetia sú tvorené hustými strapcami úborov, ktoré sa po odkvitnutí ešte viac predĺžia. Úbory samčích rastlín sú krátkostopkaté, obrátene kužeľovité, úbory samičích rastlín sú menšie, kužeľovité, s trocha dlhšími stopkami. Zákrov je dvoj až trojradový, fialové zákrovné listene sú podlhovasté až čiarkovité.[3][5][6][8][9][7]
Plodmi sú chlpaté nažky, ktoré sa sa vyvíjajú len zo samičích úborov a sú vybavené chocholcom.[3][5]
Rozšírenie
[upraviť | upraviť zdroj]Deväťsil lekársky je rozšírený v celej Európe s centrom v strednej Európe, na severe po Škótsko a strednú časť Škandinávskeho polostrova a Fínsko, na východe siaha až do centrálneho Ruska, na juhu po Sicíliu a zasahuje až po severný Irán.[3]
Zavlečený je v Spojených štátoch (New Hampshire) a za vyhynutý bol vyhlásený v Alžírsku.[2]
Na Slovensku sa vyskytuje iba poddruh deväťsil lekársky pravý, hojný v celých Karpatoch. Pravdepodobne úplne chýba na Burde a Podunajskej nížine.[3]
Ekológia
[upraviť | upraviť zdroj]Deväťsil lekársky rastie najčastejšie na vlhkých, na živina bohatých, ťažkých, často štrkovitých a piesočnatých pôdach, väčšinou na brehoch potokov a riek, v prameniskách, na vlhkých okrajoch lesov od nížin až po horský stupeň. Kvitne od marca do mája.[3][6]
Význam a využitie
[upraviť | upraviť zdroj]Deväťsil lekársky sa pre svoje liečivé vlastnosti v ľudovom liečiteľstve využíva ako diuretikum, diaforetikum a spazmolytikum. Drogou je usušený koreň a usušené listy.[9][7]
Poddruhy
[upraviť | upraviť zdroj]V rámci druhu eviduje databáza semenných rastlín POWO tieto súčasné poddruhy:[2]
- deväťsil lekársky pravý (Petasites hybridus subsp. hybridus) – od Európy až po severný Irán.[10][3]
- Petasites hybridus subsp. ochroleucus – sever Balkánskeho polostrova, Ukrajina a Krym.[11]
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]-
Ilustrácia -
Prízemné listy. -
Detail prízemného listu. -
Súkvetie s nerozkvitnutými úbormi. -
Súkvetia s odkvitnutými úbormi -
Odkvitnuté úbory so zrelými nažkami.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b Oekon. Fl. Wetterau 3(2): 184 (1802)
- ↑ a b c d e f Petasites hybridus (L.) G.Gaertn., B.Mey. & Scherb. [online]. Kew: POWO – Plants of the World Online, Kew, [cit. 2024-12-19]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ a b c d e f g h i j Flóra Slovenska. Ed. Kornélia Goliašová, Iva Hodálová, Pavol Mereďa. 1. vyd. Zväzok VI/2, 1. časť. Bratislava : Veda, 2023. 799 s. ISBN 978-80-224-2000-6. S. 67-70.
- ↑ Botanika. Ed. Tibor Baranec, Ivan Ikrényi, Peter Štrba, Pavol Eliáš, Ľuba Ďurišová. 3. vyd. Nitra : SPU Nitra, 2021. 169 s. ISBN 978-80-552-2380-3. S. 142.
- ↑ a b c d Veľký kľúč na určovanie vyšších rastlín. Ed. Josef Dostál, Martin Červenka. 1. vyd. Zväzok II. Bratislava : SPN, 1992. 790 s. ISBN 80-08-00003-1. S. 1081.
- ↑ a b c d Veľká kniha rastlín, hornín, minerálov a skamenelín. Ed. Michal Hrabovský a kol.. 1. vyd. Bratislava : IKAR, 2021. 387 s. ISBN 978-80-551-6882-1. S. 314-315.
- ↑ a b c Liečivé rastliny. Ed. Miroslav Haban, Pavol Otepka, Štefánia Vaverková, Marta Habánová, Renáta Kobidová. 1. vyd. Nitra : SPU Nitra, 2013. 159 s. ISBN 978-80-552-1121-3. S. 23.
- ↑ a b Naša príroda; Živočíchy a rastliny strednej Európy. 1. vyd. Bratislava : Reader’s Digest Výber, 2000. 432 s. ISBN 80-88983-03-7. S. 115.
- ↑ a b Liečivé rastliny. Ed. Sergej Mochnacký, Tibor Benčať, Karol Kočík, Blažena Benčáťová. 1. vyd. Zvolen : TU Zvolen, 2016. 266 s. ISBN 978-80-228-2912-0. S. 178-179.
- ↑ Petasites hybridus subsp. hybridus [online]. Kew: POWO – Plants of the World Online, Kew, [cit. 2024-12-19]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Petasites hybridus subsp. ochroleucus [online]. Kew: POWO – Plants of the World Online, Kew, [cit. 2024-12-19]. Dostupné online. (po anglicky)
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Deväťsil lekársky
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Deväťsil lekársky
