Diaľnica A3 (Chorvátsko)
 | |
   | |
| Diaľnica A3 | |
|---|---|
 | |
| ■ v prevádzke | |
| Základné údaje | |
| Správca | Hrvatske autoceste d.o.o. (HAC) |
| Výstavba | 1977-2006 |
| Celková dĺžka | 306,620 km |
| v prevádzke | 306,620 km |
| Štát |  Chorvátsko
|
| Župa | Záhreb, Záhrebská župa Sisacko-moslavinská župa Brodsko-posávska župa Vukovarsko-sriemska župa |
| Výjazdy | 21 (v prevádzke) |
| Križovatky | 4 (v prevádzke) |
 | |
| Diaľnica A3 pri Slavonskom Brode | |
| Objekty na trase | |
|
| |
Diaľnica A3 (chorv. Autocesta A3, Posavska autocesta, Autocesta Zagreb-Lipovac) je 306,4 km dlhá diaľnica v Chorvátsku, ktorá spája hraničný priechod Bregana s hlavným mestom Záhreb a pokračuje Posávskou oblasťou až k srbskej štátnej hranici pri obci Lipovac.
Diaľnica sa nachádza na trasách troch európskych ciest. Po celej dĺžke diaľnice vedie E70 a na úseku Buzin-Ivanja Reka E65 a E71. Na slovinskom území na ňu nadväzuje tamojšia diaľnica A2, v Srbsku zas diaľnica A3.
Diaľnica A3 je spoplatnená na dĺžke asi 280 kilometrov. Výnimku tvorí len obchvat mesta Záhreb na 26 kilometrovom úseku Jankomir-Ivanja Reka, ktorý je bez úhrady. Mýtne poplatky sa vyberajú v mýtniciach, ktoré sa nachádzajú na každom výjazde, respektíve na konci spoplatneného úseku. Priemerná cena za kilometer je približne 0,35 chorvátskej kuny[1]. Diaľnicu A3 spravuje na celej jej dĺžke štátna spoločnosť Hrvatske autoceste d.o.o. (HAC).
História
[upraviť | upraviť zdroj]Diaľnica bratstva a jednoty
[upraviť | upraviť zdroj]
O pôvodnej ceste na trase diaľnice A3 pozri Diaľnica bratstva a jednoty.Moderná spojnica medzi hlavnými mestami väčšiny juhoslovanských zväzových republík bola naprojektovaná koncom 40. rokov 20. storočia, pričom jej výstavba začala 1. apríla 1948. V tom čase sa budovala ako dvojpruhová cesta a na stavbe sa podieľalo okolo 300 tisíc mladých ľudí a vojakov Juhoslovanskej ľudovej armády. 382 kilometrov novej cesty medzi Belehradom a Záhrebom otvorili 27. júla 1950. V pláne bola i dostavba úsekov do Ľubľany a Skopje, no uprednostnená bola výstavba ciest v najchudobnejšej zväzovej republike Bosna a Hercegovina, čo viedlo ku vzniku tzv. Cestnej aféry.
Nová cesta síce bola nazývaná ako diaľnica (chorv. Autocesta, resp. srb. Autoput), no v skutočnosti išlo o klasickú dvojpruhovú cestu s úrovňovými križovaniami. Povrch cesty bol rôzny, väčšinou sa používali zmesi betónu, asfaltu, no na niektorých úsekoch sa povrch vozovky vyložil kameňmi[2][3].
Diaľnica bratstva a jednotnosti bola pôvodne projektovaná na hustotu dopravy približne 9 tisíc vozidiel za deň a plány počítali aj s prípadným rozšírením na štyri jazdné pruhy. V roku 1971 hustota začala dosahovať kritické hodnoty a začala sa príprava na výstavbu skutočnej diaľnice s dvoma jazdnými pruhmi v každom jazdnom smere. Parlament Chorvátskej socialistickej republiky však zamýšľal aj výstavbu diaľnice do Rijeky a plánovanú komunikáciu do Splitu dokonca pomenoval ako diaľnicu kráľa Tomislava, za čo bol belehradským vedením štátu kritizovaný[4].
Rozširovanie cesty
[upraviť | upraviť zdroj]Výstavba štvorpruhovej diaľnice začala po prieťahoch až v roku 1977 na úseku záhrebského obchvatu medzi obcami Jankomir a Lučko s dĺžkou 5,85 km. Tento úsek otvorili v roku 1979 a medzitým sa začala i výstavba nadväzujúceho úseku Lučko-Ivanja Reka (22,15 km), ktorý sprejazdnili v roku 1981. Štvorpruhový obchvat hlavného mesta Chorvátska bol tak dokončený len za štyri roky.
