Deväťsil lekársky pravý
| Deväťsil lekársky pravý | |
.jpg) Deväťsil lekársky pravý – stonka, šupinovité byľové listy a úbory v strapcovitom súkvetí. | |
| Stupeň ohrozenia | |
|---|---|
 | |
| Vedecká klasifikácia | |
| Vedecký názov | |
| Petasites hybridus subsp. hybridus (L.) G.Gaertn., B.Mey. & Scherb.[2][3], 1802[2][3] | |
| Synonymá | |
Zoznam
| |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Deväťsil lekársky pravý[4] (lat. Petasites hybridus subsp. hybridus)[3] je poddruh trvácej byliny rodu deväťsil, z čeľade astrovité (Asteraceae).[4] Prirodzene je rozšírený od Európy až po severný Irán.[3]
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Deväťsil lekársky pravý je trváca bylina s hrubým, na konci hľuzovitým, nepríjemne páchnucim podzemkom. Byľ je dutá, priama, vysoká 15 až 40 cm. V čase zrelosti plodov vysoká až 130 cm, zelená, často slabo purpurová a pavučinato vlnatá.[4][5][6][7]
Prízemné listy sú stopkaté, spravidla s dutou, valcovitou, hlboko rebrovitou stopkou a do plnej veľkosti dorastajú až po odkvitnutí kvetov, pričom môžu dosiahnuť dĺžku až 100 cm a šírku do 90 cm. Čepeľ je kožovitá, spravidla široko srdcovito okrúhla, na báze široko oblúkovito vykrojená, na okraji nerovnako laločnato zúbkatá, na vrchole spravidla krátko končistá. Je matne zelená, nelesklá, na líci krátko štetinatá, na rube spočiatku sivo plstnatá, neskôr lysavejúca. Byľové listy sú početné, šupinovité, sediace, čepeľ je mäkká, široko kopijovitá.[4][5][6][8]
Súkvetia sú tvorené hustými strapcami úborov, ktoré sa po odkvitnutí ešte viac predĺžia. Úbory samčích rastlín sú krátkostopkaté, obrátene kužeľovité s priemerom do 10 mm, úbory samičích rastlín sú menšie, kužeľovité, s trocha dlhšími stopkami s priemerom do 5 mm, oba s ružovými alebo bielymi rúrkovitými kvetmi. Samčie strapcovité súkvetie tvorí až 55 úborov, samičie môže mať až do 150 úborov. Zákrov je dvojradový až trojradový, fialové zákrovné listene sú podlhovasté až čiarkovité.[4][5][6][8][9][7]
Plodmi sú červenohnedé, hranolovité a chlpaté nažky, ktoré sa sa vyvíjajú len zo samičích úborov. Nažky sú dlhé do 3 mm, na vrchole s chocholcom, ktorého lúče v čase zrelosti plodov sú dlhé do 6 mm.[4][5][8]
Rozšírenie
[upraviť | upraviť zdroj]Deväťsil lekársky pravý je rozšírený v celej Európe s centrom v strednej Európe, na severe po Škótsko a strednú časť Škandinávskeho polostrova a Fínsko, na východe siaha až do centrálneho Ruska, na juhu po Sicíliu a zasahuje až po severný Irán.[4]
Na Slovensku sa hojne vyskytuje v celých Karpatoch, v Považskom Inovci, Strážovských vrchoch, Štiavnických vrchoch, Slovenskom raji, Malej Fatre a Veľkej Fatre, Vysokých Tatrách, Beskydách a Bukovských vrchoch. Pravdepodobne úplne chýba na Burde a Podunajskej nížine. Najnižšie zaznamenaný výskyt pochádza z Pavloviec nad Uhom (102 m n. m.) a najvyšší z Veľkej Studenej doliny vo Vysokých Tatrách ( ca 1 700 m n. m.).[4]
Ekológia
[upraviť | upraviť zdroj]Deväťsil lekársky pravý rastie najčastejšie na vlhkých, na živiny bohatých, ťažkých, často štrkovitých a piesočnatých pôdach, väčšinou na brehoch potokov a riek, v prameniskách, na vlhkých okrajoch lesov od nížin až po horský vegetačný stupeň. Kvitne od marca do mája.[4][6]
Význam a využitie
[upraviť | upraviť zdroj]Deväťsil lekársky pravý obsahuje sliz, triesloviny, inulín, minerálne látky a ich soli a farbiva (dextrín). Pre svoje liečivé vlastnosti sa v ľudovom liečiteľstve využíva ako diuretikum, diaforetikum a spazmolytikum. Drogou je usušený koreň a usušené listy.[9][7]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska. Ed. Daniel Baláž, Karol Marhold, Peter Urban. Zväzok Suplement 20. Banská Bystrica : ŠOP Banská Bystrica, 2001. 77 s. S. 66.
- ↑ a b Oekon. Fl. Wetterau 3(2): 184 (1802)
- ↑ a b c d Petasites hybridus subsp. hybridus [online]. Kew: POWO – Plants of the World Online, Kew, [cit. 2024-12-20]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ a b c d e f g h i Flóra Slovenska. Ed. Kornélia Goliašová, Iva Hodálová, Pavol Mereďa. 1. vyd. Zväzok VI/2, 1. časť. Bratislava : Veda, 2023. 799 s. ISBN 978-80-224-2000-6. S. 67-70.
- ↑ a b c d Veľký kľúč na určovanie vyšších rastlín. Ed. Josef Dostál, Martin Červenka. 1. vyd. Zväzok II. Bratislava : SPN, 1992. 790 s. ISBN 80-08-00003-1. S. 1081.
- ↑ a b c d Veľká kniha rastlín, hornín, minerálov a skamenelín. Ed. Michal Hrabovský a kol.. 1. vyd. Bratislava : IKAR, 2021. 387 s. ISBN 978-80-551-6882-1. S. 314-315.
- ↑ a b c Liečivé rastliny. Ed. Miroslav Haban, Pavol Otepka, Štefánia Vaverková, Marta Habánová, Renáta Kobidová. 1. vyd. Nitra : SPU Nitra, 2013. 159 s. ISBN 978-80-552-1121-3. S. 23.
- ↑ a b c Naša príroda; Živočíchy a rastliny strednej Európy. 1. vyd. Bratislava : Reader’s Digest Výber, 2000. 432 s. ISBN 80-88983-03-7. S. 115.
- ↑ a b Liečivé rastliny. Ed. Sergej Mochnacký, Tibor Benčať, Karol Kočík, Blažena Benčáťová. 1. vyd. Zvolen : TU Zvolen, 2016. 266 s. ISBN 978-80-228-2912-0. S. 178-179.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Deväťsil lekársky pravý
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Deväťsil lekársky pravý
