Diaľnica bratstva a jednoty
Diaľnica bratstva a jednoty (chorv. Autoput Bratstvo i jedinstvo, slovin. Avtocesta Bratstvo in enotnost) je bývalé označenie dnes už viacerých diaľnic v krajinách bývalej Juhoslávie. Diaľnica mala prechádzať väčšinou vtedajších zväzových republík a mala tak symbolizovať jednotu celého zväzu. V súčasnosti v jej trase vedie X. paneurópsky dopravný koridor.
Plánovaná trasa
[upraviť | upraviť zdroj]Podľa projektu mala diaľnica začínať na rakúskej hranici tunelom Karavanke a ďalej mala pokračovať okolo slovinských miest Jesenice, Ľubľana a Novo mesto. Ďalej by pokračovala cez chorvátsky Záhreb, Slavónsko až do hlavného mesta Belehrad. Tu sa mala otočiť na juh a pokračovať cez Niš v Srbsku a Skopje v Macedónsku až na grécke hranice.
Súčasné diaľnice na trase diaľnice Bratstva a jednoty
[upraviť | upraviť zdroj]- Slovinsko:
- Chorvátsko:
- Srbsko: ,
- Severné Macedónsko:
História
[upraviť | upraviť zdroj]Po druhej svetovej vojne bola cestná sieť v Juhoslávii v katastrofálnom stave. Komunikácie pre diaľkovú dopravu prakticky neexistovali, motorizácia postupovala a krajina stále viac zaostávala. Preto bol vypracovaný projekt na výstavbu diaľnice Bratstva a jednoty naprieč krajinou. Výstavby sa zúčastnilo takmer 300 000 ľudí, brigádnikov (domácich i zahraničných), či vojakov. Prvý úsek medzi Záhrebom a Belehradom bol sprevádzkovaný 27. júla 1950. Diaľnica sa na niektorých miestach stavala len v parametroch obyčajnej cesty. Tieto úseky sú dnes súčasťami štátnych ciest. Výstavbu v 60. a 70. rokoch poznačila tzv. Cestná aféra, keď boli chudobnejšie zväzové republiky uprednostňované pred najbohatšou republikou Slovinskom. Diaľnica pred rozpadom federácie nebola celá sprevádzkovaná, niektoré úseky v Macedónsku a Slovinsku boli dostavané až po vojne v 90. rokoch, dokonca niektoré nie sú postavené ani dnes.