V tom istom čase prebiehala i výstavba úseku Ivanja Reka-Lipovljani s dĺžkou 76,52 km, ktorý bol otvorený v roku 1980. O päť rokov neskôr diaľnicu predĺžili o ďalších 35,82 km po obec Okučani, v roku 1986 pribudol 7,5 kilometrový úsek Okučani-Prvča. V rokoch 1988 a 1989 pribudli ešte dva úseky Prvča-Brodski Stupnik (40,56 km) a Brodski Stupnik-Slavonski Brod (8,8 km). O dva roky neskôr, v roku 1991 bol dokončený obchvat mesta Slavonski Brod s dĺžkou 11,4 km.[5][6].
Ďalšia výstavba bola prerušená z dôvodu vypuknutia etnických nepokojov a vojny v Juhoslávii. V októbri 1991 bola zastavená premávka na úseku Novska-Nova Gradiška a z dôvodu vzniku štátneho útvaru SAO Západné Slavónsko stratila chorvátska vláda s týmto úsekom spojenie[7]. Premávku sa podarilo obnoviť až 21. decembra 1994, no vzhľadom na stále prebiehajúce násilnosti bola jazda po diaľnici nebezpečná až do mája 1995[8].
Po skončení vojenského konfliktu bola vykonaná inšpekcia na celom existujúcom úseku diaľnice. Mnohé objekty, vrátane mostov a viaduktov, boli zničené bombardovaním i využívaním komunikácie na presun vojenskej techniky[5][9].
Povojnová výstavba
[upraviť | upraviť zdroj]Po skončení vojny sa pristúpilo k okamžitej rekonštrukcii zničenej časti komunikácie, no začalo sa aj s dostavbou na novú juhoslovanskú hranicu pri obci Bajakovo. V roku 1996 pribudol 10,9 km dlhý úsek Slavonski Brod-Oprisavci, o tri roky neskôr aj úsek Oprisavci-Velika Kopanica (16,9 km). V roku 2002 bolo sprajazdnených ďalších 13,67 km východne od Záhrebu smerom na slovinskú štátnu hranicu a 25,95 km na úseku Velika Kopanica-Županja [10]. Najvýchodnejší úsek diaľnice A3 medzi obcou Županja a srbskou hranicou bol dokončený v roku 2006. V tomto období bolo vymenené aj dopravné značenie, ktoré diaľnicu označovalo ako štátnu cestu 4. Tá týmto úkonom definitívne zanikla [5].
Na výstavbu diaľnice A3 sa celkovo preinvestovalo okolo 7 miliárd kún, z čoho vyplýva, že diaľnica A3 patrí medzi najlacnejšie v krajine [11][12][6].
| Roky výstavby | Úsek | Dĺžka | Dátum otvorenia | Celková dĺžka |
| 1977 | Začiatok stavebných prác | 0,000 km | ||
| 1977-1979 | Jankomir - Lučko | 5,85 km | 5,850 km | |
| 1979-1981 | Lučko - Ivanja Reka | 22,15 km | 28,000 km | |
| 1978-1981 | Ivanja Reka - Lipovljani | 76,52 km | 104,520 km | |
| Celkom za roky 1977-1981 | 104,520 km | |||
| 1982-1985 | Lipovljani - Okučani | 35,82 km | 104,340 km | |
| 1985-1986 | Okučani - Prvča | 7,50 km | 147,840 km | |
| 1985-1988 | Prvča - Brodski Stupnik | 40,56 km | 188,400 km | |
| 1988-1989 | Brodski Stupnik - Slavonski Brod-zapad | 8,80 km | 192,700 km | |
| 1989-1991 | Slavonski Brod-zapad - Slavonski Brod-istok | 11,40 km | 208,600 km | |
| Celkom za roky 1981-1991 | 104,080 km | |||
| 1995-1996 | Slavonski Brod-istok - Oprisavci | 10,90 km | 219,500 km | |
| 1997-1999 | Oprisavci - Velika Kopanica | 16,90 km | 236,400 km | |
| 2000-2002 | Bregana - Jankomir | 13,67 km | 250,070 km | |
| 2000-2002 | Velika Kopanica - Županja | 25,95 km | 276,020 km | |
| 2003-2006 | Županja - Bajakovo | 30,42 km | 30.6.2006 | 306,620 km |
| Celkom za roky 1995-2006 | 98,020 km | |||
Mýto
[upraviť | upraviť zdroj]
Diaľnica A3 je spoplatnená na dĺžke asi 280 kilometrov. Výnimku tvorí len obchvat mesta Záhreb na 26 kilometrovom úseku Jankomir-Ivanja Reka, ktorý je bez úhrady. Poplatky sa vyberajú prostredníctvom mýta v mýtniciach, ktoré sa nachádzajú na každom výjazde. Vodič si pri vjazde na diaľnicu vyzdvihne lístok obsahujúci magnetický pás, ktorý následne pri výjazde z diaľnice predloží. Na základe informácií v magnetickom páse je v závislosti od cenníka vypočítaný poplatok za prejdenú trasu.
