Preskočiť na obsah

Diona (mesiac)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Dione (mesiac))
Diona

Mesiac Dione
Základné informácie
ObjaviteľGiovanni Cassini
Dátum objavenia21. marec 1684
SatelitSaturn
Iné označeniaSaturn IV
Orbitálne (obehové) vlastnosti
Veľká polos377 400 km
Excentricita0,0022
Perióda obehu2,7 dní
Uhol sklonu dráhy k rovníku planéty0.ä,019°
Fyzikálne vlastnosti
Rozmery1128,8 × 1122,6 × 1119,2 km
Hmotnosť(1,095452 ± 0,000168) × 1021 kg
Priemerná hustota1,478 ± 0,003 g/cm3
Gravitácia na rovníku0,23 m/s
Úniková rýchlosť0,51 km/s
Perióda rotácie2,736 915 d
Albedo0,998 ± 0,004
Priemerná povrchová teplota87 K
Jasnosť v opozícii10,4
Ďalšie odkazy
CommonsDiona

Diona[1] alebo Dione je prirodzený satelit Saturna. Objavil ho taliansky astronóm Giovanni Domenico Cassini v roku 1684. Meno dostal po matke gréckej bohyne Afrodity.

Mesiac sa skladá z polovice z kremičitanov a zvyšok tvorí vodný ľad. Povrch Dione je tmavší ako povrch iných Saturnových mesiacov, čo nasvedčuje tomu, že sa tu vyskytujú kamenné plochy nepokryté ľadom. Satelit je posiaty množstvom kráterov, z ktorých veľká väčšina nepresahuje svojím priemerom 40 km. Najväčší z nich, Amata, má priemer takmer 240 km. Snímky Voyageru 2 odhalili jasnú oblasť okolo krátera, ktorú tvoria svetlé pruhy. Sú to pravdepodobne zlomy vytvorené presakujúcou a následne mrznúcou vodou. Je to 4. najväčší mesiac Saturna.

Na povrchu, blízko rovníka, sa nachádzajú svetlé pruhy neznámeho pôvodu. Vzhľadom na to, že prechádzajú cez ďalšie povrchové útvary ide o mladý výtvor. Sú rovnobežné, tenké (do 5 km) a dlhé desiatky až stovky kilometrov. Nazývajú sa linear virgae. Možným vysvetlením tohto povrchového útvaru je, že ho vytvoril dopad materiálu (z prstencov, ostatných mesiacov alebo vesmírneho odpadu) pri nízkej rýchlosti.[2][3]

V roku 2013 bola, na základe analýzy údajov a snímok sondy Cassini, zverejnená hypotéza o existencii podpovrchového oceánu na Dione v minulosti, v časoch jeho formovania.[4]

V septembri 2016 vydala trojica vedcov z belgického Kráľovského observatória prácu, akceptovanú na publikovanie v časopise Geophysical Research Letters, naznačujúcu existenciu súčasného oceánu. Autori analyzovali údaje o gravitácii a tvare telesa, pričom dospeli k záveru, že povrchová vrstva hrúbky 99 ± 23 km obklopuje 65 ± 30 km hlboký globálny oceán. Pokiaľ sú použitý model a závery správne, ide o prvý dôkaz existencie súčasného oceánu na Dione.[5]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Názvy mimozemských objektov [online]. Bratislava: ÚGKK, rev. 2015-12-07, [cit. 2017-06-12]. Dostupné online.
  2. Patthoff. Mysterious linear features across Saturn's moon Dione. - Martin - - Geophysical Research Letters - Wiley Online Library [online]. agupubs.onlinelibrary.wiley.com, rev. 2018-10-15, [cit. 2018-10-25]. Dostupné online.
  3. GROSSMAN, Lisa. Saturn’s moon Dione has stripes like no others in the solar system [online]. sciencenews.org, 2018-10-23, [cit. 2018-10-25]. Dostupné online.
  4. Hammond, N. P.; Phillips, C. B.; Nimmo, F.; Kattenhornd, S. A.. Flexure on Dione: Investigating subsurface structure and thermal history [online]. 2013-01-08, [cit. 2016-10-05]. Dostupné online.
  5. Beuthe, M.; Rivoldini, A.; Trinh, A.. Enceladus' and Dione's floating ice shells supported by minimum stress isostasy [online]. 2016-09-28, [cit. 2016-10-05]. Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]