Najväčšou mýtnicou je Ivanja Reka, ktorá sa nachádza juhovýchodne od Záhrebu. K dispozícii je až 14 priehradiek, ktorých počet je rozdeľovaný pre oba jazdné smery podľa aktuálnej hustoty dopravy. Poplatky je možné platiť v hotovosti, prostredníctvom kreditnej karty, respektíve pomocou palubnej jednotky ENC (z chorv. elektronička naplata cestarine, teda doslovne elektronické platenie mýta).
Za obdobie od januára do augusta 2009 vyzbierala spoločnosť Hrvatske autoceste poplatky za použitie diaľnice A3 v hodnote 889,8 milióna chorvátskych kún[13].
| Ceny mýta na vybraných trasách[1] | ||
|---|---|---|
| Úsek | Dĺžka1 | Poplatok |
| Bobovica - Jankomir | 11,9 km | 5 HRK |
| Ivanja Reka - Novska | 86,57 km | 34 HRK |
| Ivanja Reka - Slavonski Brod-zapad | 170,77 km | 68 HRK |
| Ivanja Reka - Lipovac | 263,47 km | 105 HRK |
1 - vzdialenosti medzi mýtnicami sa nezhodujú so vzdialenosťami medzi výjazdmi, pretože mýtnice sú od križovatiek vzdialené maximálne kilometer.
Hustota dopravy
[upraviť | upraviť zdroj]Hustota dopravy na diaľnici je pravidelne zisťovaná sčítaním počtu prechodov na mýtniciach, ktoré spravuje spoločnosť Hrvatske autoceste d.o.o. Najvyššia priemerná hustota, až 41 549 vozidiel za deň, bola v roku 2004 zaznamenaná na obchvate Záhrebu na úseku Jankomir-Lučko. Vysoké čísla boli zaznamenané aj na zbernej mýtnici Ivanja Reka, ktorou v roku 2009 prešlo v priemere 27 049 vozidiel denne, pričom v letných mesiacoch ich bolo až 34 543. S narastajúcou vzdialenosťou od hlavného mesta priemerná denná hustota dopravy postupne klesá až na hodnotu 5 865 vozidiel denne na prihraničnom úseku Spačva-Lipovac[14]. Z údajov sú zreteľné rozdiely medzi celkovou hustotou počas celého roka (AADT) a čiastkovou počas letnej sezóny (ASDT) a to najmä v okolí hraničných priechodov a významných križovatiek.
| Štatistika hustoty dopravy | ||||
| Miesto sčítania | AADT | ASDT | Poznámky | |
| 1910 Bobovica | 9 046 | 14 065 | Medzi hraničným priechodom Bregana a mýtnicou Bobovica | |
| 1909 Bregana | 9 444 | 14 786 | Medzi mýtnicou Bobovica a výjazdom Sveta Nedelja | |
| Jankomir | 41 549 | - | Na úseku Jankomir-Lučko v roku 2004 | |
| 2013 Ivanja Reka | 27 046 | 34 543 | Medzi mýtnicou Ivanja Reka a výjazdom Rugvica | |
| 2027 Rugvica | 24 508 | 32 159 | Medzi výjazdom Rugvica a Ivanić Grad | |
| 2114 Ivanić Grad | 21 055 | 28 861 | Medzi výjazdom Ivanić Grad a Križ | |
| 2121 Križ | 20 215 | 28 061 | Medzi výjazdom Križ a Popovača | |
| 2118 Popovača | 19 973 | 28 090 | Medzi výjazdom Popovača a Kutina | |
| 3302 Kutina | 17 286 | 25 113 | Medzi výjazdom Kutina a Novska | |
| 3405 Novska | 16 187 | 23 710 | Medzi výjazdom Novska a Okučani | |
| 3407 Okučani | 14 924 | 21 911 | Medzi výjazdom Okučani a Nova Gradiška | |
| 3510 Nova Gradiška | 13 888 | 20 667 | Medzi výjazdom Nova Gradiška a Lužani | |
| 3514 Lužani | 13 770 | 20 515 | Medzi výjazdom Lužani a Slavonski Brod-zapad | |
| 3511 Slavonski Brod-zapad | 10 581 | 16 464 | Medzi výjazdom Slavonski Brod-zapad a Slavonski Brod-istok | |
| 3609 Slavonski Brod-istok | 11 888 | 17 742 | Medzi výjazdom Slavonski Brod-istok a križovatkou Sredanci | |
| 3617 Sredanci | 9 571 | 15 183 | Medzi križovatkou Sredanci a výjazdom Velika Kopanica | |
| 3613 Velika Kopanica | 8 675 | 14 049 | Medzi výjazdom Velika Kopanica a Babina Greda | |
| 3714 Babina Greda | 8 772 | 14 190 | Medzi výjazdom Babina Greda a Županja | |
| 3716 Županja | 5 925 | 10 350 | Medzi výjazdom Županja a Spačva | |
| 3807 Spačva | 5 865 | 10 266 | Medzi výjazdom Spačva a Lipovac | |
- AADT: priemerná ročná denná hustota dopravy
- ASDT: priemerná letná denná hustota dopravy
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]-
Výjazd číslo 2 - Sveta Nedelja -
Križovatka Lučko -
Pred križovatkou Sredanci (s diaľnicou A5) -
Križovatka diaľnic A5 a A3
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b Mýtna kalkulačka HAC [online]. Záhreb: Hrvatske autoceste, d.o.o., [cit. 2010-12-15]. Dostupné online. Archivované 2008-04-10 z originálu. (chorvátsky)
- ↑ Diaľnica bratstva a jednotnosti [online]. Zbirka.si, [cit. 2010-12-15]. Dostupné online. (slovinsky)[nefunkčný odkaz]
- ↑ Stroj času (1.4.2010) [online]. Rádiotelevízia Srbsko, 01.04.2010, [cit. 2010-12-15]. Dostupné online. (srbsky)
- ↑ MILIČIĆ, Jakša. Diaľnica Záhreb-Split [online]. Matica hrvatska, 2004, [cit. 2010-12-15]. Dostupné online. Archivované 2011-05-19 z originálu. (chorvátsky)
- ↑ a b c Výstavba diaľnice v Slavónsku [online]. Građevinar, 07.09.2006, [cit. 2010-12-15]. Dostupné online. Archivované 2011-07-18 z originálu. (chorvátsky)
- ↑ a b CRNJAK, Mario; PUŽ, Goran. Nadradená dopravná infraštruktúra. Záhreb : Hrvatske autoceste d.o.o., 2007-11. Dostupné online. ISBN 9789537491022 Chybné ISBN. S. 18-20. Archivované 2011-10-04 z originálu. (chorvátsky)
- ↑ R. Craig Nation. Vojna na Balkáne, 1991-2002. [s.l.] : Strategic Studies Institute, 2003. Dostupné online. ISBN 1584871342. S. 135. Archivované 2010-11-07 z originálu. (anglicky)
- ↑ R. Craig Nation. Vojna na Balkáne, 1991-2002. [s.l.] : Strategic Studies Institute, 2003. Dostupné online. ISBN 1584871342. S. 204. Archivované 2010-11-07 z originálu. (anglicky)
- ↑ RADIĆ, Jure; PUŽ, Goran; ŽDERIĆ, Željko. Rekonštrukcia mostov v Chorvátsku. [s.l.] : Chorvátska akadémia vedy a umenia, 2007. ISBN 9789531691543. S. 140-147. (chorvátsky)
- ↑ Úsek Velika Kopanica-Županja na diaľnici Záhreb-Lipovac [online]. Građevinar, 22.06.2000, [cit. 2010-12-15]. Dostupné online. Archivované 2011-07-18 z originálu. (chorvátsky)
- ↑ V prevádzke úsek Županja–Lipovac na diaľnici A3 [online]. Hrvatske autoceste d.o.o., 30.06.2006, [cit. 2010-12-15]. Dostupné online. Archivované 2011-09-30 z originálu. (chorvátsky)
- ↑ Diaľnica A3 - Bregana–Zagreb–Lipovac [online]. Hrvatske autoceste d.o.o., 03.07.2006, [cit. 2010-12-15]. Dostupné online. Archivované 2016-04-01 z originálu. (chorvátsky)
- ↑ Informácie o doprave a príjmoch počas turistickej sezóny [online]. Záhreb: Hrvatske autoceste, 10.09.2010, [cit. 2010-12-16]. Dostupné online. (chorvátsky)[nefunkčný odkaz]
- ↑ Sčítanie dopravy v roku 2009 [online]. Záhreb: Hrvatske ceste, 01.05.2010, [cit. 2010-12-15]. Dostupné online. Archivované 2011-02-21 z originálu. (anglicky)
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Diaľnica A3 (Chorvátsko)
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Hrvatske autoceste d.o.o. Archivované 2018-12-08 na Wayback Machine
- Zoznam výjazdov, križovatiek a iných objektov na diaľnici A3
- Chorvátsky automotoklub
| Diaľnice (Autoceste) |  | |
|---|---|---|
| Štátne cesty (Državne ceste) | ||